Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

Na východe krajiny sa neustále porušuje prímerie, v niektorý deň dokonca až 70-krát! V strednej a západnej časti sa obyvatelia snažia žiť tak, akoby sa ich udalosti v Donbase vôbec netýkali. Nakoniec, po minuloročných udalostiach na kyjevskom Námestí nezávislosti /Majdane/ sa zatiaľ v ich životoch veľa k lepšiemu nezmenilo. Skôr naopak. Infláciu a rast cien pociťujú všetci. Ukrajinci sú však na takéto záležitostí už dlho zvyknutí. Možno práve preto veria, že raz sa budú mať predsa len lepšie.

 

PROBLÉM MENOM KORUPCIA

Už pred rokom vtedajšia opozícia sľubovala, že keď sa dostane k moci, tak začne neľútostný boj s korupciou. Tá bola na Ukrajine veľmi rozšírená a dokonca na úrovní niektorých afrických a juhoamerických krajín. Čo sa však za necelý rok zmenilo k lepšiemu? Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky iba 5% respondentov si myslí, že nastalo zníženie korupcie, ale až takmer 80 percent opýtaných tvrdí, že korupcia je rovnaká, alebo dokonca vyššia. Na prekvapenie 15% opýtaných nevedeli povedať či pociťujú okolo seba korupciu a či v nej došlo v priebehu roka k nejakým zmenám.

V tejto súvislosti je zaujímavý názor Ukrajincov na obnovenie trestu smrti v ich krajine. Jednoznačne za tento výnimočný a zároveň najvyšší trest sú v priemere iba piati z každej stovky opýtaných. Pokiaľ však má ísť o trest smrti v súvislosti s korupciou až 16% respondentov je jednoznačne „ZA“ a takmer 20% „skôr ZA“. Iba 40 percent Ukrajincov je kategoricky, alebo skôr proti trestu smrti. Na veľké prekvapenie v boji proti korupcii, vrátane obnovenia trestu smrti je najtolerantnejšia západná časť Ukrajiny, predovšetkým Zakarpatská oblasť, na druhej strane najradikálnejší za nekompromisné tresty sú obyvatelia centrálnych a východných častí krajiny.

 

Výrazne v boji proti korupcii má pomôcť Národný antikorupčný úrad, ktorý sa na základe novoprijatého zákona práve tvorí. Má mať asi 700 zamestnancov, z toho najviac dvesto vo vedúcich riadiacich funkciách. Na jeho čele môže byť iba ten, kto najmenej dva roky pred podaním žiadosti do konkurzu, nepôsobil v žiadnych riadiacich štruktúrach niektorej z politických strán, ani so žiadnou nemal uzatvorený pracovný pomer, alebo pracovnú zmluvu na dobu určitú. Riaditeľ Národného antikorupčného úradu bude vykonávať svoju funkciu 7 rokov bez možnosti jej predĺženia. Bude sa môcť zúčastňovať na zasadnutiach Najvyššej rady, jej komisií a výborov, na rokovaniach vlády bude mať poradný hlas. Všetci zamestnanci tohto úradu musia prejsť lustračnými previerkami a prisahať vernosť ukrajinskému ľudu.

 

Odborníci síce schvaľujú vytvorenie tejto inštitúcie ale zároveň tvrdia, že jej činnosť prinesie úspechy iba vtedy, keď sa sústredí aj na boj s korupciou v prokuratúre, súdnictve, milícii, SBU /obdoba našej SIS/. Keď sa podarí zničiť korupciu na „horných poschodiach“ tak potom je šanca zlikvidovať ju aj v iných sférach...

 

MÔŽU HO SÚDIŤ AJ V NEPRÍTOMNOSTI

Na Ukrajine už vstúpil do platnosti zákon o nutnosti vynesenia trestov za závažné trestné činy proti základom národnej bezpečnosti, všeobecnej bezpečnosti a korupcii. Tento zákon umožňuje súdiť zvrhnutého prezidenta Janukovyča aj v neprítomnosti, teda keď sa nachádza mimo územia Ukrajiny. Nielen v jeho prípade, ale vo všeobecnosti takto možno súdiť podozrivé a obvinené osoby, ktoré sa skrývajú pred vyšetrovacími orgánmi, prokuratúrou a súdnymi inštitúciami. Zákon má zefektívniť vyšetrovania proti základom národnej bezpečnosti Ukrajiny, všeobecnej bezpečnosti a zároveň zabezpečenia konfiškácie majetku pri takejto trestnej činnosti. Tento zákon bol prijatý najmä preto, aby ukrajinské súdy mohli odsúdiť V. Janukovyča a jeho najvernejších spolupracovníkov i v ich neprítomnosti a legálne skonfiškovať ich majetky.

