Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Vzácna návšteva – Rudolf Slezák

September bol mesiacom, v ktorom Slovensko poctila vzácna návšteva. Prišli k nám zahraniční hostia, potomkovia, legendarných Baťovcov, ktorí preslávili bývalé Československo, po celom svete. Média sa priam pretekali, v oživovaní slávy tohoto podnikateľského rodu, ktorý sa výrazne zapísal aj do života nás Slovákov. Akoby považovali za potrebné upozorniť rodinu Baťovcov na to, akú obrovskú radosť majú z toho, že nás prišli navštíviť. Niektorým ľuďom išlo priam prsia roztrhnúť od nadšenia, z ich príchodu na Slovensko.Pritom však všetci veľmi dobre vieme, že k nám neprišli z túžby utužovať priateľstvo s nami, ale že sem prišli za peniazmi. Prišli ich vymáhať z chudobného Slovenska, pretože sú presvedčení, že im patria. Nadarmo budeme stavať pomníky a pomenúvať po nich námestia a ulice, oni zo svojich požiadaviek neustúpia, tvrdo si budú nárokovať na všetko, čo im patrí. Zaslúži si však táto rodina až také ovácie a velebenie, akej sa jej dostalo, alebo je to len naša sluhovska obyčaj, liezť každému, kto má od nás viac, do zadku? Nech je to už akokoľvek, vždy, keď počujem o neobyčajných schopnostiach podobných podnikateľských velikánoch,ako boli napr Tomáš Baťa, Rockefeler, Rodschild, Ford, o takých celým svetom uznávaných politikov, ako boli všetci americkí, anglickí alebo francúzski prezidenti, hlava nášho štátu Masaryk, Beneš a ďalší, čudujem sa tomu, že títo velikáni dopustili, aby celý svet zasiahla, v 30-tych rokoch minulého storočia, obrovská hospodárska kríza. Ani oni nedokázali ušetriť ľudí, pred strašným utrpením, aké kríza zo sebou prináša. Nie som si však celkom istý, že títo ľudia robili všetko potrebné - nezištne. O Tomášovi Baťovi, jeho úspešnom podnikaní a sociálnom cítení, sa popísalo už toľko chvály, hlavne po roku 1989, že sa mi to zdá priveľa, na obyčajného smrteľníka.Menej sa však píše o tom, že práve v časoch jeho najväčšej slávy, bola aj u nás kríza, že boli hladové pochody, žobračenky, že do ľudí sa strieľalo. Ak si prečítate knihu Milana Vodičku- Den když došli prachy, dozviete sa, že keď bola nezamestnanosť obrovská, Tomáš Baťa kvôli ušetreniu na colných poplatkoch, investoval do výstavby nových výrobní v Západnej Európe, Indii, Kanade, Brazílii, dával tam ľuďom prácu. Vtedy, keď jej nebolo v našej krajine, keď ľudia zbytočne pálili alebo topili figuríny s nápisom "Kríza". To sa mu však stalo aj osudným. Keď mal prísť do Švajčarska a otvoriť tam novú fabriku, jeho lietadlo, 12. júla 1932 havarovalo a on zahynul v jeho troskách. Rovnako sa zachovali aj vychýrené rodiny Gutmanovcov, Petschovcov, veľkopodnikateľ Schicht...a ďalšie piliere vtedajšej ekonomiky. Predali svoje doly a fabriky a peniaze zmizli v Parížskych alebo Londynských bankách. Keď už velebíme a uctievame si týchto kapitánov nášho priemyslu, mali by sme vedieť i to, že Tomáš Baťa, ktorého profil je zavesený na internete, napr. zbohatol najviac na vojne, že vlastne podporoval monarchiu. Zadarmo nedostal od cisára kríž, za občianske zásluhy II. triedy. Píše sa tam, že v jeho fabrike, pracovalo aj 200 vojnových zajatcov, že on vlastne rozhodoval aj o živote a smrti mladých ľudí. Ak mu niekto nevyhovoval, uvoľnil ho pre front.

-Aj zadarmo vtedy chceli u mňa ľudia pracovať, spomína majiteľ obuvnického impéria. Len aby nemuseli ísť na front. Žijeme dnes v šťastnej rodinke kapitalistických štátov, no zdá sa, že na kapitalistickom systéme sa veľa nezmenilo. Znova sa opakuje kríza, ešte stále, rodiny Rockeferovcov, Fordovcov, Rodschildovcov a ako vidno aj Baťovcov, stále zasahujú do ekonomického diania na tejto planéte. Tak, ako všetci ostatní, čo vlastnia dokopy 90% svetového bohatstva. Necelých 10% ľudí rozhoduje dnes o všetkom, čo sa v svetovej ekonomike deje a bude diať. Ak si niekto myslí, že je to tak správne a spravodlivé, že týchto ľudí si treba neustále velebiť a uctievať, pomenúvať po nich ulice a námestia, stavať im sochy...prosím. Veľa ľudí si však spolužitie s nimi, dokáže predstaviť aj bez toho uctievania a velebenia.