Z knihy Jozefa Kuchára NÁVRATY – 4. časť

Veľké futbalové zmeny

 

Včera sa začala príprava futbalistov Tatrana – Do novej sezóny s novým výborom – Novák ostáva v Prešove – Turčányi vyradený z mužstva – O trénerovi sa rozhodne v týchto dňoch

Po dvojtýždňovom pobyte v Rumunsku, kde boli prešovskí futbalisti pod vedením PhDr. Michala Beleja, začali s prípravou na nastávajúcu druholigovú sezónu. Prvý tréning viedli Ing. Ján Karel a Gejza Sabanoš.

Po neúspešnom ligovom ročníku sa v minulých dňoch vzdal doterajší futbalový výbor Tatrana. Na návrh výboru telovýchovnej jednoty bol ustanovený nový výbor oddielu v tomto zložení: MVDr. BRANISLAV GREGOR (na snímke), riaditeľ okresnej poľnohospodárskej správy v Prešove – predseda, ŠTEFAN GREŠLÍK, podpredseda Okresného národného výboru v Prešove a JOZEF KUCHÁR, šéfredaktor Prešovských novín – podpredsedovia, PhMr. GEJZA ŠIMANSKÝ, okresný lekárnik v Prešove – predseda športovo-technickej komisie, Ing. JÁN BENKO, riaditeľ Štátnej banky československej v Prešove – predseda ekonomickej komisie, Ing. ALOJZ NEMEC, riaditeľ Pozemných stavieb v Prešove, ŠTEFAN TÓTH, riaditeľ Štátnej sporiteľne v Prešove, IVAN VASILČIN, zástupca vedúceho závodu Autoservis v Prešove, ŠTEFAN MÄSIARIK, pracovník Okresnej finančnej správy, PETER DANČ, pracovník závodu Oceľové konštrukcie a MILAN BAHYL, pracovník Mestského národného výboru v Prešove – členovia výboru.

Futbalový výbor sa hneď po svojom zvolení ujal svojej funkcie. Medzi najdôležitejšie úlohy vo vytýčenom programe patrí konsolidácia činnosti oddielu. Výbor chce postupovať nekompromisne v riešení trénerských otázok, hráčskych i ďalších existujúcich problémov.

 V posledných dňoch sa veľa hovorilo o odchode Igora Nováka z Prešova. Celý prípad sa už vyriešil a na jeho margo Novák povedal: „Mal som ponuku prestúpiť do Slovana Bratislava. Definitívne som sa rozhodol, že ostanem v Prešove a naďalej budem obliekať dres Tatrana. Mojou jedinou snahou je hrať dobrý futbal a pomôcť celému kolektívu v boji o druholigové body. Chcem spolu s ostatnými hráčmi urobiť všetko aby sa znova prinavrátilo v čo najkratšom čase dobré meno prešovského futbalu.“

Z kádra odišiel na základnú vojenskú službu brankár Jaroslav Červeňan. Má obliekať dres pražskej Dukly. Z kolektívu futbalistov Tatrana bol vyradený Ján Turčányi. Prestupový termín končí až na sklonku tohto týždňa. Ťažko predpokladať, aké nové tváre sa v Prešove zjavia. Isté je zatiaľ, že sa vráti bývalý odchovanec Chmura, ktorý úspešne hral v zadných radoch divíznej prešovskej Dukly.

Našou hlavnou úlohou bolo postupne konsolidovať pomery v našom oddiele. Museli sme veľmi rýchlo vyriešiť trénerský problém a citlivo zvážiť situáciu v hráčskom kádri, ktorá po skončení účinkovania v prvej lige nebola najlepšia. Preto sme si hneď na prvom zasadnutí vytýčili konkrétne úlohy s tým, že v našej práci nebudú mať miesto žiadne ústupky pri riešení problémov či nedostatkov. Zhodnotili sme situáciu v kolektíve hráčov a tak sa zrodili prísne, ale zaslúžené tresty, ktoré postihli Turčányiho, Onufráka a Červeňana. Uvedomujeme si, že bez disciplíny a dodržiavania životosprávy nemôžu hráči splniť náročné požiadavky v boji o druholigové body. Preto sme sa rozhodli, že aj v budúcnosti sa rozlúčime s tými, čo prístupom ku kolektívu i nesprávnou životosprávou by chceli narušiť dobrú atmosféru v mužstve. V súčasnej situácii v našom kolektíve si všetci futbalisti uvedomujú v plnom rozsahu predovšetkým svoje povinnosti a až potom prídu na rad ich práva. Veríme, že tento prístup hráčov sa odzrkadlí na výkonoch celého kolektívu v majstrovských zápoleniach.

Je ešte predčasné hodnotiť celkovú situáciu. Myslím si, že akékoľvek závery v tomto smere by boli predčasné, – zdôrazňuje dr. Gregor. Skôr by sa dalo povedať, že sme dobre naštartovali. Dostali sme dôveru, ale súčasne sme prevzali pred tvárou verejnosti veľkú zodpovednosť. Je potešujúce, že všetci členovia výboru aj jednotlivých komisií sa pustili do roboty veľmi svedomite a s maximálnym nasadením. Stanovili sme si dlhodobý plán činnosti. Rešpektujúc naše položenie i podmienky chceme pracovať a vo svojej činnosti postupovať perspektívne. Nedáme sa ukolísať prípadnými prvými úspechmi, ale nemôžu nás odradiť ani problémy, ktoré sa zaiste vyskytnú. Budeme sa orientovať na výchovu talentov vo vlastnom oddiele. Začali sme uplatňovať jednotný tréningový systém, podľa ktorého postupujeme v práci s jednotlivými celkami. Naše ciele sú náročné, ale reálne a vieme, že úspechy sa nedostavia zo dňa na deň. Osobitnú pozornosť venuje futbalový výbor obsadeniu trénerských funkcií. V týchto dňoch prebiehajú rokovania a bude definitívne vyriešená otázka trénera prvého i druhého mužstva.

