Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

Denníky a časopisy, vychádzajúce na Ukrajine či už v štátnom jazyku alebo v ruštine, postupne menia svoj obsah. Ešte nie tak dávno bol tradične pestrý, pravidelné rubriky sa venovali tráveniu voľného času, kultúre, športu, medziľudským vzťahom, cestovaniu a turistike, príprave jedál, pestovaniu kvetov... Tieto médiá navonok nezmenili svoju tvár, ale prinášajú stále viac a viac informácií o bojoch na východe a juhovýchode krajiny, fotografie zabitých civilov, ale i vojakov a dobrovoľníkov odchádzajúcich bojovať. Darmo, je tu vojna, i keď má prívlastok nevyhlásená. Kritika provládnych novín  však mieri aj do vlastných radov. Upozorňuje na katastrofálnu organizáciu bojov, neschopnosť vyšších veliteľov, vrátane generálov, zlú taktickú prípravu... Výsledkom je zbytočne veľa obetí na strane regulárnych vojsk. Ukrajinci  však musia myslieť na vojnu, ale i blížiacu  sa zimu a na stále prázdnejšiu štátnu pokladnicu. Napriek všetkým problémom sa aspoň na čas podarilo zastaviť prudký, takmer strmhlavý pád domácej meny – hrivny. Ukrajincom však možno závidieť jedno: reálny pohľad na politickú i vojenskú situáciu v krajine a optimizmus. Ráz sa už predsa musia dožiť lepších a krajších  dní...

 

GLOBALIZÁCIA V PRAXI

Niektorí predstavitelia slovenského agrosektoru sa obávajú, že nové colné predpisy, umožňujúce ukrajinským poľnohospodárom a potravinárom vyvážať svoju produkciu do EÚ bez cla, nepriaznivo ovplyvnia náš trh. Okrem toho,  že  sú potravinárske  výrobky  z Ukrajiny menej kvalitné. Pre objektivitu však musíme pripomenúť, že zatiaľ sa na Ukrajine pridáva pri výrobe potravín menej farbív a rôznych prímesí než u nás. Zíároveň si však musíme položiť otázku, čo je ešte ukrajinské? Tak napríklad majiteľmi rozhodujúcich firiem, ktoré vyrábajú mlieko a mliečne výrobky sú nadnárodné spoločnosti, sídliace v Holandsku, USA a Francúzsku! Ukrajinský  potravinársky priemysel si medzi sebou rozdelili Dánsko, Nórsko, Švédsko, Belgicko, Švajčiarsko, V.Británia a už spomínané trio krajín. Doma sú tu také spoločnosti ako Nestlé, Kraft, Lastalis Group, PepsiCo, Milkiland, Calsberg, Lipton, Dragon Capita, atď. Na druhej strane Ukrajinci zhotovujú odevy a bielizeň  pre aké značky ako Max Mara, Louis Vuitton, Dolce et Gabbana, Hugo Boss, Triumph...

 

VEĽMI BOLESTIVÝ, ALE NIE SMRTEĽNÝ

Ukrajincom sa síce nechce veriť, že prídu o Donbas, ale... Začínajú sa zamýšľať nad tým, čo by sa stalo, keby ho definitívne stratili. Môžu teda prežiť bez neho?  Odborníci si myslia, že Ukrajina bez Donbasu môže prežiť, i keď ukrajinská ekonomika tento odchod pocíti. Nebude však pre ňu smrteľný. Východná časť krajiny síce dávala skutočne dosť do štátneho rozpočtu, ale to, že živí polovicu Ukrajiny je jednoducho mýtus.  Priemysel Ukrajiny sa nachádza nielen v Luhanskej a Doneckej oblasti. Najrozvinutejším hospodárskym regiónom je okrem Kyjeva Poltavská oblasť.  Veľa hutníckych kombinátov sa nachádza v Dnepropetrovskej oblasti, v ktorej sa nachádzajú  aj nám tak dobre  známe  ložiska železnej rudy v Krivom Rohu. Dva veľké hutnícke podniky sú aj v Mariupoli, ktorý zatiaľ je v rukách ukrajinskej armády. Veľké priemyselné strediská sú aj v Záporožskej oblasti. Stratou Donbasa by Ukrajina prišla o 15% svojho HDP, čo je veľa, ale dá sa bez nich prežiť...

 

FEDERÁCIA, ČÍ DECENTRALIZÁCIA?

