Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

U našich východných susedov sa v súčasnosti najviac hovorí o mieri a vojne, ale nemenej o tom, ako prežijú zimu. Čo sa týka toho prvého, tak podľa výskumov verejnej mienky približne 31% respondentov si želá mier za každú cenu, teda aj za cenu veľkých ústupkov separatistom. Stále však väčšia časť obyvateľstva /51%/, chce pokračovať vo vojne a naďalej žiť v jednotnej krajine. Pätnásť percent občanov sa nevedelo jednoznačne vyjadriť čo chce - mier, alebo vojnu. Stále viac a viac je aj tých, ktorí sa už zmierujú s anexiou polostrova Krym a teda s tým, že sa stal trvalou súčasťou Ruska.

 

BUDE DRAHÉ UHLIE

Až 75% uhoľných baní sa nachádza v Donbase, ktorý je v rukách protivládnych vzbúrencov. Aj preto sa Ukrajina rozhodla zakúpiť až milión ton uhlia pre tepelné elektrárne v krajine. Jeho cena však určite nebude nízka, pretože ministerstvo energetiky sa obrátilo na také krajiny, ako Juhoafrická republika, Austrália, Nový Zéland a uvažuje ešte o nákupe uhlia z USA. O cenách zatiaľ nehovorí nikto nič...

 

RABOVANIE NA POKRAČOVANIE

V Doneckej a Luhanskej oblasti sa už podarilo odstaviť vyše 600 podnikov, vrátane uhoľných baní. Podľa ekonómov ide o obyčajné rabovanie, zamerané na „konfiškáciu“ transformátorov, pokútny predaj uhlia do Ruska, ničenie infraštruktúry. Začali sa už problémy s výrobou elektrickej energie, ktorej Ukrajina mala doteraz viac než potrebovala. Teraz už ruský Krym dostáva – zatiaľ – elektrinu z Ukrajiny. V zime to však už nemusí tak byť a tak aj obyvatelia polostrova trpnú, či v zime nebudú doslova mrznúť...

 

ZA MREŽAMI JE BEZPEČNEJŠIE

Niekto môže namietať: prečo hovoriť o väzňoch, keď v tejto nevypovedanej vojne zomierajú mladí muži, ale medzi obeťami sú aj ženy, deti a starci. Odsúdení vo výkone trestu sú však tiež ľudia a majú právo na život i keď za vysokými múrmi, ostnatými drôtmi a mrežami. Na území kontrolovanom separatistami, sa nachádza 12 z 20 väzníc v donbasskom regióne a v tom tucte sa nachádza vyše 15 000 odsúdených. Pri nedostatku jedla a pri biednych hygienických podmienkach im skutočne nie je čo závidieť, ale za mrežami sa predsa len cítia bezpečnejšie, než v uliciach miest. Napriek hladu a panickému strachu z delostreleckej streľby. V Doneckej oblasti často odvádzajú väzňov na kopanie zákopov, ale tým sa predsa len podarilo utiecť a „skryť“ sa tam, kde sa predsa len cítia bezpečnejšie – vo svojich zamrežovaných celách!

 

HĽADAJÚ SPÁSU V NATO!

Mnohí Ukrajinci si myslia, že súčasný nepriaznivý vývoj v krajine by mohol zastaviť vstup do NATO. Stať sa členom tohto vojensko-politického bloku je hlavný cieľ strany „Baťkivština“ Júlie Tymošenkovej. Preto v uliciach miest vidieť stovky a stovky dobrovoľníkov, ktorí zbierajú podpisy občanov, aby ich potom Tymošenková odovzdala prezidentovi s tým, že občania si želajú referendum, ktorého výsledky by mali byť pre parlament i vládu záväzné. Na veľké prekvapenie sa už teraz väčšina obyvateľov v prieskumoch verejnej mienky vyslovuje za vstup do NATO. Podľa renomovanej agentúry GfK Ukrajina 52% respondentov chce vidieť Ukrajinu medzi členskými krajinami NATO, 11% je nerozhodnutých, zvyšok – 37 percent – nechce ani NATO, ani referendum o vstupe. Kým v západnej a strednej časti krajiny chce Ukrajinu v NATO vidieť až 72% obyvateľstva, na východe iba 27% a na juhu 36 percent Ukrajincov. Z pohľadu pohlavia chce Ukrajinu v NATO vidieť 60% mužov a 40 percent žien.

 

OBĽÚBENÍ NOVINÁRI

Kto má najlepšie šance uspieť v ukrajinských parlamentných voľbách, ktoré budú 26.októbra? Najlepšie sú na tom aktivisti rôznych občianskych organizácií, dobrovoľníci, účastníci udalostí na kyjevskom – dnes už Euromajdane na prelome rokov 2013-2014 – tých chce v novozvolenom parlamente vidieť až 68% opýtaných. Za nimi v obľúbenosti nasledujú aktívni účastníci bojov za jednotnú Ukrajinu na východe krajiny, či už sú to vojaci regulárnej armády, príslušníci Národnej gardy i dobrovoľníci /na Ukrajine sú to priami bojovníci v zóne Antiteroristických operácií/ - až 59,5% respondentov by ich radi videli v laviciach Verchovnej rady. Na veľké prekvapenie vyše polovica opýtaných – konkrétne 54% - dôveruje aj novinárom a preto ich zástupcom patrí dôstojné miesto v parlamente. Šancu uspieť majú aj podnikatelia, v zákonodarnom orgáne ich chce vidieť 40% Ukrajincov. Najmenšiu šancu, aspoň v uliciach miest, majú súčasní ministri. Vo vysokej politike ich chce opäť podporovať iba 20% opýtaných, 53% je jednoznačne proti ich ďalšiemu pôsobeniu v parlamente i vláde, 19% sa ešte nerozhodli, či sú za nich, alebo proti nim...

