Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

Ľudia v krajine stále nemajú veľa dôvodov k radosti. Predsa len najspokojnejší sú vtedy, keď sa objavia informácie o tom, že predchádzajúci deň sa na juhovýchode Ukrajiny nestrieľalo, že neboli hlásené žiadne obete na životoch. Žiaľ, takýchto dní je veľmi málo. Podľa mnohých zainteresovaných však v tomto roku ešte nebolo dňa, kedy by sa v oblasti neozývala streľba. Keď už nie z diel a rakiet, tak určite z ručných zbraní...

 

MAJDAN STÁLE ROZDEĽUJE

Pre pesimistické vyhliadky do budúcnosti sa Ukrajinci stále viac pozerajú do minulosti, ktorá súvisí s ich krajinou. Nedávnej i tej dávnejšej. Tak napríklad viac než polovica z 4414 respondentov zo všetkých oblastí krajiny, okrem Autonómnej republiky Krym, ktorú štátne inštitúcie považujú stále za nedeliteľnú súčasť Ukrajiny, presnejšie až 56% z nich má kladný vzťah k podpísaniu asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou z minulého roku. Len o percento menej opýtaných prejavuje hrdosť nad vznikom Záporožskej Seči, štátneho útvaru Ukrajincov na ostrove Chortica na rieke Dneper v 16.storočí. Iba 53% Ukrajincov pozitívne hodnotí víťazstvo nad Napoleonom v rusko – francúzskej vojne v roku 1812. Ešte stále väčšina, konkrétne 52% účastníkov ankety stále víta rozpad Sovietskeho Zväzu v roku 1991 a presne polovica respondentov sa pozitívne pozerá do minulosti, konkrétne do roku 1917 na Februárovú revolúciu a vznik vtedajšej Ukrajinskej ľudovej republiky, ktorú po krátkej existencii vojensky zlikvidovali boľševici. Ani nie polovica, presne iba 44 percent opýtaných /!/ súhlasí s tým, čo sa na kyjevskom Majdane nezávislosti dialo v rokoch 2013-2014. Samozrejme, až na útoky špeciálnych jednotiek milície a streľbu do nevinných obetí, za ktorú doteraz nebol nikto obvinený. V každom prípade 56% respondentov nehodnotí kladne to, čo sa dialo v srdci Kyjeva v minulom a predminulom roku a teda ani zmeny, ktoré tieto udalosti priniesli.

 

LENIN VEČNE ŽIVÝ?

Azda celý svet sledoval udalosti na Majdane v Kyjeve na rozhraní rokov 2013-2014, vrátanie zvalenia a zničenia sochy tzv. vodcu svetového proletariátu V. I. Lenina. Nuž, niekto to považuje stále za barbarský čin, iný si myslí, že tá socha tam nikdy nemala byť. Na Ukrajine z pohľadu Leninových pomníkov je situácia skutočne kuriózna. Od roku 1991, teda od vyhlásenia nezávislej samostatnej Ukrajiny, zlikvidovali 3800 /!/ sôch Lenina. Napriek tomu ich ešte zostalo 1700! Nuž čo, samotný Lenin pre jedných predstavuje „nežiaduceho hosťa“ či dokonca nepriateľa ľudu, 20-roční ani nevedia, kto to vlastne bol.

 

Ministerstvo kultúry na Ukrajine odporúča likvidáciu Leninových pamätníkov „zákonným spôsobom“. Ale... V časoch udalosti na dnes už Euromajdane, začali aktivisti vo všetkých oblastiach Ukrajiny s tzv. revolučným nadšením likvidovať takéto diela, ale necivilizovaným spôsobom. Veď Leninov pamätník v Kyjeve si zaslúžil lepší osud. Zhotovil ho významný sovietsky sochár Merkulov zo vzácneho karelského kameňa, ktorý sa použil aj pri výstavbe mauzólea v Moskve. Toto umelecké dielo malo byť obdivované na Svetovej výstave v roku 1939 v New Yorku. Dnes, rozbité na mnoho častí, skončili v súkromných zbierkach, časť niekde schovali komunisti. Pritom ešte v roku 2009 soche odbili ruku i nos a po reštaurácii pamätníka ho obliali červenou farbou. V každom prípade socha mala byť štátnym majetkom a podľa toho sa o ňu aj mal starať, ale stal sa opak. Štátni úradníci akoby vyprovokovali „horúce hlavy“ vrátiť požičané. Tvrdili, že po revolúcii v roku 1917 v Leninovom mene boľševici búrali cirkevné objekty a ničili pamätníky, ktoré symbolizovali obdobie cárizmu.

 

Odborníci na umenie však tvrdia, že v provinciách /ale nie len tam/ Leninove pamätníky nikdy nepredstavovali skutočnú umeleckú hodnotu a vo väčšine prípadov ich inštalovali na miestach zbúraných chrámov, alebo dokonca na hroboch národných hrdinov. Vezmime si len hlavné mesto Kyjev. Tam, kde stála Leninova socha cez vojnu bolo popravisko so šibenicami. Najprv tam nacisti vešali partizánov a ilegálnych bojovníkov, po oslobodení mesta na šibeniciach viseli zajatí nemeckí vojaci.

