Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Z knihy Jozefa Kuchára Návraty (október 2016)

Namiesto úvodu

Bolo to už veľmi dávno, keď jeden z novinárov vyslovil myšlienku, že nič nie je staršie, ako včerajšie noviny. Tento citát sa rozletel na všetky svetové strany. Pre niekoho to bol aforizmus, pre iného zaujímavá a veselá myšlienka, ktorá večne sa niekam ponáhľajúceho redaktora na chvíľu zastavila. Tí, ktorí sa vtedy zamysleli na dlhšiu chvíľu, si uvedomili, že s tými novinami je to zložitejšie. Napríklad, keď v redakcii DNES pripravujú ZAJTRAJŠIE NOVINY, tak veľmi často musia vziať do rúk VČERAJŠIE, teda ako vyplýva z pôvodného citátu, tie už veľmi staré. Takže čo sa týka toho redakčného určenia času, nie je to vôbec jednoduché.

 

Je to vždy relatívny pojem. Zrejme si to myslel a myslí aj autor tejto knihy, náš dlhoročný priateľ a kolega Jozef Kuchár. Na chvíľu zabudol, že je už druhé desaťročie druhého tisícročia nášho veku a len tak sa „premiestnil“ o takých päťdesiat rokov dozadu. Práve vtedy začala jeho kariéra najskôr spolupracovníka novín, neskôr profesionálneho novinára a šéfredaktora. Pôvodne veľmi chcel byť pedagógom, vzor pre toto poslanie, nielen povolanie, našiel v rodine. Teta a dvaja strýkovia boli učitelia. Pred školskou tabuľou strávil síce iba jednu päťročnicu, ale na tie časy rád spomína dodnes. Bola tu však ešte jedna láska a tá sa ukázala dokonca silnejšia – šport a telesná výchova. Tej zostal verný dodnes.

 

Návraty majú vždy v prípade jednotlivca aj spoločnosti svoju osobitnú príťažlivosť aj význam. Určite je to tak aj preto, že ich prostredníctvom sa opäť do centra pozornosti dostávajú významní ľudia a nevšedné udalosti. Do tejto kategórie patria športové osobnosti, ktoré sa celkom zaslúžene stali doslova legendami a práve im autor venuje obsah tejto publikácie, ktorá môže aspoň na chvíľu prinavrátiť ten čas, keď sme s radosťou pozerali na tých, čo podávali na ihriskách kvalitné športové výkony a produkovali ozajstnú hru so všetkým, čo k nej patrí.

 

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia ho láska k športu priviedla medzi profesionálnych pracovníkov telovýchovného hnutia, konkrétne na Okresný výbor Československého zväzu telesnej výchovy (OV ČSZTV) v Prešove. Najprv ako metodika, neskôr sa stal tajomníkom. Tu pred vyše polstoročím vyšli spod jeho rúk prvé príspevky spočiatku uverejnené v Prešovských novinách, ale netrvalo dlho a jeho články sa začali objavovať v denníku ŠPORT. Prvý pomerne významný bol publikovaný v roku 1969.

 

Takmer puntičkárska evidencia a dôslednosť Jozefa Kuchára spôsobili, že aj po desiatkach rokov vie takmer o každom svojom uverejnenom článku, napriek tomu, že časť z jeho archívu mu z bratislavského bytu ukradli. Veľmi ho mrzí, že do knihy nezaradil ani jeden hodnotný a príťažlivý článok o prešovských lyžiaroch. Jednoducho preto, lebo v archíve sa už nenašiel. Mrzí ho to aj preto, že absolvoval športovú školu dorastu v lyžovaní v Prešove, ktorú viedli Ján Priščák a Štefan Novacký aj bratia Vasilčinovci. V nej vyrástli úspešní lyžiari Kaduk, Zrelák, Krištof, Krakorník, Zimmermann, Gabzdil, sestry Priščákové a mnohí ďalší.

 

Teraz nie je dôležité, koľko tých článkov a príspevkov dovedna bolo, ale ich autor pozná pomerne presný počet. Nám postačí vedieť, že to boli stovky a stovky. Spočiatku písanie o športových a telovýchovných aktivitách bola „iba“ jedna z pracovných povinností metodika, resp. tajomníka, neskôr sa z toho stal koníček a nakoniec každodenná práca, ktorá mu dodnes napĺňa život.