Napriek tomu, že od skončenia ligového ročníka uplynul len veľmi krátky čas, došlo v Tatrane k veľkým zmenám. Treba veriť, že prinesú obrat k lepšiemu. Problémov, ktoré čakajú na riešenie, je veľa a preto nemožno čakať zázraky. Len systematická a cieľavedomá práca môže priniesť úspechy. To by si mala uvedomiť aj široká športová verejnosť a v tomto snažení maximálne podporiť nové vedenie, trénerov i hráčov.

Zo zostupu nie je treba robiť žiadnu tragédiu a upadať do pasivity, ktorá zvyčajne situáciu iba sťažuje. Sympatické je, že nový výbor sa pustil do práce s plnou vehemenciou, bez kompromisov a s jediným cieľom: pomôcť prešovskému futbalu z jeho súčasného položenia.

 

Prešovské noviny – jún 1974



Hokej klope na dvere

Prešovčania s optimizmom

 

Prešovský hokej sa môže pochváliť nezvyčajne bohatou tradíciou. V tomto meste začali hrať ľadový hokej medzi prvými na Slovensku. Elán a nadšenie priniesli napriek skromným podmienkam mnohé výrazné úspechy. To, pravda, bolo pred mnohými rokmi. Potom prišla smutná kapitola. Tento populárny šport postupne upadal a Prešovčania bojovali už len v nižších súťažiach. Obrat k lepšiemu sa očakával v roku 1967, keď v Prešove odovzdali do užívania moderný zimný štadión. Ukázalo sa však, že ani nová hala nemôže zo dňa na deň zabezpečiť zvýšenie úrovne ľadového hokeja. V metropole Šariša síce zmobilizovali všetky sily, a po roku sa podarilo postúpiť medzi najlepších na Slovensku. Žiaľ, účinkovanie v SNHL trvalo len jednu sezónu. Potom prišli rôzne organizačné zmeny, Prešovčania raz postúpili a vzápätí opäť vypadli.

Až minuloročná sezóna priniesla obrat k lepšiemu. Mužstvo ZPA ako nováčik zaznamenalo niekoľko pozoruhodných výsledkov a nakoniec obsadilo deviate miesto v tabuľke, čo znamenalo zotrvanie v súťaži.

Prípravu na nový ročník súťaže Prešovčania začali už 15. mája. Prvé dni boli zamerané na regeneráciu síl a upevnenie hráčskeho kolektívu. Potom prišlo na rad sústredenie vo Vyšných Ružbachoch, ktorého úlohou bolo získavať fyzickú silu a kondíciu. Ďalšia časť prípravy prebiehala doma a hráči absolvovali dvojfázové tréningy v teréne. Tréner Jozef Hrubeš, ktorý v Prešove pôsobí prakticky tretiu sezónu, mohol byť s priebehom úvodnej časti prípravy spokojný. Podarilo sa realizovať všetky zámery, ktoré tréner vytýčil. Azda najradostnejším konštatovaním je, že prešovský kolektív sa po prvý raz dostal na vlastný ľad už 23. júla, čo v doterajšej histórii prešovského zimného štadióna ešte nebolo.

V kádri mužstva k podstatnejším zmenám nedošlo. Aj v novej sezóne budú prešovský hokej reprezentovať takmer všetci hráči, ktorí obliekali dres vo vlaňajšom ročníku národnej ligy. Odišiel jedine útočník Holiš, ktorý hlásil prestup do Žiliny. Do mužstva pribudli odchovanci Mrva a M. Velček. V Prešove sú aj Jozef a Ján Šeligovci z Liptovského Mikuláša, z ktorých jeden už pracuje v ZPA a mladší študuje na priemyslovke. Obidvaja veria, že čoskoro oblečú dres ZPA. Tréner Hrubeš bude mať v majstrovských zápoleniach k dispozícii týchto hráčov: Jurčenko a J. Dedič – Kundračík, Socha, M. Mryglot, Kuruc, Fruhaw, Z. Dedič, Mrva – Bosák, Šechný, Sedlák, Jabcon, S. Mryglot, Ľ. Velček, M. Velček, Javorka, Jetš, Sabol, Kardohély a kapitán mužstva Blahút.

Súčasťou ďalšej etapy prípravy, ktorá podľa slov trénera Jozefa Hrubeša bola zameraná na zohratie jednotlivých formácií, bol celý rad priateľských zápasov so súpermi rôznych kvalít. Výsledky potvrdili, že mužstvo je pomerne dobre pripravené a druholigová premiéra by tento fakt mala potvrdiť. Z prípravných zápasov hodno spomenúť víťazstvo nad Popradom 7:4, remízu v Kopřivnici 3:3 a cenné je tiež víťazstvo nad Duklou Trenčín 5:4. Záverečnú časť prípravy Prešovčania absolvovali v Opave, kde v priebehu niekoľkých dní absolvovali náročné prípravné zápasy so zdatnými súpermi. Poslednou previerkou bol turnaj o Pohár ZČSSP, kde v svojej skupine ZPA obsadili druhé miesto.

