Zákon sprehľadní financovanie športu – Jozef Kuchár

Všeobecné konštatovanie, že telesná výchova a šport, predovšetkým ten výkonnostný, už mnoho rokov stagnujú je pravda pravdúca. V niektorých odvetviach sa dostal priam do kolapsu. Široká členská základňa sa v predchádzajúcich rokoch rozpadla, základné organizačné články živoria, hodnotný majetok sa stratil a skutočných, reálnych rozvojových programov v oblasti telesnej kultúry a výchovy mladej generácie takmer niet. Nestačí usilovná práca  jednotlivcov vo zväzoch a v športových oddieloch ani podpora malého počtu sponzorov, keď štát sa skôr prizerá, než by účinnejšie a systematicky pomáhal. V našom vrcholovom aj výkonnostnom športe je ešte stále veľa zahmleného a nejasného. Telesná výchova v oblasti masového rozvoja sa tiež dostala do stavu ohrozenia.

 

To všetko a mnoho iných problémov by sa postupne malo zmeniť k lepšiemu vďaka novému Zákonu o športe, ktorý poslanci Národnej rady Slovenskej republiky 26. novembra 2015 schválili výraznou väčšinou 132 hlasmi.

 

Prijatá právna norma podľa predsedu parlamentu  Petra Pellegriniho smeruje k dosiahnutiu cieľa, aby na Slovensku platilo, že má športovať nie ten, kto má na to peniaze, ale každý, kto má na to chuť a talent bez ohľadu na to, z akej sociálnej vrstvy pochádza. Tento zákon vytvára pre šport transparentnejšie prostredie, jasnejšie pravidlá a vyššiu kontrolu narábania so zdrojmi. „Právna norma“, zdôraznil na tlačovej besede predseda NR SR, „má do športu priniesť viac peňazí a to nielen nárazovo, ale aj dlhodobo a systémovo. Zákon má sprehľadniť financovanie športu. Nové pravidlá dostane aj manažovanie slovenského športu. Športovci a kluby sa budú po novom podieľať na riadení a kontrole ich zväzov. Vzniknúť má aj nová funkcia, ktorou bude hlavný kontrolór športu. Transparentnosť má zabezpečiť aj nový informačný systém, v ktorom bude povinnosť zaregistrovať sa. Zverejní údaje o športových organizáciách, športovcoch, aj športových odborníkov. Zverejnené majú byť aj zmluvy týkajúce sa narábania s verejnými zdrojmi, či sponzorské dary.“

 

Zákon pravdepodobne neprinesie úplnú spokojnosť pre všetky športové zväzy. Ale je to normálne. Veď ide o prelomovú právnu normu. Jej úspešnú realizáciu v praxi podmieňuje zvýšená aktivita a profesionalita všetkých tých, čo pôsobia v školách, v športových oddieloch a najmä v jednotlivých zväzoch. Dôležitú úlohu by mala efektívnejšie a účinnejšie plniť slovenská športová žurnalistika. Žiaľ, terajšia situácia v rôznych médiách nie je žičlivá voči domácim športovcom aj funkcionárom. Mnohé sa sústreďujú iba na zahraničný šport.

 

Navyše, niektorým športovým redaktorom a redaktorkám veľmi chýba praktická skúsenosť z aktívneho športu, potrebné vzdelanie, ale najmä odborný objektívny pohľad. Honba za senzáciami a rôznymi kauzami nemôže zabezpečiť účinnosť a kvalitnú, príťažlivú žurnalistiku. Takú, ktorá by prispievala k odstraňovaniu rôznych problémov a pretrvávajúcich nedostatkov v našom športe.

 

Športová tlač venuje telesnej výchove, vrcholovým a výkonnostným dlhodobým súťažiam minimálnu pozornosť. Rozhlas i televízia majú v centre pozornosti správy zo zahraničia. Veľmi podrobne informujú a propagujú rôzne športy, aj také, čo na Slovensku nemajú tradíciu ani podmienky. Domáce súťaže a rôzne turnaje okrem denníka Šport v ostatných novinách takmer nenájdete. Ťažko môžeme hovoriť o mediálnej podpore športu, na ktorú sa aj široký aktív funkcionárov po prijatí nového zákona spolieha.

 

Seriózna novinárska publicistická tvorba s potrebnou dávkou etiky, podložená verifikovanými faktami v našej športovej žurnalistike veľmi chýba. Azda aj preto, lebo neprináša ani veľkú slávu, ani veľké peniaze. Dominuje tá druhá, často zlovestná, neseriózna, plná výmyslov a senzácií.