Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

Napriek zložitej situácii si Ukrajinci predsa len vydýchli. Aspoň do nástupu studených jesenných dní. Zimu, ktorej sa tak obávali, prežila prevažná väčšina z nich bez väčších problémov. Aj vďaka Slovensku, ktoré im pomohlo zásobiť sa plynom. Veď slová Donbas, antiteroristická operácia a plyn boli azda najpoužívanejšie slová, ktoré naši východní susedia vyslovovali od leta do skončenia zimy. Jeden problém teda načas ustúpi do pozadia, iné sa ale stávajú o to viac aktuálne.

 

BOL TO PREHNANÝ OPTIMIZMUS

Ukrajinci od jesene žili s nádejou, že Európska únia im zruší vstupné víza už od začiatku tohto roku. Nestalo sa to však a asi ešte dlho nestane. Napriek tomu, že všetci záujemcovia o cestovanie po Európe sa ponáhľali s vyhotovením biometrických pasov, ktoré sú nevyhnutné pre vstup do vyspelých západoeurópskych krajín. Susedia iba dostali nádej, že i keď sa vízový režim nezruší, tak sa aspoň zjednoduší. Západ, napriek tomu, že sa voči Ukrajine tvári tak prívetivo, jej jednoducho stále neverí. Predovšetkým ho od otvorenejšej spolupráce odrádza vojna v Donbase, vysoká korupcia i chýbajúca snaha začať s reformami. Zjednodušenie vízového režimu sa dá predstaviť ako rozšírenie kategórii občanov, ktorí majú právo na bezplatné schengenské víza, zároveň aj predĺženie termínov pre pobyty  Ukrajincov v krajinách EÚ. V Ukrajine môže doslova vybuchnúť euroskepticizmus, ale ten sa snažia v Bruseli stlmiť makro finančnou  pomocou vo výške 1,8 miliardy eur v rokoch 2015-2016. Naši východní susedia však už veľmi dobre vedia, že ich cesta zbližovania sa s EÚ  bude zdĺhavá a veľmi ťažká...

 

ARMÁDA NA TEBA ČAKÁ

Prímerie vo východnej časti krajiny je určite iba prechodná záležitosť – to si myslia všetci, ktorí pozorne sledujú udalosti na Ukrajine a teda im aspoň trochu rozumejú. Potvrdzuje  to aj ďalšia etapa mobilizácie obyvateľstva ktorá sa trochu odlišuje od predchádzajúcich. Vtedy k odvodom predvolávali ľudí od 18 do 25 rokov, teraz od 20 do 27 rokov. Absolventi vysokoškolského  štúdia budú slúžiť 14 mesiacov, ostatní osemnásť. Do konca mája má narukovať vyše 21 000 brancov, z nich 12 300 čaká služba v ozbrojených silách, 7 600 v Národnej garde a zvyšok si odkrúti vojenčinu v Štátnej špecializovanej dopravnej službe. Vojenské  správy predpokladajú, že z Doneckej oblasti  narukuje 200 nováčikov, z Luhanskej asi sto, pričom obyvatelia z týchto častí Donbasu nebudú slúžiť v Národnej garde. Prečo – to vedia iba zainteresovaní. Petro Porošenko,  prezident Ukrajiny, ešte v januári dal slovo, že nováčikovia v nijakom prípade nebudú prideľovaní do jednotiek, ktoré sa zúčastňujú na tzv. protiteroristickej operácii na východe krajiny. Oslobodení od vojenskej služby však už nebudú tí, ktorí majú ploché nohy, skoliózu, alebo iné, nechronické choroby. Rovnako úľavy už nebudú mať siroty. Výnimky sa budú vzťahovať iba na invalidov, chronicky chorých mladých ľudí a opatrovateľov, napríklad bezvládnych rodičov a detí. O tom však, či spĺňajú kritéria opatrovateľov už rozhodujú súdy, pretože medzi brancami kolovalo množstvo falošných potvrdení. Vojaci základnej služby budú dostávať služné 353 hrivien, v súčasnosti cca 15,30 eura.

 

PROBLÉMY ÚSPEŠNÉHO TRÉNERA

Ukrajinci nám môžu slúžiť ako príklad v práci  s futbalovými trénermi. Tak napríklad náš najpopulárnejší  klub Slovan Bratislava má už v tomto súťažnom ročníku  tretieho /!/ trénera, ale Šachťor Doneck si drží Rumuna Mirca Lučesca  už jedenásť rokov. Pod vedením tohto kormidelníka sa Doneck zaradil medzi najlepšie európske kluby a dokonca získal aj trofej Pohár UEFA. Lučescu na Ukrajine aj poriadne zbohatol. Vlastní tam poľnohospodársku pôdu, ale i rôzne druhy nehnuteľností – jeho aktíva na Ukrajine podľa tureckých médií predstavujú vyše 50 miliónov eur. Na jeho nešťastie, niektoré bankové účty má zmrazené v tzv. Doneckej ľudovej republike /v súvislosti s udalosťami na Donbase má Šachťor Doneck v súčasnosti prechodné domáce prostredie vo Ľvove/ a tak si nemôže byť istý, či tieto peniaze, vložené do bánk ešte niekedy uvidí. Turci sa jeho osobou zaoberajú nie náhodou – radi by ho videli v úlohe trénera ich slávneho klubu Fenerbahce. Lučescu však zatiaľ zostáva na Ukrajine...