Hokejisti z mesta, ktoré sa môže popýšiť bohatou športovou tradíciou, sú odhodlaní urobiť všetko, aby v náročnej súťaži dôstojne obstáli a produkovali hokej dobrej úrovne. Veľký záujem obecenstva ich k tomu zaväzuje. Najväčšou prednosťou Prešovčanov je jednoliaty kolektív, ktorý už získal potrebné skúsenosti z bojov o druholigové body. Mužstvo, v ktorom niet veľkých individualít, tvorí dobrú partiu a jeho optimizmus je celkom reálny a oprávnený.

O optimizme v radoch ZPA svedčia aj slová tajomníka hokejového oddielu Ladislava Zúbeka. „Napriek tomu, že si uvedomujeme náročnosť súťaže, chceli by sme obstáť aspoň tak, ako v minulom ročníku. Doterajšie výsledky naznačili, že mužstvo je schopné zaradiť sa medzi stabilných účastníkov SNHL. Verím, že naši priaznivci budú v priebehu sezóny, ale najmä po jej skončení spokojní.“

Ukazuje sa, že po rokoch stagnácie nastúpili v Prešove na cestu cieľavedomej a systematickej práce. Dôkazom je široká základňa mládeže, dobrá práca funkcionárskeho aktívu i podmienky, ktoré vďaka okresným straníckym a štátnym orgánom boli v posledných rokoch utvorené. Treba veriť, že reprezentanti podniku ZPA, mesta i širokého okolia urobia všetko, aby sa pod strechou modernej haly hral kvalitný hokej.

ŠPORT – september 1975



Vincent Lafko, tréner hádzanárov Tatrana Prešov

Čo je u vás nové?

 

„Priznám sa, že je to taký zvláštny pocit, keď človeka poveria funkciou trénera v mužstve, kde ešte pred nedávnom ako hráč pôsobil. Trénerské žezlo v prvoligovom hádzanárskom kolektíve som prevzal koncom marca a mužstvo som viedol spolu s veľmi skúseným trénerom a svojím kolegom na fakulte – Martinom Gregorom. Dobre sme si rozumeli už v minulých rokoch, keď sme boli v Tatrane spoluhráčmi a vzájomná spolupráca sa teraz ešte viac prehĺbila. Som skutočne rád, že práve v etape môjho pôsobenia sme zaznamenali veľmi úspešné výsledky."

„Kolektív som viedol v devätnástich zápasoch, ktoré nám priniesli viacero úspechov. Stali sme sa víťazmi VIII. ročníka medzinárodného hádzanárskeho Turnaja o pohár Slovenskej republiky rád v Prešove, ktorý sa hral na palubovke zimného štadióna. Slávili sme neskôr úspech aj vo finále Slovenského pohára v Trnave. Do tretice sme dôstojne reprezentovali farby nášho oddielu i mesta vo finále Československého pohára v Chrudime, kde sme získali prvenstvo. Toto víťazstvo znamená, že sme si vybojovali právo účasti v novej hádzanárskej súťaži európskeho významu – v Pohári víťazov národných pohárov.

Od marca uplynulo málo času, ale napriek tomu sa dá konštatovať, že prešovská hádzaná, ak to mám hodnotiť ako tréner, si udržuje veľmi dobrý štandard a má stále výbornú povesť, nielen u nás doma, ale aj za hranicami našej vlasti. Nie sme momentálne žiadnym mužstvom hviezd. Som veľmi rád, že sme dokázali dať do vzájomnej symbiózy rutinu a skúsenosť ostrieľaných hráčov s elánom mladých. Je to dobrý kolektív, na ktorom sa dá budovať. Hráčsky vyrástol Peter Hatalčík a Marián Gruca, ktorých výkony pripomínajú tie najlepšie časy prešovskej hádzanej. K oporám patrí brankár Lukáč, bratia Lukošíkovci, Dvorčák, Dobrovič i ďalší. Rád využívam túto príležitosť, aby som poďakoval hráčom a osobitne môjmu kolegovi na trénerskej lavičke Martinovi Gregorovi, s ktorým sme si výborne rozumeli.

Pochopiteľne, že našou veľkou túžbou je dobré výkony zopakovať aj v budúcom ligovom ročníku, čomu chceme podriadiť aj náročnú prípravu. Výbor hádzanárskeho oddielu Tatrana Prešov robí všetko, aby sme sa opäť vrátili na domácu pôdu. Podľa slov predsedu Ing. Františka Šťastného táto záležitosť je na najlepšej ceste. Viem, že radosť z toho budú mať nielen hráči, ale najmä naši diváci, ktorí nám v uplynulých sezónach veľmi chýbali.“

Prešovské noviny – júl 1976


 

S Prešovčanom Pavlom Birošom, reprezentantom ČSSR vo futbale

 

O veľkom úspechu reprezentačného mužstva ČSSR na nedávnych majstrovstvách Európy v Záhrebe a Belehrade sa toho už veľa popísalo. Nečakaný, ale plne zaslúžený triumf našich futbalistov sa stal odrazu stredobodom pozornosti. Slovami chvály a obdivu po vrcholne dramatickom finálovom dueli nešetril prezident FIFA J. Havelange, ale aj mnohé ďalšie osobnosti futbalového sveta. Československý futbal dosiahol jeden zo svojich vrcholov, na ktorý sa bude ešte veľmi dlho spomínať. K tým, čo patria do stabilného kádru Ježkovho a Venglošovho výberu sa zaraďuje aj Prešovčan Pavol Biroš. Tento futbalista sa do svojho rodného mesta neustále vracia. Aj v minulých dňoch trávil dovolenku v kruhu svojich najbližších. Využili sme túto príležitosť na rozhovor, v ktorom si hráč pražskej Slávie zaspomínal na futbalové začiatky, ale aj na boje o hrdý titul majstra Európy.