 

Vďaka poriadkumilovnosti stačilo siahnuť do precízne vedeného osobného archívu, a nad dielom mohol začať pracovať. Nie je to prvé, v jeho plodnom novinárskom a publicistickom živote okrem rôznych publikácií napísal šesť kníh. Prvú pod názvom Premeny a súčasnosť okresu Prešov v decembri 1989, druhú Anton Hlinka, osamelý bojovník v spoluautorstve s Gabom Zelenayom v septembri 2001 a potom nasledovali Legenda Gabo Zelenay (september 2004), Postoje k národu rozdelili novinársku obec (november 2006), ako spoluautor s Igorom Mrázom napísal piatu knihu pod názvom Ako padali kolky? (december 2007) a šiestu Príťažlivé a úspešné slovenské kolky (december 2008).

 

Bez toho, ako v úvode píšem o hľadaní už zabudnutého času v knižniciach a redakciách, mohol začať pracovať. Chýbal však ten impulz v správnom čase. V tomto prípade stačilo málo. Ako pozvaný hosť sa nedávno zúčastnil v Košiciach na prezentácii zatiaľ najnovšej knihy prezidenta Slovenskej republiky (1999 – 2004) a zároveň úspešného a uznávaného spisovateľa Rudolfa Schustera pod názvom HLAVNÁ. Je to dielo, ktoré patrí do literatúry faktu a venuje sa historickej komplexnej rekonštrukcii Hlavnej ulice v Košiciach v rokoch jún 1995 – december 1996. Táto pútavá a zároveň reprezentačná kniha bola tým povestným posledným klincom k definitívnemu rozhodnutiu Jozefa Kuchára vydať toto dielo. Spolu s otázkou Rudolfa Schustera na tejto milej slávnosti, na ktorej sa ho opýtal: „Kedy už konečne vydáš ďalšiu knihu?“, bolo rozhodnuté aj o jej obsahu. Bude o prešovskom športe, ale iba prostredníctvom jeho uverejnených správ, článkov, rozhovorov, komentárov, poznámok, glos a referátov...

 

Nemusel sa obávať, že tých podkladov bude málo. Skôr naopak. Jeho precíznosť, zodpovednosť, pohotovosť a v neposlednom rade nesporný talent spôsobili, že ponuku na spoluprácu mu s postupom času ponúkali aj ďalšie redakcie – Pravda, Východoslovenské noviny a Československý sport. Prišlo obdobie, keď už pre tieto denníky a týždenníky nebol iba spolupracovníkom, ale predovšetkým kolegom. V denníku ŠPORT bol redaktorom na polovičný úväzok a pritom plných pätnásť rokov (1970 – 1985) zastával funkciu šéfredaktora Prešovských novín. Redakcie ústredných denníkov a časopisov v Bratislave prejavovali vždy veľký záujem o dianie v prešovskom športe. Futbal, mužská i ženská hádzaná, basketbal žien a mužov, vodné pólo, s určitými s prestávkami patrili medzi najužšiu československú kvalitatívnu špičku. V celej vtedajšej Československej republike Prešovu závideli obetavých a nadšených funkcionárov, obdivuhodných lokálpatriotov, akých mali dlhé roky v metropole Šariša. Veď Prešov bol vtedy len jedno z okresných miest so skromnými podmienkami na šport, ale dokázal na najvyššej medzinárodnej úrovni pripraviť mnohé celoštátne, ale aj svetové podujatia. Hodno spomenúť Majstrovstvá Európy juniorov v ľadovom hokeji v roku 1970, Medzinárodné jazdecké preteky, ktoré tu boli každý rok, Medzinárodný stolnotenisový turnaj mužov a žien o Pohár duklianskych hrdinov, Večerný beh víťazstva, celoštátne turistické podujatia, ale aj jednotlivé etapy cyklistických pretekov Okolo Slovenska. Mimoriadnemu záujmu sa tešil Svetový šampionát v hádzanej mužov v roku 1990. Jozef Kuchár o týchto podujatiach nielen písal, ale v ich organizačných výboroch zastával dôležité funkcie. Práve pri ich vykonávaní sa prejavovali aj ďalšie jeho charakterové vlastnosti – vrodené organizátorské a riadiace schopnosti.

