Z chorvátskeho denníka (3) – Vladimír Mezencev

Mnohí našinci navštevujú v lete krajinu pri Jadrane aj desaťročie bez prerušenia, ale o živote v nej veľa povedať nevedia. Akurát spoznajú ceny rôznych služieb v turistických strediskách, ubytovania na súkromí, či zmrzliny, piva, kávy... Prídu domov, ukazujú blízkym fotografie a nakrútené videá, ale na otázky o živote Chorvátov ihneď zvrtnú reč na inú tému...

DRAHÉ MERCEDESY
Najvýznamnejšia trojica domácich politikov – prezident Ivo Josipovič, premiér Zoran Milanovič a predseda Sabora /parlamentu/ Josip Lako vymenili automobily značky Mercedes S500 za Audi AS. Ďalšie dve takéto audiny pribudli do vozového parku vládneho protokolu na prevoz zahraničných delegácií. Sympatické je, že najvyšší predstavitelia informovali verejnosť o tomto kroku, pre ktorý sa rozhodli iba v súvislosti so šetrením štátnych financií. Mercedesy a BMW sú veľmi drahé a tak ich vymenili za novú značku. Model Audi A8 stojí 110 758 eur, pričom štát ich kúpil na lízing. Mal možnosť vo verejnej súťaži si vybrať z troch firiem , v médiách zverejnili ponuky všetkých troch. Vyhrala druhá najlacnejšia, pretože prvá nepredložila potrebnú dokumentáciu. Tomu sa už naozaj povie informovanosť verejnosti!

NIŽŠIE PLATY REKTOROV
Minister školstva Željko Jovanovič sa rozhodol znížiť platy 37 rektorom a prorektorom siedmich najznámejších univerzít a to od 25 do 30%. Nie náhodou, veď už v rokoch krízy 2007-2013 ich mzda vzrástla o 44 percent. Hrubá mzda niektorých rektorov a prorektorov je vyššia než platy prezidenta a premiéra. Vláda sa teraz snaží dať rektorské platy na úroveň ministerských a prorektorské nemajú byť vyššie, než štátnych tajomníkov. Teraz rektor univerzity v Záhrebe má mesačne dostávať namiesto 47 000 kún /cca 6438 eur/ „iba“ 35 500 /4 863eur/. Ide však o hrubú mzdu, „na ruku“ bude brať namiesto 23 000 kún /3151 eur/ len 19 000 kún /2603 eur/. Mesačná výplata prorektorov má predstavovať len 14 000 kún, teda necelých 2000 eur. Ministerstvo vraj takto môže ušetriť ročne až 5 miliónov kún. Zlé jazyky tvrdia, že skresanie miezd je dôsledkom zlých vzťahov ministra s rektormi, iní sú ale presvedčení, že na tento krok už myslel aj jeho predchodca...

NEMAJÚ TO ĽAHKÉ
Krajiny bývalej socialistickej federatívnej Juhoslávie pozorne sledujú ako žijú ich susedia, s ktorými pred rozpadom SFRJ tvorili jeden štátny celok. Podľa priemernej mzdy a stredného dôchodku je na tom najlepšie Slovinsko /993, resp. 564 eur/, najhoršie Macedónsko /342 a 144 eur/. Chorvátsko je na druhom mieste /pred Čiernou Horou, Bosnou a Hercegovinou a Srbskom/ s priemerným platom 718 eur a stredným dôchodkom vo výške 310 eur. Podľa tamojších analytikov každý tretí Chorvát a každá druhá Chorvátka vo veku nad 65 rokov sa nachádzajú v tzv. rizikovej zóne chudoby. Podľa Medzinárodnej organizácie práce má priemerný dôchodok tvoriť minimálne 40% priemernej mzdy, čo predstavuje tzv. minimálny štandard. V Chorvátsku však už niekoľko rokov priemerný dôchodok predstavuje najviac 39 % priemernej čistej mzdy...

PONUKA NELÁKA?
Od roku 2000 sídli Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky v Budapešti v novej rezidencii a tú dovtedajšiu ponúklo na predaj. Krásnu vilu v elitnej štvrti mesta na Nográdyho ulici kúpilo Chorvátsko ešte v roku 1993 v prepočte za 240000 eur. Rezidencia pozostáva zo 440 m2 zastavanej plochy a 230 m2 záhrady. Pred dvomi rokmi Chorvátsko za tento objekt chcelo až 500 000 eur! Záujemcovia sa však nenašli a tak dnešná ponuka za dlho opustenú a neudržiavanú nehnuteľnosť predstavuje iba 290 000 eur. Podľa odborníkov kríza spôsobila že v tejto štvrti sa meter štvorcový domu predáva od 1180 do 2400 eur. Chorvátske médiá si však všimli, že oznám o predaji je napísaný dvojjazyčne /maďarsky a anglicky/ na kuse kartónu a veľmi pripomína tabule, ktorými chorvátski roľníci ponúkajú na predaj zemiaky... V každom prípade táto naša informácia určite zaujme niektorých našich zbohatlíkov, ktorí túžia mať svoje zázemie u našich južných susedov a tak sa stratiť z očí – napríklad daniarov...

MALÝ ČÍNSKY MÚR
Ten čínsky je taký mohutný, že ho vraj vidieť dokonca z vesmíru. Ten chorvátsky za ním podstatne zaostáva, je dlhý iba 5,5 kilometra, ale napriek tomu mu vo svete patrí druhé miesto. Nachádza sa medzi mestami Pelješac a Dubrovník, bol postavený v 14.storočí. Jeho súčasťou sú obranné veže a celý most bol postavený z kameňov. Každý rok v septembri na ňom štartuje a končí 42195 m dlhý maratónsky beh, ktorý sa samozrejme oficiálne volá Kamenný maratón, okrem neho sa tu uskutočňuje aj Letný kamenný festival, ktorý charakterizujú mnohé hudobné koncerty a výstavy...