Skôr, než dáme slovo P. Birošovi, ešte spomenieme niekoľko údajov, ktoré vám trochu priblížia tohto futbalistu. Narodil sa 1. apríla 1953 v Prešove. V našom meste, ako sa zvykne vravieť, šúchal školské lavice. Jedného pekného letného dňa roku 1971 mu triedny profesor v budove terajšieho Gymnázia na Konštantínovej ulici blahoželal k úspešnému zloženiu skúšky dospelosti. Maturant Pavol sa potom vybral na skusy do sveta. V tomto prípade to znamenalo, že od jesene spomínaného roku pravidelne navštevuje prednášky a semináre na pôde staroslávnej Karlovej univerzity v Prahe. Čas aj v tomto prípade vykonal svoje, a tak hoci sa zdá, že to bolo len včera, čo s rozbúreným srdcom vstupoval do budovy Právnickej fakulty, o niekoľko týždňov už položí bodku za ďalšou kapitolou svojho snaženia. Prezradíme hádam ešte, že 1. februára tohto roku prestúpil medzi ženatých a stalo sa tak na pôde nášho mesta, lebo aj manželka je Prešovčanka. Pavol o sebe zvyčajne toho veľa nenavraví, je presvedčený, že je ešte len na začiatku cesty, v živote i športe. Archív, v ktorom je mnoho výstrižkov z novín a časopisov, fotografií, vlajok i ďalších dokumentov pripomína, že s koženou už čosi preskákal...

„Priznám sa, že v zhone každodenných povinností by som na to ani nestačil. Rodičia a najmä brat Peter, ktorý je veľkým fanúšikom futbalu, sa postarali o tú bohatú dokumentáciu," povie jednoduchými slovami budúci právnik. „Futbalovú kariéru som začínal v žiackom celku Tatrana, kde ma do tajov tejto príťažlivej hry spolu s ďalšími chlapcami zaúčal tréner Jakubík. Potom som hral za B-dorast, ktorý v tom čase viedol tréner Schlosser a posledné roky pred odchodom do Prahy som pôsobil v kolektíve prvoligového dorastu.“

Odtiaľ, ako sme to vlastne už naznačili, viedla cesta novopečeného maturanta, ale vo futbalovom svete ešte celkom neznámeho mladíka, do Prahy.

„A tak som začínal znova. Tentoraz v dorasteneckom kolektíve pražskej Slávie pod taktovkou trénera Linhata. Tí, čo mi dali príležitosť, si ma neprestali všímať. Pomerne skoro som sa dostal do kolektívu prvoligového áčka. Najprv som absolvoval priateľský zápas proti Kladnu a hral som na mieste stopéra. Ligový krst som prežil na ihrisku Slávie v stretnutí s Trnavou. Toto zápolenie sa síce skončilo nerozhodne, ale štart sa mi vydaril a tak som napokon v mužstve zakotvil.“

Stále to však boli ešte len začiatky, nové prostredie, noví ľudia...

„V Prahe ma tí mladí, ale aj starší spoluhráči v ligovom kolektíve veľmi priateľsky prijali a môžem povedať, že aj dnes sa tu veľmi dobre cítim. Pravda, najlepšie si rozumiem so študentmi, predovšetkým s Lužom a Ciprom. Na Prešov si stále rád spomínam, najmä na moje pôsobenie v žiackom družstve, na príťažlivé turnaje, ktoré sme hrali na rôznych miestach po celej republike.“

Prvý ligový gól dal obranca Biroš až v minulom roku na ihrisku pražskej Dukly, keď rozvlnil sieť za chrbtom nášho najúspešnejšieho brankára Viktora. V pražskom derby Slávia zvíťazila vtedy 3:2. Radosť teda bola dvojnásobná.

Tento skromný športovec naozaj rýchlo postupoval po stupňoch futbalovej kariéry. Už v roku 1972 reprezentoval našu vlasť v mužstve ČSSR, zloženom z hráčov do 21 rokov, ktoré v rámci Festivalu mládeže štartovalo na turnaji v Berlíne. Potom prišli zápasy v mužstve ČSSR do 23 rokov, kde bola tiež veľmi dobrá partia. V reprezentačnom kolektíve ČSSR dostal prvú príležitosť 13. novembra 1974 v Prahe, keď naši hrali medzištátne stretnutie s Poľskom, ktoré sa skončilo nerozhodne 2:2. V 60. minúte vystriedal Pivarníka. Potom prišlo niekoľko štartov v olympijskom mužstve. Napriek tomu, že P. Biroš je stálym členom reprezentačného kolektívu, v drese so štátnym znakom odohral zatiaľ len štyri zápasy. Okrem Poľska to boli stretnutia s Iránom, Francúzskom a Rakúskom. Aj v bojoch o titul majstra Európy dostali príležitosť skúsenejší spoluhráči. Bol však pritom pripravený kedykoľvek pomôcť kamarátom...