 

V roku 1987 ho zvolili na post predsedu OV ČSZTV v Prešove. Za celoživotný osobný prínos v rozvoji športu v Prešovskom okrese Jozef Kuchár v roku 2008 prevzal Pamätnú listinu, ktorou ho spoločne ocenili Obvodný a Mestský úrad v Prešove a Prešovské oblastné športové združenie.

 

Terajší športoví novinári a spolupracovníci si nedokážu predstaviť v akých podmienkach pracovali ich predchodcovia ešte koncom minulého storočia. Nemali k dispozícii žiadne počítače ani mobily. Na štadióne mali jeden telefónny aparát a po skončení futbalového zápasu sa vytvoril rad čakateľov. Často v ňom stáli aj piati – šiesti. Museli dodržiavať redakčné uzávierky a než sa dostali k telefónu, tak už nimi často lomcovala nervozita. Jozef Kuchár mal ešte ťažšiu pozíciu než tí ostatní. Musel pripraviť pre jednotlivé redakcie, s ktorými spolupracoval, niekedy až tri rôzne články z priebehu futbalového zápasu pre denníky ŠPORT, Pravdu a často aj pre Východoslovenské noviny. Pohotovo ich musel prediktovať do každej z nich.

 

Nemusíme zdôrazňovať, že to skutočne bolo veľmi ťažké a k tomu ešte nápor na nervovú sústavu. Vždy to všetko zvládol a športové oddelenia týchto denníkov boli spokojné s kvalitou článkov. S nadšením a patričnou dávkou objektívnosti písal o tých osobnostiach, ktoré vnímal podľa toho, čo v športe dosiahli a čo chceli vykonať, ale šťastena im nepriala. Jednoducho bola nežičlivá. Písal aj o novinároch, ktorí sa netajili úprimným vzťahom k metropole Šariša. Patria k nim okrem iných Gabo Zelenay, Karol Polák, Jozef Kšiňan, Igor Mráz, Vlado Martinček, Jozef Jarkovský, Eugen Magda, Ivan Ďurišin a Milan Valko. Zaujímavé je, že aj v rokoch 1985 – 1990, keď pôsobil v štátnej správe, novinárske pero neodložil a v spolupráci pokračoval. Po roku 1990 mu pribudla práca pre ďalšie denníky a časopisy. Na trhu sa objavili Národná obroda, Slovenská republika, Nový deň, Slovenský rozhľad a Svet športu. Z pohľadu toho, že prevažnú časť víkendov trávil na športoviskách, sa nič nezmenilo. A tak ani po päťdesiatke, ani po šesťdesiatke a ani po sedemdesiatke sa nevrátil k svojej záľube mladosti – k hudbe.

 

Vtedy pred rokmi s priateľmi vytvorili dobrú kapelu, na čele s Tiborom Vislockým, vtedy predsedom basketbalového oddielu TJ Lokomotíva OZKN Prešov a zároveň predsedom basketbalovej sekcie Okresného výboru ČSZTV v Prešove. Aj tento fakt potvrdzuje, že hudba a šport sú si veľmi blízke. Ľudstvo ich vyznáva už skutočne dlho. V rôznych podobách. Dnes si napríklad slávnostné otvorenie olympijských hier bez hudby a spevu ani nevieme predstaviť. Muzika športovcom pomáha nielen pri relaxe, ale dokonca aj v koncentrácii pred najvýznamnejšími zápoleniami. V prípade Jozefa Kuchára sa hudba stala nielen múzou, ale v prenesenom zmysle i náročnou športovou disciplínou, ktorá si vyžadovala pravidelné cvičenia a súlad s ostatnými členmi hudobného súboru. Teda všetko to, čo robí šport športom, pokiaľ nejde o individuálnu disciplínu. Hodiny prípravy na rôzne vystúpenia sa odrazili v jeho zmysle pre zodpovednosť a pohotovosť. Vystupovali na rôznych podujatiach, svadbách a spoločenských udalostiach. Napokon činnosť v hudobnej kapele musel prerušiť. Darmo, šport je silný fenomén.