 

ŤAŽKÝ ŽIVOT UTEČENCOV

V súvislosti s bojmi so separatistami na východe a juhovýchode Ukrajiny na území dvoch oblastí, utieklo z bojových regiónov doteraz vyše 800 000 obyvateľov. Viac ako 600 000 ich smerovalo do ostatných oblastí Ukrajiny, najviac do Charkovskej - až 121 tisíc ľudí. Utečenci najmenší záujem prejavili o život v západných regiónoch, napríklad v Černovyckej oblasti našlo svoj nový domov iba 2250 ľudí, v Ternopoľskej 2400, do Zakarpatska prišlo 3000 občanov... Okrem toho po ruskej anexii polostrova Krym sa odtiaľ na Ukrajinu vysťahovalo cca 20 000 ľudí. Utečencov čaká skutočne neľahký život: od štátu dostáva jedna rodina maximálne 2400 hrivien /v súčasnosti asi 120 eur/ aj to iba najviac šesť mesiacov.

 

„TRETINA PREDSA NIE JE NULA“,

hovorí I. Akimovová, ešte nedávno šéfka zavádzania ekonomických reforiem. Časy Viktora Janukovyča, ukrajinského prezidenta, ktorý v minulom roku pred hnevom svojho národa utiekol do Ruska, už nikto rád nespomína. Nakoniec ani v jeho súčasnom pôsobisku – v Rusku- ho už tiež nikto nepovažuje za prvého muža Ukrajiny. Našťastie, neuchýlil sa do Moskvy, kde by bol veľmi na očiach, ale do Rostova na Done. Nečudo, že počuť o ňom stále menej a menej. Aj jeho najbližší spolupracovníci sa rozbehli na všetky svetové strany. Poniektorí si našli útočište v západnej Európe, iní dokonca až v Kazachstane. Tam vraj preto, lebo v Rusku by im mohli siahnuť na nakradnuté peniaze. V Kyjeve však zostala osoba, ktorá tiež za čias Janukovyča patrila medzi tých, ktorí držali osudy krajiny vo svojich rukách. Okrem toho, že vykonávala funkciu prvého zástupcu šéfa Úradu prezidenta Ukrajiny mala na starosti zavádzanie všetkých ekonomických a hospodárskych reforiem. V súčasnosti riadi analytické centrum Nová sociálna a ekonomická politika, ktoré sama založila. Financuje ho však jej bývalý predstavený – exriaditeľ Úradu prezidenta – S. Lavočkin. Irina Akimovová, o ktorej je reč, dokáže s nadšením a neobyčajným elánom celé hodiny rozprávať o tom, ako vybudovať novú Ukrajinu. O to menej sa jej chce hovoriť o Janukovyčovi, ktorý ju už pred poldruha rokom vyčiarkol zo zoznamu svojich najbližších spolupracovníkov. Rovnako sa jej veľmi nechce hovoriť o ďalších členoch tímu bývalého prezidenta Janukovyča a ani o udalostiach na Majdane. V každom prípade rozhovor s ňou bol veľmi zaujímavý:

 

Prečo sa nesplnili reformy, ktoré ste chceli realizovať počas vládnutia V. Janukovyča?

Nepovedala by som, že sa neplnili. Myslím si, že sme ich splnili tak na jednu tretinu. Samozrejme, chcela som lepšie výsledky. V každom prípade tá približne tretina nie je nula.

 

Áno, prijal sa veľký balík zákonov, ale v praktickom živote neexistoval...

Nebolo to celkom tak. V rokoch 2012-2014 sme sa v ratingu Doing Business, teda v jednoduchosti zavádzania a riadenia biznisu zlepšili viac ako o tridsať miest – na 112.pozíciu. Začať podnikať u nás sa tak oveľa zjednodušilo.

 

Pritom však ukrajinskí podnikatelia doslova stonali pod korupciou a daňovými tlakmi...

Nechcem osobne hodnotiť nikoho z tých, ktorí boli vtedy pri moci. V súčasnosti sú mnohí z nich trestne stíhaní a čakajú ich súdne procesy. V časoch revolučných udalostí, aké prebiehajú na Ukrajine, sú vždy snahy riešiť problémy s korupciou akoby rýchlym útokom jazdectva. Stáva sa to často a my nie sme žiadna výnimka.