„Verte, že také vrcholne napínavé a dramatické zápasy, ako boli tie v Záhrebe a Belehrade sa ďaleko horšie prežívajú na lavičke ako na hracej ploche. Najhoršie to bolo v stretnutí s Holandskom, ktoré bolo favoritom. Nakoniec to vyšlo a naša radosť sa nedala opísať slovami. Zrazu sme prevzali my žezlo favorita, čo nemohli očakávať ani najväčší optimisti. Futbalová dráma s mužstvom NSR sa skončila znova naším úspechom. Boli to nezabudnuteľné chvíle, ktoré si uchovám po celý život. Hlbokým dojmom na mňa zapôsobilo aj stretnutie s predstaviteľmi najvyšších straníckych a štátnych orgánov na Pražskom hrade. Všetci sme si uvedomili, akú veľkú starostlivosť venuje naša socialistická vlasť rozvoju telesnej výchovy a športu. Uvedomili sme si, aká je to veľká vec, dokázať dôstojne reprezentovať ľud tejto krajiny, krajiny, ktorej vravíme – naša milovaná vlasť.“

Prešovčan Biroš za účasť v reprezentácii dostal telovýchovné vyznamenanie – titul majstra športu. Húževnatý v hre zvanej futbal, ale aj príkladný v štúdiu, taký je v skratke profil mladého človeka, ktorý môže byť svojim rovesníkom vzorom.

„Pokiaľ ide o moje ďalšie plány, chcem ostať najmenej dva roky v Prahe. Štúdium by som chcel zavŕšiť diplomovou prácou a získať titul doktora práv. Potom sa uvidí, čo ďalej. Mnohí sa ma zavše pýtajú, ako dokážem držať krok vo futbale i na vysokej škole, kde som zatiaľ všetky skúšky vykonal na prvý termín. Myslím si, že keď človek chce, má pevnú vôľu a jasný cieľ, môže úspešne študovať a pritom hrať aj futbal v prvej lige.“

Mnohých, premnohých láka príťažlivá kariéra futbalistu, ktorá otvára brány do sveta, do neznámych ďalekých krajín, až na druhé kontinenty. Len nemnohým sa nakoniec ich želanie vyplní, aby potom mohli pred rozburácaným kotlom hľadiska naplneným tisíckami vyznávačov koženej, vychutnať atmosféru veľkého triumfu. Ale vlastne sú tu už opäť tie obyčajné futbalové dni, ktoré predsa len majú magickú moc, premeniť túžbu na skutočnosť.

Prešovské noviny – júl 1976 



Slovo má tréner ligového nováčika Štefan Jačiansky

Sympatické odhodlanie prešovčanov

 

V Prešove vládne spokojnosť i nadšenie všetkých priaznivcov futbalu. Tatran po úspešnej sezóne presvedčivým spôsobom postúpil do I. ligy. Letné obdobie využívajú Prešovčania na intenzívnu prípravu. Funkcionári, tréneri i hráči robia všetko, aby sa vstup do nového ročníka vydaril. Zvýšená pozornosť sa venuje skvalitňovaniu tréningového procesu i politickovýchovnej práci. Nový trávnik, vynovené priestory pod tribúnou a umelé osvetlenie, to všetko je výsledkom snaženia funkcionárov futbalového oddielu i telovýchovnej jednoty. V tejto súvislosti treba osobitne spomenúť podporu okresných straníckych a štátnych orgánov, ktorú poskytujú telovýchovnej jednote.

„Spoliehame sa na elán a bojovnosť nášho kolektívu,“ hovorí predseda oddielu Andrej Šoltýs. „Len dobrá spolupráca a vzájomná dôvera medzi trénermi, hráčmi a výborom môže priniesť ďalšie úspechy na ceste zvyšovania úrovne a rozvoja futbalu v našej telovýchovnej jednote.“

Najvyššia súťaž kladie zvýšené nároky na prácu výboru i výkony každého hráča. Zákonite sa skvalitňuje aj telovýchovný proces. Mužstvo vedie trénerské trio v zložení Štefan Jačiansky, Vojtech Malaga a Gejza Sabanoš.

Prešovský tím na prekvapenie už nepatrí k vekovo najmladším ligovým kolektívom. Tréner Jačiansky však zdôrazňuje, že všetci hráči majú predpoklady ďalšieho rastu i zvyšovania svojej výkonnosti. Podmienkou však je správna životospráva a predovšetkým sebadisciplína. Letné obdobie je v rámci koncepcie vrcholového futbalu rozhodujúce pre celý súťažný ročník. Náročný plán prípravy, ktorú Prešovčania začali 5. júla, na túto skutočnosť pamätal.