 

Takže, držíme v rukách netradičné NÁVRATY, knihu pripravenú do tlače. Skutočne neobvyklú knihu, ktorá na našom trhu zatiaľ určite nemá páru. Autor sa v nej rozhodol priblížiť športový život Prešova a jeho okolia predovšetkým v posledných desaťročiach minulého storočia a zároveň na začiatku nového tisícročia. Netradičnou formou, zverejnením časti jeho archívu, teda vlastných príspevkov, uverejnených na športových stránkach denníkov a v časopisoch výlučne športových. Samozrejme, pred začiatkom práce nad knihou si sám položil otázku: Budú tieto články už v novinách a časopisoch pred rokmi uverejnené teraz ešte niekoho zaujímať? Akýsi neoficiálny prieskum medzi potenciálnymi budúcimi čitateľmi knihy NÁVRATY ukázal, že rozhodne áno. Nepôjde iba o nostalgické spomienky na časy, ktoré sa zdajú byť tak dávno a na morské míle vzdialené od tých dnešných.

 

Teraz musíme vyvrátiť zmysel myšlienky o včerajších novinách, pretože sa stále nájde dosť tých, ktorí prostredníctvom znovu zverejnených príspevkov budú chcieť konfrontovať vtedajšie športové časy s tými dnešnými. Presvedčia sa, že napriek mnohým problémom, chybám a hľadaním východísk boli vtedajšie roky pre prešovský šport, a nielen preň, oveľa krajšie a úspešnejšie. Aj vtedy chýbali financie i objekty, ale nikdy o vrcholovom prešovskom športe komplexne nerozhodovalo niekoľko jednotlivcov a rýchlozbohatlíkov ako je to dnes. Jednoducho prítomnosť i budúcnosť futbalu, hokeja, hádzanej, volejbalu, basketbalu či ďalších odvetví je teraz v rukách dvoch – troch jednotlivcov. Okrem toho šport a dramatické umenie majú veľa spoločné: pretekár skončí s aktívnou činnosťou, herec z javiska odíde do dôchodku alebo nedajbože zomrie v tvorivých rokoch a na oboch si okrem najbližších už nikto nespomenie. Je tu ešte jeden faktor: my Slováci si na poznanie svojich dejín akosi nepotrpíme. Bez ohľadu na to, či ide o históriu nášho športu, umenia, hudby alebo architektúry. Športovci, o ktorých písal autor tejto knihy, či s nimi na zenite úspešnosti pripravoval do novín rozhovory, si rozhodne zaslúžia, aby sa oprášila ich sláva. Podobne spomienky na funkcionárov a priaznivcov, ktorí nezištne pomáhali prešovskému športu, najčastejšie bez nároku čo i len na symbolickú odmenu.

 