 Ešte koncom augusta pri svojej návšteve Ukrajiny nemecká kancelárka Angela Merkelová navrhla ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Porošenkovi prevziať nemecký systém federácie. Porošenko síce hovorí, že je to model decenralizácie, ale v podstate ide o to isté. Nemecká federácia sa veľmi líši od amerického systému, v ktorom každý štát má nielen svoju vládu, ale aj svoje zákony. V SRN má každá federálna krajina svoje špecifické práva, ale zároveň sa podriaďuje spolkovej vláde v Berlíne a nemôže prijímať strategické riešenie bez jej súhlasu. Ukrajinskí politológovia dnes tvrdia, že ešte pred niekoľkými mesiacmi bola aktuálna téma federalizácie krajiny. Na Ukrajine však už samotný výraz „federatívna republika“ vzbudzuje nedôveru a veľmi negatívne reakcie obyvateľstva. Oveľa prijateľnejšia je možnosť akejsi autonómie. Zložitá vnútorná situácia si žiada zmenu prístupu, napríklad celoukrajinské referendum, v ktorom by sa obyvatelia vyjadrili, či sú za určité formy autonómie  pre Luhanskú a Doneckú oblasť. Je to jediná správna cesta k prechodu od bojových akcií k nastoleniu mieru v krajine.

 

BUDE TO DLHÁ VOJNA?

Keď armáda zaútočila na separatistov v Luhanskej a Doneckej oblasti prezident V.Porošenko predpokladal, že boje potrvajú niekoľko dní. Dnes sa už nevyhlásená vojna ráta na mesiace... Čo si myslia Ukrajinci, ako dlho ešte potrvá? Až 60% respondentov si myslí, že skončí skôr ako za polrok, 7% tvrdí, že až niekoľko rokov, 31% opýtaných sú presvedčení, že sa skončí veľmi rýchlo... Okrem toho až tretina respondentov verí, že bojové operácie sa z Donbasu nerozšíria, 35 % opýtaných si myslí, že sa rozšíri aj do južných oblastí /Chersonská, Nikolajivská, Odesská/ a až 15% opýtaných vyjadrilo veľmi pesimistický názor – že občianska vojna zachváti  celé územie Ukrajiny!

 

NASÝTIA POLOVICU EURÓPY?

V ukrajinských tržniciach i v kamenných obchodoch polovicu ponúkaných potravín predstavujú výrobky zo zahraničia, medzi nimi aj zo Slovenska. Ako je to možné v krajine, ktorá sa už vyše storočie nazýva „obilnica Európy“? Veď na  poľnohospodárske účely sa využíva 42 mil.ha, čo predstavuje  70% z celkovej výmery pôdy v krajine. Ukrajina je svetová veľmoc  č.1 v produkcii slnečnicového oleja, okrem toho vyrába asi 4%  svetovej produkcie cukru z cukrovej repy, 5,3% svetových objemov jačmeňa, 6-8% zemiakov, 2,4% pšenice a kukurice... Práve  súčasná ekonomická situácia v krajine si vyžaduje prechod na potraviny, zásadne vyrobených z vlastných  poľnohospodárskych zdrojov. Okrem toho zostane dosť produktov aj na export. Pri tom skromnom odhade  Ukrajina je schopná produkovať až 90% všetkých potravín, nevyhnutných pre zdravé stravovanie. Presýtenosť domáceho trhu predstavujú nielen obilniny, ale aj mlieko a mliečne  výrobky, či vajcia. Práve vajíčka sú exportným tovarom, ktorý putuje aj na Slovensko.

 

PENIAZE PUTUJÚ NA CYPRUS

Bohatí Ukrajinci boli, sú a určite aj budú. Veď podľa oficiálnych údajov majú v cyperských bankách uložených až 14,5 miliardy dolárov. Jednoducho, Cyprus sa pre ukrajinských boháčov stal ideálnym miestom na pranie tzv.špinavých peňazí. Časť vložených vkladov do tamojších bánk sa vracia späť formou cyperských investícií na Ukrajinu – je to približne 10 miliárd USD ročne. Samozrejme, v tomto roku vzhľadom na nestabilnú situáciu na Ukrajine budú oveľa, oveľa nižšie. Nakoniec, pokiaľ na Cypre neexistuje prísny dohľad nad bankami, sú tu aj tie najšpinavšie peniaze bezpečne  uložené. O to nakoniec ide aj ukrajinským zbohatlíkom...

 

/Príspevok napísaný pri finančnej pomoci Literárneho fondu/.