„Program,“ hovorí tréner Jačiansky, „sme rozdelili na dve hlavné časti. Prvú hráči absolvovali v domácom prostredí a na sústredení v Kalinove. Splnili sme hlavné ciele v oblasti fyzickej prípravy a rozvoja pohybových vlastností. Snažili sme sa rozvíjať fyzické schopnosti jednotlivcov a ich dynamickú silu. Bol stanovený náročný variant intervalového tréningu. V Kalinove trénovali hráči dvojfázovo a zohrali priateľské zápasy. V priebehu desiatich dní ich bolo sedem. Druhá časť prípravného obdobia sa začala v poslednom júlovom týždni opäť v domácom prostredí. Jej priebeh čiastočne narušili problémy s hracou plochou. Prvý tréning na novom trávnatom ihrisku sa uskutoční až dnes. Napriek tomu vytýčené ciele sme úspešne splnili. Táto etapa prípravy je zameraná na technicko-taktickú oblasť a na stabilizáciu základnej zostavy. Od 1. augusta platí aj nový režim dňa a tréningový program, ktorý obsahuje spoločný dvojfázový, ďalej individuálny, špeciálny a skupinový tréning. Proces prípravy prebieha predpoludním, popoludní a večer pri umelom osvetlení. Súčasťou nášho plánu je aj štrnásť priateľských stretnutí so súpermi rôznych kvalít. V kádri nedošlo k podstatnejším zmenám. Jedinou posilou je brankár Gálik z Považskej Bystrice a pribudli vlastní odchovanci Šoltís a Molka. Mužstvo tvoria: Červeňan, Komanický, Sopko, Čabala, Baláž, Mačupa, Bubenko, Sobota a Šoltís, ktorí už obliekali prvoligové dresy, ďalej brankári Gálik a Laca, obranca M. Jozef, Prno, Šálka, Majerník, Kufa, Varecha, Molka, Fedorišin (má povolenie hosťovať za Michalovce) a dorastenci S. Baran a Turák.“

Z uvedeného teda vyplýva, že trojica trénerov má k dispozícii vyrovnaný kolektív bez výrazných individualít. „Som proti získavaniu takzvaných futbalových hviezd, lebo zväčša ma sklamali,“ zdôrazňuje tréner Jačiansky. „Tentoraz som očakával, že získame posily z nižších súťaží. Naše zámery sa nepodarilo realizovať. Dokument o vrcholovom futbale však umožňuje uskutočniť prestup aj v októbrovom termíne. Máme teda možnosť káder mužstva doplniť. Myslím si, že ak naši kľúčoví hráči, predovšetkým Červeňan, Komanický, Čabala, Šálka, ale aj Prno a Majerník budú podávať maximálne výkony, budeme môcť hovoriť o umiestnení v hornej polovici tabuľky. Naším cieľom teda nie je boj o záchranu. Som rád, že v Prešove sa bude hrať opäť I. liga a verím, že našim priaznivcom – po splnení všetkých úloh v príprave a pri disciplíne hráčov – pripravíme hodnotné športové zážitky.“

Prešovské futbalové odhodlanie je sympatické. Prejavuje sa najmä vo zvýšenej snahe budovať mužstvo z radov vlastných odchovancov. Tatran má predpoklady nadviazať na úspešnú vyše dvadsaťročnú prvoligovú tradíciu. Podmienky sú, bude záležať na hráčoch, či návrat Tatrana do I. ligy bude úspešný.

Pravda – jún 1977



Pohľad na prvoligové oddiely v letnej prestávke

V Prešove vládne futbalový optimizmus

 

Kolektív futbalistov Tatrana Prešov patril k príjemným prekvapeniam uplynulého ligového ročníka. Nováčik súťaže potvrdil svoje schopnosti i oprávnenosť ambícií, s ktorými vstupoval medzi najlepších. Výsledkom úsilia hráčov a trénerského tímu – Jačiansky, Malaga (na snímke), Sabanoš – bolo siedme miesto v konečnej tabuľke, čo znamená, že Prešovčania sú druhým najlepším mužstvom zo Slovenska. Vydaril sa im vstup do náročných majstrovských zápolení, ktorý zvýšil sebavedomie mužstva. Na zápas s Duklou budú mnohí, a nielen v Prešove, ešte dlho spomínať. Východniari predviedli niekoľko výborných výkonov, často produkovali moderný futbal a získali si priazeň divákov. Na domácom ihrisku ani raz neprehrali. V jarnej časti sa zdalo, že nastal pokles výkonnosti. V závere súťaže však mužstvo hralo opäť dobre. Tatran získal na jar len o dva body menej ako v jeseni, keď na svojom ihrisku hral o zápas viac. Aj tento fakt dokumentuje stabilnú formu mužstva, ktorá sa prejavuje i v súčasnom období v zápasoch Interpohára.

Cieľavedomá, systematická práca, ktorú v Prešove pred štyrmi rokmi začal presadzovať výbor futbalového oddielu, na čele ktorého bol dr. Branislav Gregor, prináša dnes radostné výsledky. Dlhodobé zámery zakotvené v koncepcii rozvoja prešovského futbalu dokázali kompetentní úspešne realizovať nielen v prvoligovom mužstve, ale aj v kategóriách mládeže. Svedčí o tom titul dorasteneckého majstra Slovenska, ktorý získali zverenci trénera PhMr. Gejzu Šimanského. Raz je už tak, že z večera na ráno nemožno dosiahnuť trvalejší vzostup výkonnosti. Každý posun v rovine kvality si vždy vyžaduje čas. Vo futbale to azda platí dvojnásobne. Renesancia prešovského futbalu je o to vzácnejšia, že sa uskutočnila práve v roku osláv 80. výročia založenia prvého futbalového klubu v meste.