Autor žije a žil pre šport. I keď nie priamo na futbalových trávnikoch a palubovkách či antukových ihriskách, ale v ich tesnej blízkosti. Cez soboty a nedele, piatky i sviatky. Nikdy nevedel, čo je to ničnerobenie. Práve preto – športovou terminológiou povedané – je dobre natrénovaný a má vynikajúcu kondíciu a aj dnes, napriek pokročilému veku, sa stále venuje novinárčine. Profesii, ktorá na základe rôznych celosvetových analýz patrí medzi tie, ktoré znižujú vek tých, čo sa im dlhodobo venujú. Čísla nepustia. Tak zvykneme hovoriť, keď na dokázanie niečoho máme štatistické údaje. Tak teda archív Jozefa Kuchára ľahko dokáže, že za polstoročie iba v denníku Šport uverejnil takmer 900 jeho článkov len o futbale. Podobne rovnaký počet v denníku Pravda. Pritom vôbec nerátame ďalšie články a komentáre, uverejňované v spomínaných novinách z basketbalu, hádzanej, jazdectva, hokeja, atletiky, cyklistiky a stolného tenisu. Dodnes je hrdý na to, že osobne, priam dôverne poznal mnohých vynikajúcich športovcov, azda ako nikto z jeho kolegov. Športovci si ho vážili, pred ním otvárali svoje duše, lebo vedeli, že ich spovede nikdy nezneužije. Vedeli aj to, že keď nemali svoje dni, ako sa hovorí keď svojimi výkonmi doslova vybuchli – nikdy ich nezatracoval, neurážal ani si z nich neuťahoval, dokázal vždy oddeliť úsilie a bojovnosť, i keď neúspešné, od lajdáckeho a alibistického výkonu. Kniha NÁVRATY je netradičná. Lenže napriek svojej špecifike, teda zverejneniu po rokoch to, čo už bolo zverejnené, rozhodne zaujme Prešovčanov, ale nielen ich. Mali by si ju prečítať terajší i budúci učitelia telesnej výchovy, akademickí funkcionári, členovia olympijského klubu v Prešove, ale predovšetkým tí, ktorí smútia za časmi, kedy Prešov žil skutočným športovým životom, ktorého súčasťou bolo aj jazdectvo, športová gymnastika, plávanie i džudo. Dnes z toho všetkého na patričnej úrovni zostala iba hádzaná mužov, volejbal a čiastočne futbal. Napriek tomu, že v súčasnosti aj prešovský futbal má svoje zastúpenie v najvyššej národnej súťaži, je to skôr zhoda šťastných náhod, než výsledok systematickej a cieľavedomej práce. Takže nič moc.

 

Verme však, že prešovský šport sa dostane zo súčasného stavu a Jozef Kuchár sa ešte stane autorom ďalšej publikácie, v ktorej bude konfrontovať úspechy minulosti s tými, ktoré, dúfajme, ešte prídu...

 

Ing. Vladimír Mezencev,

redaktor, publicista, tajomník Klubu športových
redaktorov Únie slovenských novinárov

 


Hovoríme s Ing. Jozefom Karelom

Najlepší zápas so Slovanom

Druhým jarným kolom sa skončilo v predposlednú novembrovú nedeľu tohoročná dlhá futbalová jeseň našej najvyššej súťaže. Tatran Prešov získal zo 17 zápasov 17 bodov a obsadil 9. miesto v tabuľke. Na domácom ihrisku hrali futbalisti Tatrana 9 zápasov, v ktorých 5 krát zvíťazili, 3 krát hrali nerozhodne a jeden zápas prehrali. Získali teda 13 bodov a dosiahli tieto výsledky: Teplice 1:0, Slávia 2:0, Dukla 2:0, Bohemians 2:0, Kladno 3:0. Zápasy s Ostravou, Gottwaldovom a VSS Košice sa skončili bezgólovou remízou. V prvom stretnutí mal viac šťastia Slovan, ktorý víťazstvom 1:0 získal obidva body. Na ihriskách svojich súperov hral Tatran 8 krát. Zvíťaziť sa mu podarilo len v jednom prípade nad Lokomotívou Košice. Remizoval s Trenčínom 1:1 a so Slovanom 0:0. V ostatných piatich zápasoch prehral. Na nováčika súťaže je uvedená bilancia pomerne dobrá. Uplynulé jesenné obdobie hodnotí tréner Ing. Karel, ktorý ochotne odpovedal na položené otázky.

 

Charakterizujte rozdiel vo výkonnosti vášho mužstva v jarnej časti, keď ste bojovali o postup do najvyššej súťaže a v jesennej časti.

„Fyzická pripravenosť, taktická disciplína a morálka mužstva boli rovnako dobré v oboch častiach. V technickej pripravenosti zaznamenalo mužstvo v jesennej časti podstatné zlepšenie.“

 

Ktoré stretnutia v uplynulej časti ligovej súťaže na domácom ihrisku z hľadiska výkonu vášho mužstva pokladáte za najlepšie?

„Za najlepšie a najhodnotnejšie aj napriek prehre pokladám stretnutie I. kola so Slovanom Bratislava. K tým lepším patrili ešte zápasy s Teplicami, Duklou a Kladnom.“

 

A na ihriskách vašich súperov?