 

Myslíte si, že obvinenia proti bývalému premiérovi Mykolovi Azarovovi a ďalším sú zveličené a nezodpovedajú realite?

Nech sa v tom rozoberajú zodpovedné inštitúcie. Chcem povedať iné: boj s konkrétnymi ľuďmi je niečo ako nová nádherná omietka na popraskanom múre. Nikdy to nevyrieši problémy korupcie. Samozrejme, tí, ktorí porušovali zákony si zaslúžia tresty. Samotný systém sa tým však nezmení, ten jednoducho zostáva. S korupciou musíme bojovať inštitucionálne, teda vytvárať také zákonné prostredie, také inštitúcie štátnej moci, ktoré znemožnia samotnú existenciu tohto javu.

 

Ako hodnotíte ekonomickú politiku prvej vlády, ktorá vznikla po útekoch Azarova a Janukovyča do zahraničia?

Ukrajina si vybrala ťažkú cestu ekonomických reforiem, ktoré požadoval Medzinárodný menový fond /MMF/. To bolo to najdôležitejšie, čo tá vláda urobila.

 

Znamená to, že ste privítali spoluprácu s MMF?

Áno, veď sa musí obnoviť dôvera v národnú menu, analyzovať všetky problémy bankového prostredia.

 

Prečo teda Azarovova vláda pred piatimi rokmi odmietla spolupracovať s MMF?

Z tých istých príčin ako ich predchodcovia. Fond má drastické požiadavky: zníženie rozpočtového deficitu, odmietnutie pevného kurzu národnej meny, trhové tarify na energetické médiá a najmä odmietnutie totálnych dotácií obyvateľstva. Naše hospodárstvo potrebuje takéto zmeny. Tieto sú však z pohľadu sociálnej sféry veľmi neobľúbené. V Ukrajine však stupeň sociálneho populizmu bol tradične veľmi vysoký, teda aj pred Janukovyčom a aj v čase jeho prezidentovania.

 

Pokúšali ste sa ho, alebo Azarova v tomto smere ovplyvniť?

Úrad prezidenta nemohol ovplyvňovať prijímanie nijakých oficiálnych uznesení, my sme boli iba v úlohe poradcov. Niekedy však prezident i premiér naše odporúčania vypočuli aj ich realizovali, inokedy na ne vôbec nereagovali.

 

Takéto správanie vás neinšpirovalo k odchodu?

Ku všetkému musíte pristupovať racionálne. Pripusťme, že keď niekto nechce realizovať môj program reforiem tak sa urazím, odídem a ešte predtým buchnem dvermi. Keď to však urobíte už nemáte šancu niečo zmeniť, alebo sa o to aspoň pokúsiť.

 

Kedy sa začali problémy súčasnej ekonomickej krízy na Ukrajine?

Už pred vyše dvadsiatimi rokmi a to zavedením konštantného, teda pevného kurzu meny. Je to dlhodobá choroba nášho hospodárstva. Pre prevažnú časť obyvateľstva je pevný kurz meny voči najvýznamnejším zahraničným menám symbol stabilnosti domácej ekonomiky.

 

Politika pevného kurzu meny však nezabránila protestom a demonštráciám obyvateľov proti Janukovyčovi..

Ľudia, ktorí sú pripravení vyjsť do ulíc a na námestia a vyjadriť tam svoje názory, si zaslúžia úprimné ocenenie. Ja som však hlboko presvedčená o tom, že v civilizovanej krajine jej občania nemusia budovať barikády. Vymeniť vládnuce štruktúry sa dá aj v riadnych či predčasných voľbách.

 

Dalo sa však Janukovyča odstrániť od moci inou, nenásilnou cestou ?

Teraz sú to už zbytočné špekulácie. Pred rokom sa stalo to, čo sa stalo. Najdôležitejšie je však to, aby na to nezabudli tí, ktorí sa potom dostali k moci, ani celá spoločnosť. Všetky zmeny sa však musia uskutočňovať mierovou cestou. Nič predsa nie je drahšie než ľudský život.

 

Ako hodnotíte Janukovyča z pohľadu toho, ako sa správal vo funkcii prezidenta Ukrajiny?

Bol to človek, ktorý k riešeniu problémov pristupoval formálne, úradnícky. Išlo o tvrdého a nekompromisného muža, ktorý prevažne sám prijímal rozhodnutia a teda kolektívna mienka bola preňho druhoradá .

 

Vladimír MEZENCEV

/Príspevok napísaný pri finančnej pomoci Literárneho fondu/.