Dosiahnuté úspechy – hovorí dlhoročný funkcionár, podpredseda futbalového oddielu Jozef Nižník – nás všetkých veľmi tešia. Uvedomujeme si, že sú záväzkom do ďalšej ešte náročnejšej a zodpovednejšej práce. Všetko, čo sme v uplynulej etape dosiahli, je výsledkom dobrej spolupráce, vzájomnej dôvery medzi hráčmi, trénermi a výborom. Rozhodujúce bolo, že po vybojovaní postupu sa naši futbalisti s dosiahnutým cieľom neuspokojili. Poučili sa z chýb minulosti, uvedomili si, že treba pracovať ešte dôslednejšie. Vo výbore sme sa od začiatku spoliehali predovšetkým na elán a bojovnosť mužstva. Mnohým našim hráčom nechýbali potrebné skúsenosti. Väčšina už obliekla prvoligové a niektorí aj reprezentačné dresy. Zlepšil sa prístup hráčov k tréningovému procesu, k stanovenému režimu a k zápasom. Všetci, čo dostali príležitosť, dokázali, že do najvyššej súťaže právom patria. Trénerom sa podarilo stabilizovať jednotlivé rady aj zloženie mužstva. V priebehu ligového ročníka Valíček, Sobota, Šálka, Baláž a Sopko výkonnostne vyrástli. Zásluhou kľúčových hráčov Nováka, Bubenka, Čabalu aj Červeňana bola hra mužstva dobre organizovaná. Kladne hodnotíme vysokú úroveň kolektívnej spolupráce, ktorá sa výrazne prejavila na domácom ihrisku s Duklou Praha, Brnom, Lokomotívou, Interom a Trenčínom.

Z uvedeného teda vyplýva, že v Tatrane v týchto letných dňoch vládne všestranná spokojnosť. Vďaka podpore okresných straníckych a štátnych orgánov sa neustále zlepšujú podmienky. Funkcionári oddielu riešia aj dlhodobý problém nedostatku ihrísk. Rekonštrukcia trávnika na mládežníckom štadióne v Haniske aspoň čiastočne zlepší súčasnú situáciu.

Nikdy nesmie dôjsť k sebauspokojeniu – zdôrazňuje podpredseda oddielu. Aj v súčasnosti, keď sa zdá byť všetko optimálne, musíme vidieť nedostatky, hľadať rezervy a nachádzať formy ich využitia. Uvedomujeme si potrebu ďalej zvyšovať výkonnosť mužstva. Pamätáme na doplňovanie hráčskeho kádru predovšetkým z vlastných radov a nesmieme zabudnúť na zložitý proces omladzovania kolektívu.

V mužstve sú ešte rezervy. Prejavujú sa v taktickej disciplíne, v hernom nasadení, aj v obrannej činnosti na súperových ihriskách.

V Prešove vyriešili aj otázku trénera. Od 1. júla sa hlavným trénerom stal Vojtech Malaga, ktorý posledných šesť zápasov uplynulého ročníka úspešne viedol prvoligový tím.

Tréner Malaga pracoval s mužstvom tri roky, teda pozná celý kolektív hráčov, ich prednosti, ale aj nedostatky. Je trénerom prvej triedy, má bohaté pedagogické skúsenosti. Zmluvu sme uzatvorili na jeden rok. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že s trénerom Jačianskym sa náš oddiel dôstojne rozlúčil. Po dvoch rokoch práce nebol z našej ani jeho strany záujem predĺžiť zmluvu. Samozrejme, že za vykonanú prácu mu aj touto cestou vyjadrujeme úprimné poďakovanie.

Ligová prestávka je pomerne krátka. Prešov hrá Interpohár a tak celá príprava bude o niečo zložitejšia. Podľa slov trénera V. Malagu bolo málo času na potrebný oddych a doliečenie niektorých zranení. Hráči absolvovali krátke dovolenky, herne však boli zaťažení. Od 3. júla trénujú dvojfázovo. Príprava potrvá šesť týždňov. Na programe je sústredenie v Kalinove a séria prípravných zápasov so súpermi rôznych kvalít. V kádri k podstatnejším zmenám nedošlo. Na vojenskú základnú službu nastúpil Komanický a brankár Gálik. Do Slovana odišiel M. Jozef. Vrátil sa Fedorišin, ktorý mal hosťovanie v Stropkove. Pribudli dorastenci Repka, Skála a S. Baran. Mužstvo doplnia traja hráči z iných oddielov.

Tatran Prešov vstupuje do nového ročníka našej najvyššej futbalovej súťaže s optimizmom a odhodlaním pokračovať v nastúpenej ceste. Evidentná je orientácia na budovanie mužstva z vlastných zdrojov a na ďalšie zlepšovanie podmienok, za ktoré by sa hráči mali odvďačiť predovšetkým zodpovedným prístupom k povinnostiam a kvalitnou hrou podloženou bojovnosťou a túžbou po víťazstve.

ŠPORT – júl 1978



Pohľad na uplynulú jeseň I. futbalovej ligy

V Tatrane čakajú na nové prúdy

 

Účinkovanie futbalistov Tatrana Prešov v prvoligovej jeseni prinieslo niekoľko nepríjemných prekvapení. Mužstvo stratilo na domácej pôde päť bodov, na súperovej dalo len jediný gól a zimuje na trinástom mieste tabuľky. Problémy sa v týchto dňoch stali predmetom diskusií, rokovaní a rozborov. Hľadajú sa predovšetkým objektívne, ale aj subjektívne príčiny súčasnej neutešenej situácie.