„Najlepší výkon podalo moje mužstvo v Žiline a Trenčíne. Najlepší výsledok o priemernom výkone sme dosiahli v Košiciach s Lokomotívou.“

 

Kde sa Vám hralo najlepšie a kde najhoršie?

„Všade rovnako. Veľké rozdiely nie sú.“

 

Aké by bolo najvhodnejšie zloženie mužstva z terajšieho kádra hráčov, keby sa nevyskytli tak časté zranenia?

„Červeňan, Štefan, Čabala, Husár, Mačupa, Jenčík, Takáč, Turčányi, Balog, Pasierb, Onufrák.“

 

Navrhnite dvoch futbalistov do rebríčka 10 najúspešnejších športovcov v roku 1969 v okrese Prešov.

„Čabala a Červeňan.“

 

Povedzte Váš názor na 16 účastníkov v ligovej súťaži?

„Je to prínos po každej stránke.“

 

Ste spokojný s umiestnením a výkonmi mužstva po 17. kolách najvyššej súťaže?

„Som spokojný, aj keď naše umiestnenie nie je celkom reálne, pretože je výsledkom deviatich zápasov doma a ôsmich vonku. Plánovali sme získať 14 bodov, získali sme o 3 body viac, za čo vďačíme výbornej fyzickej pripravenosti. V závere sezóny, keď sa väčšina mužstiev sťažovala na únavu, získali sme v troch zápasoch 5 bodov.“

 

Aké boli nedostatky v hre vášho mužstva?

„Spracovanie lopty a jej následné prihratie trvá ešte dlho u našich hráčov. Pri prechode z obrany do útoku, to znamená, že súperova obrana má čas sa skoncentrovať. Našou stálou úlohou je tento čas prechodu skracovať a súčasne sťažovať možnosť koncentrácie súperovej obrany.“

 

Osvedčili sa získané posily?

„Pred začiatkom ligy sme získali troch hráčov z iných oddielov: Balenta, Miklóša a Pasierba. Nezískali sme ich však, ako hotových hráčov, ale ako perspektívnych, jarná časť ligy by už mala ukázať, čo sú schopní vyprodukovať.“

 

Váš pohľad na prácu výboru a či tieto vaše požiadavky dokáže realizovať?

„S prácou výboru som spokojný. Moje požiadavky pre mužstvo dokázal realizovať, odhadnem na 90 percent.“

 

Rešpektujete návrhy členov výboru pri zostavovaní mužstva?

„Keď je návrh dobrý, dám si poradiť, ale v konečnej platnosti rozhodujem sám o zostave.“

 

Trestáte hráčov za ich priestupky a akým spôsobom?

„Hráči dostávajú finančné pokuty, ale musím zdôrazniť, že v tomto kolektíve je málo priestupkov.“

 

S prípravou na jarné ligové boje začínate 5. januára 1970. K akým zmenám dochádza v kádri hráčov?

„Z kádra odchádzajú Holeš do zahraničia a MUDr. Velecký, ktorý sa vzdal aktívnej činnosti, lebo sa chce intenzívnejšie venovať svojmu povolaniu. Káder mužstva dopĺňajú: brankár Kontír zo Slovana, ktorý je odchovancom Sečoviec a Sopko z našej rezervy.“

 

Domnievate sa, že káder hráčov, ktorý budete mať k dispozícii je schopný, vzhľadom na počet zápasov (doma 7, vonku 8) dobre obstáť v silnej ligovej konkurencii?

„Keď sa nám vydarí jarná príprava, verím, že skončíme na 9. až 12. mieste.

ŠPORT – december 1969

 

 


Prešov, Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji ‛70

Veľká príležitosť

Medzi najvýznamnejšie športové podujatia usporiadané v Československu patria Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji juniorov, ktoré sa na základe rozhodnutia najvyšších telovýchovných orgánov budú konať 27. decembra t. r. až 3. januára 1971 v Prešove. Aj keď kandidátov na usporiadanie majstrovstiev bolo veľa, nakoniec voľba padla na Prešov. Poverenie zabezpečiť toto významné podujatie je ocenením doterajšej dobrej organizátorskej práce telovýchovných, politických, ale aj ostatných funkcionárov. Súčasne je to veľká príležitosť presvedčiť doma aj v zahraničí o tom, že doterajšie úspechy pri organizovaní významných športových podujatí neboli náhodné.

