Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Vzájomné sankcie nepomôžu nikomu – Vladimír Mezencev

Už niekoľko mesiacov nielen podnikatelia, bankári i štátni úradníci, ale aj prostí občania uvažujú nad tým, kam až povedú ekonomické sankcie zo strany EÚ voči Rusku. Nás zaujíma hlavne to, nakoľko ich pocítia obyvatelia SR a ako negatívne ovplyvnia slovenské hospodárstvo.

 

Ešte pred rokom bola situácia celkom odlišná. Na rôznych konferenciách a fórach sa hovorilo o vstupe ruského kapitálu na Slovensko. Spomínali sa predovšetkým energetika, bankovníctvo, stavebníctvo a cestovný ruch. Niektoré projekty už boli na papieri, napríklad investície sedem miliónov eur do výroby stavebných materiálov. Reálne sú však už investície jednej z najväčších  ruských bánk – Sberbanka – do svojej slovenskej dcéry. Na zvýšenie základného kapitálu po kúpe banky od Volsbanku – nový ruský majiteľ priniesol 75 miliónov eur. Takúto sumu a okrem toho ako priamu investíciu na slovenský trh už dávno nepriniesol nikto. Žiaľ, práve Sberbank má byť jedným z cieľov protiruských obchodných sankcií, ale možno, že slovenská dcéra ich nepocíti. Pritom Sberbank už podpísala dve strategické dohody s našou Eximbankou o podpore biznisu slovenských firiem v Rusku a podpore slovenských podnikateľov na ruských, ukrajinských, bieloruských a kazachšských  trhoch. Nuž, teraz existujú vážne obavy, že všetky tieto dohody zostanú iba na papieri. Pritom práve rok 2014  mal byť zo strany našich významných podnikateľských subjektov zameraný prioritne na Rusko. Nielen pri Ruských investíciách k nám, ale i na podporu exportu slovenských firiem do Ruska.

 

Premiér Robert Fico má nemalé obavy z toho, že sankcie EÚ sa môžu dotknúť aj slovenskej Sberbank, ktorá už má obmedzený prístup na európske finančné trhy. Náš premiér v tomto smere rokoval aj so svojími kolegami – rakúskym Wernerom  Faymannom a českým Bohuslavom Sobotkom. Protiruské sankcie, zamerané aj na činnosť Sberbanky, sa môžu dotknúť aj Rakúska, pretože aj tam pôsobí dcéra tejto ruskej banky.

 

Pri našom exporte do Ruska, ktorý predstavuje 4% z celkového nášho vývozu by súčasné sankcie nemali mať výrazný vplyv na naše hospodárstvo. Musíme si však uvedomiť, že všetky ekonomické sankcie sa často minú účinkom, doplácajú na ne najmä tí, ktorí ich nespôsobili a okrem toho môžu mať aj bumerangový efekt...

Už takmer dve desaťročia podniká v Rusku Matador Group z Púchova, ktorý tam investoval nemalé prostriedky, či už v Omsku, alebo vo vlastnom závode v Nižnom Novgorode priamo v areáli automobilky GAZ. Napriek všetkým problémom, ktoré sa ako v každých obchodných vzťahoch v cudzine objavujú, by Púchovčania išli do týchto biznisov opäť. Jednoducho na ruskom trhu sa už vedia dobre orientovať i pohybovať  a zároveň i to, báť sa nie je čoho.

 

Samozrejme, veľké firmy vedia dobre čo je to ázijská konkurencia, ktorá sa doslova derie dopredu. Nielen v automobilovom priemysle či v produkcii textilu a obuvi. Práve prepojením  európskeho a ruského teritória by sa dalo aj u nás  stabilizovať kapacity. Teraz však je to už skôr teória než reálna možnosť a blízka budúcnosť. Hospodárska studená vojna sa už predsa začala. Ako v každej vojne obete sú na oboch stranách. Na tej našej ich symbolický počet bude závisieť aj od toho, ako bojkot Ruska pocíti nemecké hospodárstvo. Už predovšetkým preto, lebo náš zahraničný obchod je naviazaný najmä na SRN.

 

Samozrejme, zmrazenie obchodných stykov medzi EÚ a Ruskom určite nepotrvá večne. Práve preto nastávajúcu nepriaznivú situáciu a celú vzájomnú pasivitu môžu využiť obe strany na to, aby si pripravili čo najlepšiu pôdu a štartovaciu pozíciu na obdobie, kedy už medzi Ruskom a EÚ nebudú platiť žiadne  vzájomné  obchodné a podnikateľské  obmedzenia.

Vladimír MEZENCEV