Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Vznik slovenskej štátnosti a dnešok – Jozef Šucha

Seminár zameraný k 23. výročiu vzniku samostatnej Slovenskej republiky, usporiadala druhá najväčšia novinárska organizácia, Únia slovenských novinárov, 24. februára 2016 v zasadačke Konfederácie odborových zväzov v Bratislave.

 

Podujatie otvoril predseda ÚSN PhDr. Jozef Kuchár, ktorý okrem iného v úvodnej prednáške povedal: Dvadsiate tretie výročie vzniku Slovenskej republiky je príležitosťou nielen na zamyslenie sa nad uplynulou etapou, ale aj na pripomenutie si výrazných osobností, ktoré mierou vrchovatou prispeli k tomu, že dnes môžeme žiť v samostatnej Slovenskej republike. Pripomíname si odhodlanie, elán a nadšenie, s akými politici, spisovatelia, novinári a ďalší bojovali proti všetkému, čo v úsilí o samostatnosť prinášalo v celej spoločnosti mnoho negatívnych pohľadov.

 

Privykli sme si na samostatné Slovensko aj na jeho súčasné problémy i starosti. Postupne zabúdame na neprajnosť a názorovú roztrieštenosť politikov vládnej moci pôsobiacich v rokoch 1990 až 1992. Zabúdame na tých, ktorí pred dvadsiatimi tromi rokmi odvážne, s patričnou dávkou sebavedomia a presvedčenia o spravodlivom boji cieľavedome, kultúrne a zákonnými cestami presadzovali samostatnosť Slovenskej republiky. Prostredníctvom memoránd, deklarácií, stanovísk, výziev, analýz a komentárov burcovali na rôznych úrovniach za našu štátnu suverenitu.

Novinári, publicisti, právnici, spisovatelia, učitelia aj ekonómovia písali odborné štúdie, úvahy a rôzne články. Ich autorom išlo o spravodlivosť voči slovenskému národu. Ich zásluhou väčšina občanov pomerne rýchlo nadobudla presvedčenie, že kým nepresadí svoje zvrchované právo na sebaurčenie a nebude vyhlásená v čo najkratšom čase štátna suverenita, Slovensko bude možno na dlhé roky iba etnickou skupinou ľudí vo vlastnej krajine.

Napriek pomerne malému priestoru na mediálnom trhu, ktorý ovládla početná skupina neprajníkov slovenskej štátnosti, mnohé osobnosti spoločenského, politického, ekonomického a kultúrneho života, dokázali povzbudzovať a správnym smerom orientovať slovenský národ na jeho ceste za samostatné Slovensko. Nebolo to ľahké ani jednoduché. Protislovenskí novinári a politici šírili nepravdu a lož o skutočných pomeroch na Slovensku. Klamstvom ovplyvňovali verejnú mienku. Konali bezohľadne, agresívne, znevažovali Slovákov nielen doma ale aj v zahraničí.

K takejto spoločenskej atmosfére prispievali najmä signatári akcie Za spoločný štát. Apriórne odmietali každý krok smerujúci k nezávislosti Slovenska, ku ktorým okrem iných patrili Ernest Valko, Vladimír Savčinský, Katarína Závacká, Milan Šútovec, Peter Tatár, Miroslav Kusý, Ladislav Snopko, Martin Porubiak, Ján Holčík, Ivan Mikloš, Ján Pišút, Soňa Čechová a samozrejme aj Jozef a František Mikloško, Július Brocka a mnohí ďalší. Troch z nich minulých dňoch vysoko ocenil v podobe štátneho vyznamenania prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska.

Na opačnej strane pevne stáli iniciátori Výzvy ZA ZVRCHOVANÉ SLOVENSKO, pod ktorú sa okrem mnohých iných podpísali Brňák, Budaj, Cuper, Deák, Hykiš, Hornáček, Handžárik, Húska, Chovanec, Gazdík, Kaliský, Kaliská, Kováč, Kompánek, Kuľhavý, Kňažko, Kunc, Kráľ, Magala, Machala, Markuš, Mečiar, Mihálik, Moravčík, Mrázek, Ondruš, Prokeš, Podhradská, Piatko, Repka, Rezník, Slobodník, Škultéty, Tkáč, Uhríková, Uhrík, Peter Valo, Bobák, Jurík, Kvietik, Šikula, Štrelinger, Števček a Gabo Zelenay.