 

Pre prípravu a celé zabezpečenie tohto podujatia bol ustanovený Organizačný výbor so sídlom v Prešove. Tvoria ho skúsení prešovskí funkcionári a zastúpenie v ňom majú aj najvyššie telovýchovné orgány. Výbor tvorí sedemnásť členov na čele s M. ČERVENKOM, predsedom Slovenského zväzu ľadového hokeja a J. KUCHÁROM, generálnym tajomníkom OV ME 1970.

 

Práca výboru sa začala 11. mája t. r., kedy sa uskutočnila ustanovujúca schôdza a na nej boli rozdelené jednotlivé funkcie. Za uplynulé obdobie vykonali členovia výboru veľký kus práce. Možno konštatovať, že doterajšia činnosť výboru bola dobrá a všetky plánované úlohy sa podarilo, vďaka veľkému pochopeniu rôznych organizácií a podnikov, zabezpečiť v plánovaných termínoch. Najväčšie nároky boli kladené na prácu propagačnej komisie, ktorej členovia na čele s jej predsedom MVDr. B. Gregorom dokázali v pomerne krátkom čase zabezpečiť všetko pre včasné vydanie propagačných materiálov.

 

V súčasnom období venuje organizačný výbor zvýšenú pozornosť príprave objektov a priestorov, ktoré budú slúžiť účastníkom majstrovstiev. Veľká a náročná práca čaká Pozemné stavby v Prešove pri budovaní nových priestorov na ZŠ a pri úpravách vo Vysokoškolskom internáte na Gottwaldovej ulici, kde budú ubytované zahraničné družstvá ZSSR, Švédska, Nórska, Fínska a NSR. Treba vysoko oceniť pochopenie vedenia PS, predovšetkým podnikového riaditeľa Ing. J. Semančíka, ktorý prisľúbil zabezpečiť všetky práce v plánovaných termínoch.

Prešovské noviny, október 1970

 

Z histórie majstrovstiev

Prvý ročník sa uskutočnil od 27. decembra do 3. januára 1968 v Helsinkách a Tampere, ktorého sa zúčastnili družstvá ZSSR, ČSSR, NDR, Švédska, Poľska a Fínska. Víťazom turnaja sa stalo Československo pred ZSSR a Švédskom. Zostúpilo mužstvo NDR.

 

Druhý ročník sa uskutočnil v západonemeckom GA-PA od 26. decembra 1968 do 2. januára 1969, štartovali družstvá ZSSR, ČSSR, Švédska, Fínska, Poľska a NSR. Prognóza z prvého ročníka, že prím hrajú mužstvá krajín, ktoré i na MS seniorov tvoria veľkú trojku, sa opäť potvrdila. V záverečnom stretnutí sa rozišli mužstvá ZSSR a ČSSR remízou 2:2, čím si juniori ZSSR zabezpečili titul juniorského majstra Európy pred Švédskom a Československom.

 

Tretí ročník majstrovstiev sa konal v Ženeve od 27. decembra 1969 do 3. januára 1970. Štartovali družstvá ZSSR, ČSSR, Švédska, Fínska NSR a domáce Švajčiarsko. História prvých dvoch ročníkov sa opäť opakovala a rozhodujúce stretnutie o víťaza zohrali mužstvá ZSSR a ČSSR. Vo finálovom zápase porazili reprezentanti Sovietskeho zväzu mužstvo Československa v pomere 4:2 a zabezpečili si tak druhý titul juniorského majstra Európy. Zostupujúcim mužstvom boli juniori Švajčiarska.

 

Usporiadaním štvrtých majstrovstiev bolo poverené Československo a na základe rozhodnutia najvyšších telovýchovných orgánov budú majstrovstvá od 27. decembra t. r. do 3. januára 1971 v Prešove, ktorý sa tak dostane do histórie európskych šampionátov. Treba veriť, že o prešovských majstrovstvách bude Európa hovoriť len v dobrom.

Prešovské noviny – december 1970