Tréner Tatrana Vojtech Malaga, s ktorým sa zamýšľame nad problémami a ich riešením, je napriek zložitej situácii optimista. Verí, že mužstvo pri zvýšenej bojovnosti a korektúrach v zostave je schopné podávať podstatne kvalitnejšie výkony. Slabú hru mužstva v tejto sezóne zdôvodňuje takto:

„Vedeli sme, že tento ročník bude pre nás náročnejší ako predchádzajúci. Podľa toho sme si stanovili program prípravy, ktorá sa podľa nás vydarila. Dosvedčujú to výsledky funkčných testov. Musím však konštatovať, že naše ciele sme napriek tomu nesplnili. Nezískali sme plánovaný počet bodov, ale najviac nás mrzí, že nastal pokles v kvalite hry. Kde sú príčiny? Je ich viac. Chcem objektívne informovať verejnosť a využívam túto príležitosť. Veľa sa o Tatrane hovorí, často pridáva a zveličuje, čo len sťažuje našu prácu. Je čas, aby sa problémy vyriešili. Ich korene sú v minulosti, keď boli v centre pozornosti len výsledky a umiestenie mužstva. Perspektívam a budovaniu kolektívu sa napriek dobrým podmienkam nevenovala potrebná pozornosť. K dispozícii bol pomerne veľký káder. Mnohí z neho teraz úspešne reprezentujú iné oddiely. Mladí nedostávali dosť príležitostí, čo sa prejavilo v ich stagnácii. V tomto ročníku ligy odišiel Komanický, ale predovšetkým odchod Čabalu spôsobil vážne problémy.

Nastali zmeny v jednotlivých formáciách a vzhľadom na skutočnosti, že kvalitných náhradníkov nebolo, celkom zákonite nastal pokles. Okrem toho, v dôsledku mnohých zranení, chorôb a trestov sa zloženie mužstva prakticky od druhého ligového kola neustále menilo. Najviac zmien bolo v obrane, kde sa okrem Mačupu na ostatných troch postoch striedali Baran, Sopko, Jozef, Fedorišin, Baláž, Majerník. Podobne aj v stredovej formácii, ktorá bola v zložení Šálka, Majerník, Novák v predchádzajúcom ročníku oporou, sa narušila stabilizácia a klesla jej výkonnosť. Vo všetkých zápasoch nastúpili len Novák, Mačupa a Sobota. Zranenia a choroby prenasledovali Valička, Šálku, Bubenka, Švirlocha a Ferenca.

Tým nechcem ospravedlňovať slabé výkony a umiestenie mužstva. Najväčšie nedostatky a rezervy vidím v prístupe hráčov k zápasom, v zlej disciplíne a v nedostatočných morálno-vôľových vlastnostiach. Nedobré meno urobili mužstvu jednotlivci, ktorí porušili životosprávu a svojimi výkonmi aj vystupovaním na ihrisku odrádzali priaznivcov. Skutočnosťou je aj to, že niektorí hráči na vrcholový futbal nestačia a ďalší sa nedokázali podriadiť náročným požiadavkám, ktoré vrcholový futbal vyžaduje. O týchto nedostatkoch sme vedeli. Spolu s mojim asistentom Gejzom Sabanošom sme vytýčili cieľ trpezlivou prácou a výchovným pôsobením negatíva postupne odstraňovať. Každé mužstvo sa dá za určitých podmienok prebudovať. Treba však trpezlivosť a čas. Zmeny v Tatrane sú nevyhnutné. Teraz je v mužstve osem hráčov, ktorí tvorili základ v čase, keď bol Tatran druhý v tabuľke a vzápätí z najvyššej súťaže vypadol. Sú to skúsení futbalisti, ale nie všetci dávali svoje schopnosti v jesennej časti v prospech kolektívu. Niektorí jednotlivci poznajú len svoje práva, povinnosti sú pre nich druhoradé. Na výkonnosť mužstva veľmi negatívne vyplývalo aj sebauspokojenie a prílišné rutinérstvo. Mladí hráči, ktorí prichádzali, veľmi rýchlo začali preberať zlé návyky od starších spoluhráčov.“

Sú to neobyčajné a otvorené kritické slová prešovského trénera. Riešenie nahromadených problémov si však vyžiada veľa cieľavedomej práce. Rozhodujúci bude predovšetkým prístup hráčov k plneniu povinností.

„Predovšetkým,“ zdôrazňuje tréner Tatrana, „treba dosiahnuť jednotu slov a činov medzi výborom, trénermi a hráčmi. Dôležité je, aby sme opäť získali podporu, priazeň a dôveru divákov. Verím, že svoje schopnosti budú ďalej rozvíjať mladí futbalisti Ferenc, Jozef, Čech, S. Baran, Fedorišin a Comisso. Príležitosť však dostanú len tí, ktorí na ihrisku budú odvádzať maximálne výkony, svojou hrou a vystupovaním budú pre kolektív prínosom. Kto sa náročným požiadavkám nepodriadi, bude musieť z kolektívu odísť. Už v prípravnom období stanovíme prísny režim a prijmeme také opatrenia, ktoré prinesú skvalitnenie výkonov a celkovú konsolidáciu v budovaní mužstva.“

Rozbor, ktorý v Tatrane urobili, odhalil chyby, nedostatky a rezervy. Súčasne však ukázal, že v Prešove je dostatok síl pre splnenie zámerov v oblasti zvyšovania úrovne futbalu. Na ihrisku sa musí vo väčšej miere prejavovať vzťah k oddielovým farbám, k reprezentácii mesta i okresu.

Pravda – november 1978