 

Významné miesto v procesoch k nezávislosti a slobode mala aj Občianska iniciatíva 61 krokov k slovenskej identite, ktorá vznikla 27. októbra 1990. Jej autormi a hovorcami boli Jaroslav Chovanec, Marián Tkáč, Milan FerkoMichal Gašpar, ktorí predstavili podrobný a dovtedy najucelenejší program zvrchovanosti a samostatnosti Slovenska. K iniciatíve sa pripojila aj Spoločnosť slovenskej inteligencie KORENE pod vedením Viliama Hornáčka.

Čas potvrdil, na ktorej strane bola pravda. Spravodlivosť zvíťazila. Prispeli k nej mnohí, a významné miesto patrí novinárom združeným v klube Za pravdivý obraz Slovenska. Život však išiel ďalej, čo svojho času bolo biele, už nebolo celkom biele, čo bolo tmavšie ako čierna diera, už dávno o Slovensku neplatí a neplatilo ani vtedy, keď boj o samostatnosť vrcholil. Dnes je Slovensko samostatná krajina, o budúcnosti ktorej vyše desať rokov rozhodovali práve tí, čo ju nechceli. No ľudská pamäť napriek nášmu pretechnizovanému veku pracuje našťastie spoľahlivo. Pamätá kto bol kto, najmä v radoch novinárskej obce, ktorú v októbri 1992 neprajníci slovenskej štátnosti definitívne rozdelili.

Hlavný referát predniesol prof. PhDr. Ivan Laluha, CSc., ktorý bol pri tom keď sa v rokoch 1990 – 1992 rodila slovenská štátnosť. Svoje spomienky uložil do knihy O ceste k slovenskej štátnosti v rokoch 1990 – 1992 s podtitulom  „Čriepky z poslaneckých lavíc“. Pripomenul, že začiatky tohto procesu mali základy v dubčekovských reformách v roku 1958 kedy sa začalo opäť po rokoch vážne pracovať na voľnej federácii v ktorej by mali obidve republiky väčšiu mieru samostatnosti a najmä Slovensko by konečne dostalo taký priestor o akom sa hovorilo už pri vzniku Česko – Slovenska v roku 1918. Žiaľ vstup vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 zvrátil nádejný vývoj a neskôr Husák, ktorý spočiatku stál na strane Dubčeka tvrdou „normalizáciou“ zastavil obrodu spoločnosti. „Musíme o tejto dobe a o rokoch 1990 – 1992 podať autentické svedectvá pre nastupujúce generácie“ povedal Laluha. Podrobne sa zmienil aj o rokovaniach s českou stranou v roku 1992, kedy sa rozhodlo, že o štátoprávnom usporiadaní rozhodnú víťazi volieb. Česká delegácia prišla na rokovanie s jednoznačným postojom, alebo centralistická federácie, alebo „môžete ísť“ ako sa arogantne vyjadril vedúci českej delegácie Václav Klaus.

 

Vznik slovenskej štátnosti v roku 1993 a dnešok bol témou publicistu,  spisovateľa a komentátora Mgr. Milana Blahu, ktorý pripomenul, že vývoj sa mohol uberať iným smerom, keby sa využili koncepcie, ktoré už od polovice osemdesiatych rokov boli na českom Prognostickom ústave ale aj v Slovenskej akadémii vied. Prevážil však ekonomické záujmy a globalizácia v zmysle Američanmi presadzovaného tzv. Washingtonského konsenzu.

 

Publicista a spisovateľ PhDr. Dušan D. Kerný sa vo svojom prejave zaoberal postojmi k slovenskej štátnosti, ktoré rozdelili novinársku a spisovateľskú obec. Pripomenul, atmosféru, aká zavládla v celej spoločnosti. Zdôraznil, že vývoj a postoje k vzniku samostatnej republiky rozdelili mnohých intelektuálov Slovenska ale aj organizácie spisovateľov a novinárov. Žiaľ, dodnes sa táto situácia nezmenila. Vtipne poznamenal, že skupina, ktorá si neželala samostatné Slovensko po jeho vzniku urobila a robí všetko pre to aby ho ovládla.

 

V diskusii vystúpili PhDr. Jozef Darmo, PhDr. Jozef Šucha a predseda Spoločnosti slovenskej inteligencie – Korene  akad. mal. Viliam Hornáček. Zdôraznil, že treba neustále dbať o to aby sa nedeformovala nie len staršia história ako sme to zažili za socializmu (a žiaľ čiastočne aj v dnešných časoch) ale najmä nie novodobá história, pretože tieto snahy sú v spoločnosti stále citeľné. Na sérii výrokov pripomenul postoje jednotlivých politikov a rôznych “poradcov“ ktorí sa vyrojili po revolúcii. „Najmenej sme sa mýlili, keď sme nikoho nepočúvali,“  povedal Hornáček.

 

Jozef Šucha, podpredseda ÚSN