Niektorí navrhujú aby na miestach, kde stáli Leninove sochy, umiestnili pamätníky „nových“ slávnych. Aký to však bude mať efekt? Tak napríklad v zakarpatskom Užhorode, ktorí poznajú mnohí Slováci, Lenina vymenili za sochu Tarasa Ševčenka, azda najobdivovanejšieho Ukrajinca. Ale... slávny národný buditeľ, poet i výtvarník v Zakarpatsku nikdy nebol a nikdy sa oň nezaujímal. Umiestnenie sochy Ševčenka v centre Užhorodu malo v 90-tych rokoch minulého storočia prispieť predovšetkým k rastu vlastenectva a národného povedomia obyvateľov Zakarpatska.

 

Podľa uznávaného ukrajinského psychológa Jurija Kalašnikova majú na miestach, kde stáli Leninove sochy vznikať parčíky s fontánami, detské ihriská a oddychové zóny pre seniorov. Veď s odstupom času si na Lenina nikto nespomenie. Jeho sochy však skutočne netreba ničiť, ale sústrediť na jedno miesto a tam vytvoriť niečo ako Park sovietskej epochy. Na otázku čo robiť s Leninom našli kurióznu odpoveď v mestečku Haďača v Poltavskej oblasti. Lenina sňali z piedestálu, odviezli do výkupne kovového odpadu, dostali zaň vyše 100 000 hrivien (vtedy cca 4000 hrivien) za ktoré kúpili dva používané automobily Opel Frontera pre svojich krajanov – aktívnych účastníkov tzv. protiteroristickej operácie na Donbase...

 

V BANKE MÁ „IBA“ 11 MILIÓNOV DOLÁROV

O klientoch francúzskej dcéry anglickej banky HSBC sa už dokonca začalo písať a hovoriť aj v málopočetných opozičných ruských médiách. Spolupráca medzinárodného konzorcia novinárov – vyšetrovateľov analyzovala ruskú časť zoznamu klientov HSBC, ktorý obsahuje vyše 740 mien. Sú medzi nimi bývalí predstavitelia štátnej moci, parlamentu, manažéri spoločnosti Rosneft, úradníci, ktorí majú na starosti štátne financie... V tomto zozname Rusov sa nachádza aj meno ukrajinského exministra obrany Dmitrija Salamatina. Nie náhodou, veď pri ňom je uvedená moskovská adresa trvalého bydliska – v najprestížnejšom obvode, teda aj najdrahšom – v Serebrianom Bori. Zhodou okolností jeho susedmi sú najmä predstavitelia Federálnej služby bezpečnosti, teda nástupkyne KGB. Nehnuteľnosť je však napísaná na meno manželky exministra.

Ruské noviny Vedomosti napísali, že Dmitrij Salamatin sa z Ruska presťahoval na Ukrajinu v roku 1999 a o päť rokov neskôr sa stal ukrajinským občanom. Vtedy sa stal aj poslancom parlamentu za Janukovyčovu Stranu regiónov. V roku 2011 ako riaditeľ Ukroboronpromu zodpovedal za nákup a predaj zbraní. Po roku sa už stal ministrom obrany! Poslanci Najvyššej rady niekoľkokrát hovorili o stykoch Salamatina s ruskými tajnými službami, ale Janukovyč si tohto „významného a cenného kádra“ držal pri sebe a to aj po jeho odvolaní z funkcie ministra, prezident z neho urobil svojho osobného poradcu. Jeden druhému zostali verní, pred rokom obaja spoločne utiekli do Ruska...

V priebehu dvoch rokov /2006-2007/ Salamatin uložil do tejto banky vo Švajčiarsku na svoj osobný účet 11 miliónov dolárov...

 

AKO NA HOJDAČKE

Časť obyvateľov východného Slovenska pravidelne cestuje do Zakarpatskej oblasti Ukrajiny iba preto, aby si zlepšila svoj rodinný rozpočet. Možno, že pre obyvateľov stredného a západného Slovenska je to stále nepochopiteľné, ale ľudia, predovšetkým z okresov Sobrance, Trebišov, Michalovce, Snina, Stropkov cestujú na východ za lacnými nákupmi textilu, odevov, obuvi, potravín i zeleniny. Na rozdiel od Ukrajincov z padania tamojšej meny mali prirodzenú radosť. Pred začatím občianskej vojny na juhovýchode krajiny bol kurz eura ku hrivne približne 1:10. Koncom minulého roku našinci za jedno euro dostávali už 30 ukrajinských hrivien a v tomto roku koncom februára až 36-38! Ukrajinská národná banka však dokáže všeličo: jeden deň hrivnu výrazne oslabiť, o dva dni neskôr však domácej meny nielen zastaviť, ale posilniť takmer o 10 percent! Samozrejme, takéto riešenia sú iba dočasné a Slováci sú nespokojní práve vtedy, keď prídu do Zakarpatska nakupovať a v zmenárňach zistia, že iba pred niekoľkými hodinami sa kurz 1:36 zmenil na 1:26. Ani táto zmena ich však neodradí od nákupov, veď stále tu nájdu množstvo tovaru, ktorý je na Ukrajine lacnejší než u nás. Okrem toho sa utešujú tým, že pri najbližšej návšteve Zakarpatska už za euro dostanú možno až 40 hrivien...

 

Podľa ukrajinských finančných odborníkov na turbulencie v raste, ale najmä v oslabovaní hrivny sa najviac podieľajú filiálky ruských bánk na Ukrajine, ktoré oslabujú domácu menu výmenami obrovského množstva hrivien za americké doláre a eura.

 

/Príspevok napísaný pri finančnej pomoci Literárneho fondu/.