Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Z Bruselu zaznela výzva na kupovanie moldavského vína – Vladimír Mezencev

LEN ČI SI HO KÚPIA AJ SAMOTNÍ EUROPOSLANCI !
Hovorí sa, že víno a politika nijako nejdú dohromady, teda ich nemožno spájať. Akurát mnohí z nás pri víne radi politizujú a tam, niekde v pohostinstve začína i končí ich záujem o jedno i druhé. Priznajme si, málokto z nás sa pravidelne zamýšľa nad všetkým čo súvisí s pestovaním vinnej révy, produkciou i predajom tohto šľachetného nápoja. To by sme sa ale čudovali – koľko energie a času venoval Európsky parlament práve vínu. Nečudo, veď z jeho výroby žijú dohromady milióny voličov nielen vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku a Portugalsku, ale aj v Grécku, Rakúsku, Nemecku, Maďarsku... Práve preto poslanci EP najmä z románsky hovoriacich krajín už pred rokmi presadili prijatie takých zákonov, ktoré vinárom v ich domovských štátoch vyhovujú. Asi aj preto má Európa každoročnú nadbytočnú produkciu tohto moku /napriek rastúcej obľube pitia vína/ a vraj, pokiaľ by sa celé desaťročie nevyprodukovala ani kvapka vína, bolo by ho stále dosť. Za uplynulé dve desaťročia však nastali výrazné zmeny aj u slovenských vinárov. Tí z Tokajského regiónu museli najprv bojovať za svoje oficiálne uznanie. Našťastie, po rokoch rôznych stretnutí politikov z Bratislavy, Budapešti i Bruselu sa im to nakoniec podarilo. Potom však prišlo obdobie, že slovenskí vinári dostávali peniaze nie za výrobu vína, ale za likvidovanie viníc ! Aj to už majú, našťastie, za sebou. Zároveň aj roky skvalitňovania svojej práce a prvých významných úspechov, zaznamenaných na rôznych medzinárodných súťažiach a výstavách. Mená producentov vína ako Ostrožovič, Mrva, Matyšák a ďalších vinárov sú dnes známe ďaleko za hranicami Slovenska. Pritom slovenskí vinári v porovnaní so svojími českými kolegami sú stále ako siroty. Z pohľadu starostlivosti a pomoci zo strany štátu... O tom, ako víno a politika spolu súvisia sme sa opäť presvedčili v uplynulých dňoch. Konkrétne po tom, ako Moldavsko na summite vo Vilniuse podpísalo asociačnú dohodu s EÚ. Ruská federácia na to zareagovala po svojom: prerušila nákup moldavského vína. Na tento krok môžu byť rôzne názory, ale Rusi si to jednoducho môžu dovoliť. Tak to už urobili nielen v prípade Gruzínska, v ktorom išlo tiež o import vína, ale aj Bieloruska a Ukrajiny. Vtedy na určitý čas Rusko prestalo kupovať od „Lukašenka“ mlieko a mliečne výrobky, Ukrajina to pocítila najmä v lete minulého roku pri exporte čokolád a cukroviniek...

ČO S MOLDAVSKOM ?
O tejto krajine veľa nevieme. Ani počas existencie Sovietskeho zväzu, ktorého bolo súčasťou, do nej neprúdili davy turistov. Moldavsko nemalo a nemá žiadne prímorské strediská s príťažlivými plážami a ani unikátne historické pamiatky. Ide predsa o malú republiku, zameranú predovšetkým na pestovanie ovocia a zeleniny, produkciu vín a destilátov z hrozna. Moldavsko je také malé, že ani za čias, kedy bolo súčasťou ZSSR, nemalo oblasti /kraje/, iba rajony /okresy/. Dnes je de facto ešte menšie: už po rozpade Sovietskeho zväzu sa od neho odtrhla tzv. Pridnestrovská Moldavská republika s centrom v Tiraspole ktorú žiadna krajina na svete neuznala, ak medzi ne nerátame ďalších separatistov z Abcházka a Južného Osetínska. V Pridnestroví žijú prevažne Rusi a Ukrajinci. Práve v tejto separatistickej časti bol sústredený priemysel Moldavska a tak nečudo, že krajina dnes patrí medzi najchudobnejšie európske štáty. Moldavské vína a brendy majú tradične dobré meno nielen na území bývalého ZSSR, ale aj v krajinách bývalého tzv. sovietskeho bloku. Obchodné logo týchto nápojov – biely bocian so strapcom hrozna v pazúroch – samo o sebe predstavuje kvalitu obsahu fľaše na ktorej sa nachádza. Našťastie, na Slovensku aj po roku 1989 bolo a je dosť firiem, ktoré sa zaoberajú dovozom vín a destilátov z Moldavska. O to nám bude jednoduchšie naplniť želanie predstaviteľov EÚ v Bruseli – kupovať nápoje z Moldavska a tak pomôcť krajine, ktorá je na tom ekonomicky veľmi zlé a po rozhodnutí Ruska bojkotovať produkciu moldavských pivníc a páleníc ešte horšie. Nuž, neviem si dobre predstaviť, že teraz si konzumenti vína a brendy z Nemecka, Francúzska, Talianska, Portugalska a ďalších členských štátov EÚ kúpia aspoň jednu fľašu vína z hrozna, vypestovaného niekde medzi Dneprom a Dnestrom. Buďme realisti, asi ťažko. V každom prípade si Moldavsko našu pomoc zaslúži. Už len preto, lebo sa pridalo na stranu EÚ, teda i na našu. V poslednom prieskume verejnej mienky však až 48% Moldavanov bolo za vstup ich vlasti do Colnej únie a 42% uprednostňuje EÚ. Zvyšných 10% si nedokázalo vybrať ani jednu z týchto dvoch alternatív, resp. je im to jedno. V tzv. Pridnestrovskej Moldavskej republike, ktorej obyvatelia sa oficiálne považujú za občanov Moldavska, 61% podporuje Euroázijskú /Colnú/ úniu s Ruskom, Bieloruskom, Kazachstanom a ďalšími štátmi, až 79,3% obyvateľstva podporuje ideu „civilizovaného rozvodu“ s Moldavskom a až 82,6 percenta vidí svoju najlepšiu perspektívu v spojení s Ruskom.

Nuž, nechajme ankety anketami, výskumy verejnej mienky majiteľom agentúr a kúpme si po fľaši moldavského vína. Pretože napriek výzvam tak určite neurobí aspoň polovica europoslancov. Naši vinári nám to odpustia. Veď sami na vlastnej koži pocítili čo je to súťažiť s juhom a západom Európy. Pritom tým našim od Sobraniec po Modru a Pezinok nikto nepodal pomocnú ruku. Tak to urobme my, budeme mať aspoň dobrý pocit zo skôr symbolickej pomoci. Nakoniec o nič neprídeme, skôr naopak. Pochutnáme si na kvalite za veľmi prijateľné ceny...