Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

Na európskej zahraničnej scéne sa v týchto dňoch najviac hovorí o našom východnom susedovi. Predovšetkým preto, lebo ešte pred niekoľkými dňami občania krajín EÚ verili, že prezident Ukrajiny V. Janukovič podpíše asociačnú dohodu. Nestalo sa tak z rôznych príčin, predovšetkým nie politických, ale ekonomických. Uvidíme, čo toto rozhodnutie prvého muža Ukrajiny prinesie. Niektoré regióny Ukrajiny, predovšetkým v jej západnej časti a v Kyjeve, sú dejiskom masových protestov proti tomu, že najvyšší predstavitelia krajiny odmietli ponúkanú ruku EÚ na bližšiu a intenzívnejšiu spoluprácu. Ukrajina však žije svoj každodenný život, plný kontrastov...
OD NAFTY K VAJCIAM
Ukrajinský miliardár, ani nie 40-ročný Oleh Bachmaťjuk je považovaný za ôsmeho najbohatšieho muža krajiny. Vyštudovaný ekonóm začal svoju kariéru v štátnej firme Neftohaz, v ktorej po čase získal solídny balík akcií. Ten neskôr asi veľmi výhodne predal, lebo v rodnom Ivano-Frankivsku kúpil obrovskú hydinársku farmu. Táto firma Avanhardco mu ročne prináša čistý zisk cca 130 miliónov eur. Jej šéfovi, ktorý svojou dvojmetrovou výškou, metrákovou hmotnosťou a tvrdými rysmi v tvári pripomína skôr profesionálneho boxera, to však nestačilo. Po úspešných obchodoch na Londýnskej burze, na ktorej predal pätinu svojich akcií za 200 miliónov eur, sa rozhodol podnikať aj v USA. Tam kúpil veľkú hydinársku farmu v Južnej Karolíne a ihneď prepustil 200 z jej 1000 zamestnancov. To všetko mu však nestačí, teraz robí všetko preto, aby ovládol trh s vajíčkami a hydinou na Blízkom východe a v strednej Ázii. Bachmaťjuk vie svoje: Obchod s potravinami má lepšiu perspektívu, než dokonca s ropou...

KRAJINA KLÁŠTOROV
V republike, ktorá počas existencie ZSSR bola jedným zo symbolov ateizmu a cirkev si musela nájsť miesto na periférii spoločnosti, je dnes 97 mužských a 95 ženských pravoslávnych kláštorov plus desiatky grekokatolických v západnej časti Ukrajiny. Pôsobia v nich aj vyše 100-ročné mníšky, ktoré za sovietskej vlády prežili ťažké roky vo vyhnanstve na Sibíri. V súčasnosti do kláštorov prichádzajú ani nie tie, ktoré prežili osobné tragédie, alebo ich sklamal život v štáte i v spoločnosti. Kláštory sa stávajú trvalým domovom pre mnohé vysokoškolský vzdelané ženy, ktoré sa už dlhé roky predtým venovali charite, chcú pomáhať ťažko chorým a chudobným... RADŠEJ DARČEK AKO PENIAZE Napriek ťažkému každodennému životu si Ukrajinci na Vianoce i pri vstupe do nového roku dokážu dopriať. Podľa solídnych prieskumov jednu dospelú osobu tieto sviatky vyjdú na 4155 hryvien /cca 400 eur/, pričom polovica výdajov pôjde na darčeky a potraviny, druhá na zábavu a aktívny oddych. Ukrajinci si želajú dostať pod stromček predovšetkým výpočtovú techniku, kozmetiku, odevy a obuv, knihy... V porovnaní s minulým rokom si peniaze v hotovosti ako dar želá oveľa menej ľudí, predtým 53% a teraz iba 22 percent. O polovicu menej Ukrajincov si želá ako darček dostať klenoty a hodinky – iba 16%, ale v roku 2012 ich bolo až 31 percent.

VEDEL O ČOM HOVORÍ
Viktor Janukovyč na summite vo Vilniuse nie náhodou hovoril o tom, koľko miliárd eur, alebo amerických dolárov momentálne chýbajú Ukrajine na zaplatenie dlhov a naštartovanie ekonomiky z krízy. Určite i preto, lebo on i ďalší predstavitelia krajiny vedia, že Poľsko pristupovalo k EÚ pri úplne iných podmienkach. Únia mu vraj odpísala dlhy vo výške 75 miliárd dolárov a minimálne toľko dostalo „na rozbehnutie hospodárstva“. Z toho jednoznačne vyplýva, že keby Ukrajina dostala teraz aspoň toľko koľko Poliaci, tak by možno tú asociačnú dohodu podpísala. Ako povedal blízky priateľ prezidenta, predseda poslaneckého lubu najsilnejšej strany ukrajinského parlamentu – Strany regiónov – Alexander Jefremov „...s nami ani nikto nezačal rozhovor na tému momentálnej finančnej pomoci... To, že sme nepodpísali asociačnú dohodu je samozrejme zle. Pre nás aj pre EÚ. Koniec sveta však preto nenastane, ani slnko svietiť neprestane. Zostáva však úcta nás samých k sebe, pretože sme štát a nie bábika v rukách niekoho“. V tomto prípade však platí, že nie vždy za všetkým treba hľadať ženu. Niekedy „iba“ peniaze...

ŠŤASTNEJŠÍ AKO MAĎARI
Známa americká agentúra pre výskum verejnej mienky – Gallupov inštitút – zostavila rebríček krajín podľa spokojnosti ich občanov so svojím životom. Väčšina občanov pokladá svoj život za „prekvitajúci“, teda maximálne spokojný iba v 19 zo 124 krajín. V Dánsku je takých občanov až 72%, za nimi nasledujú Švédi, Kanaďania a Austrálčania so 65%, o jedno percento menej je maximálne spokojných Fínov, nasledujú Izraelčania so 63% a USA s 59 percentami. Úplne spokojných so svojím životom je 16% obyvateľov Ukrajiny, čo ich zaraďuje na 36.miesto na svete. Z tohto pohľadu sú na jednej úrovni s Vietnamcami, Turkami a Rumunmi. Len pre zaujímavosť – iba 14% obyvateľov Maďarska si myslí, že ich život je „prekvitajúca záhrada“. Iba jedno percento obyvateľov úplne spokojných so svojím životom je v Tadžikistane, Kambodži, Kamerune, Sudane, Zambii, Ugande a Čade...
/Príspevok napísaný s materiálnou pomocou Literárneho fondu/