 

NIKTO ZA ŇU NECHCE ZOMIERAŤ

Ukrajina nemôže očakávať žiadnu vojenskú pomoc z USA ani z členských krajín EÚ. Oficiálni predstavitelia USA tvrdia, že: „podľa nás sa kríza na Ukrajine nedá riešiť vojnou. Pokiaľ však bude Rusko chcieť v nej pokračovať, tak bude mať vždy prevahu, pretože v porovnaní s ukrajinskou je jeho armáda početnejšia i silnejšia. Spoliehame na to, že prostredníctvom našich spoločných sankcií s EÚ ruskej ekonomike spôsobíme ťažké rany.“ Amerika neposkytne Ukrajine žiadne lietadlá ani ďalšiu bojovú techniku, Ukrajine však môže pomôcť nepriestrelnými vestami, vysielačkami, lekárničkami, prístrojmi na nočné videnie...

„Vojenská pomoc“ Českej republiky bude v poskytnutí lekárskej pomoci a liečenia zranených ukrajinských vojakov. Poľska premiérka Ewa Kopaczová na margo pomoci Ukrajine vyhlásila: „Som premiérka Poľska a zodpovedná za 38 miliónov Poliakov, ale nie za občanov inej národnosti v inej krajine. Preto vás prosím za prepáčenie za tento pragmatizmus voči Ukrajine...“

Dodávať zbrane Ukrajine odmietajú aj Francúzsko, Nemecko a Taliansko. „Nikto v Európe nechce umierať kvôli Ukrajine, dokonca nikto jej už nechce ani finančne pomáhať. Vy ste v tejto vojne sami za seba“, takéto slová zazneli priamo v Kyjeve na jednej z konferencií o európskej stratégii vo východnej Európe z úst niektorých účastníkov z krajín EÚ.

 

OPÄŤ STARÉ TVÁRE

Až 6627 kandidátov sa uchádza o funkciu poslancov Verchovnej rady, teda ukrajinského parlamentu. Necelá polovica z nich /3121/ sú na zoznamoch niektorej z 29 politických strán. Druhá polovica z nich kandiduje samostatne v konkrétnom volebnom okruhu, ale zároveň majú krytie niektorej z ďalších 23 strán a hnutí. Najviac kandidátov sa objavilo na zozname strany predsedu vlády A. Jaceňuka – až 221, o jedného menej má Radikálna strana. Blok prezidenta P. Porošenka ktorý má šance získať najviac poslaneckých kresiel, ponúka 193 kandidátov. Voliť sa má v 32 130 volebných obvodoch, z toho bude 130 v cudzine, medzi nimi v Prešove i Bratislave. Napriek tomu, že ruský prezident V. Putin privítal tieto voľby, zatiaľ je nejasné, koľko volebných miestností otvoria v Donbase. Podľa najoptimistickejších predpovedí z 32 volebných okruhov sa voľby uskutočnia v 18 z nich, podľa tých pesimistickejších v deviatich.

V novom volebnom období chce naďalej v poslaneckých laviciach zostať sedieť až 302 terajších „služobníkov ľudu“. Ako sa však zistilo najmenej 50 z nich hlasovali za balíček tzv. diktátorských zákonov bývalého prezidenta V. Janukovyča ešte 16.januára tohto roku. Medzi nimi je i jeden z Bloku prezidenta P. Porošenka. mimovládne organizácie vyzývajú voličov, aby svoje hlasy v nijakom prípade nedali nikomu z nich.

So zaujímavým heslom vstupuje do volieb pomerne silná Radikálna strana, ktorá má predpoklady dostať sa do parlamentu: „Zosadili sme Janukovyča, zosadíme aj Putina!“. Bez komentára...

 

ZATIAĽ BEZ OBMEDZENIA

Už v októbri sa rátalo s tým, že na Ukrajine sa v rámci šetrenia energiami bude každý deň vypínať prúd od 9.do 11.hod. a večer od 20-tej do 22.hod. Idú však voľby a toto nariadenie si nikto zo zodpovedných nechce vziať na svoje plecia. O to viac sa všade hovorí o plyne. Zahraniční experti dávno nevedia pochopiť, prečo je na Ukrajine taká veľká jeho spotreba pričom v bytoch neustále rastie. Domáci odborníci to však vedia: z každých 100 000 kubíkov plynu pre vykurovanie domácností sa už 45 000 kubíkov stratí vo forme tepla v teplovodoch. Zo zvyšku, ktorý sa predsa len dostane do domov 25 až 30 000 kubíkov „vyletí“ cez nekvalitné steny, okná a pivnice. Takto zo 16 mld. kubíkov približne 10-12 mld. kubíkov jednoducho skončí vo vzduchu...

Vladimír MEZENCEV

/Príspevok napísaný vďaka finančnej pomoci Literárneho fondu/.