 

AKO ŽIJÚ „UTEČENCI“?

Keď sa hovorí v súvislosti s Ukrajinou o utečencoch všetci máme na  mysli tie nevinné rodiny s malými deťmi z Donbasu, ktoré utiekli zo zóny bojových akcií v Doneckej a Luhanskej oblasti. Niektoré iba s najnevyhnutnejšími osobnými vecami putovali  na západ, teda do iných regiónov Ukrajiny, iné na východ do Ruska. Ale sú aj iní utečenci.  Do Ruska pred už vyše rokom pomerne rýchlo odišli aj vtedy ešte prezident Viktor Janukovyč so svojimi najbližšími spolupracovníkmi.

 

O Janukovyčovi a jeho živote v Rusku sme už síce písali, jeho cesta, resp. let  helikoptérou smeroval do Rostova na Done k priateľovi. Bolo to však iba dočasné útočište, potom sa presunul bližšie k Moskve a v jej okolí si kúpil luxusný dom za 52 miliónov amerických dolárov, len niekoľko kilometrov od oficiálnej rezidencie ruského premiéra a exprezidenta Dmitrija Medvedeva. Čím sa tam zaoberá – to v podstate nikto nevie.  Na verejnosti sa objaví zriedka v sprievode Federálnej služby ochrany, teda niečo na spôsob našich ochrankárov najvýznamnejších verejných činiteľov. Sporadicky poskytne rozhovor, ale predovšetkým stále verí, že je legálnym prezidentom Ukrajiny a verí, že toto potvrdí aj Európsky súd  pre ľudské práva v Štrasburgu, na ktorý sa obrátil. Jeho spojenec a expremiér Mykola Azarov utiekol z horúcej  kyjevskej pôdy medzi prvými a jeho cesta smerovala do Rakúska, kde vraj vlastní nehnuteľnosť a úspešne tam podniká jeden z jeho synov. Po niekoľkých dňoch však odišiel do Ruska k ďalšiemu synovi – Alexejovi. Ten podľa ruských médií v Moskovskej oblasti kúpil pozemok o rozlohe 35 ha asi za 8.mil. dolárov. Ide o lokalitu, v ktorej už bývajú niektorí ruskí boháči. Do ukrajinského expremiéra sa však „obuli“ ruskí komunisti, ktorí žiadajú preveriť z čoho vlastne Azarov žije. Podľa nich môže prať špinavé peniaze a zúčastňovať sa na politických projektoch, ktoré môžu byť proti záujmom Ruska. Azarov, ako to už medzi exilovými politikmi chodí, píše memoáre  a korešponduje s Európskym sudom pre ľudské práva, aby EÚ zrušila všetky sankcie voči jeho osobe. Okrem toho už má zmrazené bankové účty v Nemecku a Rakúsku.

 

Ďalší dvaja do štvorlístka sú exminister vnútra Vitalij Zacharčenko a bývalý generálny prokurátor Ukrajiny Viktor Pšonka. Prvý z nich je špeciálny poradca štátnej spoločnosti Rostech, ktorá sa prioritne venuje dodávkam zbraní pre armádu, ich vývoju a celým obranným komplexom. Zrejme má na starosti ochranu objektov. Najviac sa klebetí o bývalom generálnom prokurátorovi Pšonkovi. Napríklad to, že o jeho má záujem ruská justícia a preto chce získať občianstvo Kazachstana. Druhá strana to nepotvrdila, ale medzitým sa stal občanom Ruska. Ukrajina ich  všetkých trestne stíha a vyhlásila po nich pátranie. Janukovyčovi a Zacharčenkovi hrozí až doživotie, Azarovovi 10 a Pšonkovi 8 rokov väzenia. Napriek tomu exminister vnútra nestráca humor. „Ako po mne môžu pátrať ukrajinskí ochrancovia práva. To je to isté, ako keby Nemecko začalo pátrať po maršalovi Žukovovi“, hovorí Zacharčenko, obvinený z úmyselnej vraždy...

 

Vladimír MEZENCEV, Ukrajina

/Príspevok napísaný pri finančnej pomoci Literárneho fondu/.