Vyhlásenie Panslovanskej únie

Na oslavách 70. výročia Karpatsko-Duklianskej operácie na Dukle a vo Svidníku došlo k škandálu, aký nemá žiadnu obdobu od pádu komunistickej vlády. Konanie organizátorov a správanie sa prezidenta Kisku pripomenulo najhoršie časy komunistických normalizátorov.

Ten, kto sa tejto akcie zúčastnil, sa nestačil diviť. Pred príchodom ústavných činiteľov, komentátor rozsiahle zdôvodňoval údajnú nutnosť výmeny súsošia „Žalujem“, ktoré znázorňovalo postavu ženy objímajúcej sovietskeho vojaka za (sadrovú kópiu) pôvodnej sochy československého vojaka vzdávajúceho poctu zbraňou (ktorou ale československé vojská pod vedením generála Svobodu určite neboli vyzbrojené) vojakom padlým pri tejto operácii. Komentátor uviedol, že táto pôvodná socha bola na pamätníku umiestnená v roku 1949 a neskôr ju komunisti dehonestovali tým, že ju odstránili v roku 1964 a nahradili spomínaným súsoším. Neprezradil ale, že v súčasnosti k pamätníku neumiestnili žiadnu sochu, ale len sadrovú atrapu. Aktéri tohto „humánneho činu“ údajne iba napravili krivdu spôsobenú komunistami. O akú krivdu išlo, keďže obe sochy boli postavené za vlády komunistov, to však nevysvetlili. Pripomíname, že pôvodná socha bola v pamätníku inštalovaná takpovediac v predvečer tvrdých komunistických represálií, kým súsošie (ktoré v rámci „nápravy krívd“) museli odstrániť bol v pamätníku inštalované v čase, keď sa začal istý politický „odmäk“. Takže o čo išlo? Aká náprava krívd? Nebola to náhodou nejaká nepodarená protiruská sankcia?

 

Na úvod zahrali štátne hymny, a to českú, slovenskú a poľskú. Ruskú hymnu nezahrali – ako keby sa sovietski, či ruskí vojaci bojov na Dukle vôbec nezúčastnili. Pri prejavoch ústavných činiteľov bola vzdaná úcta a poďakovanie všetkým padlým a aj preživším účastníkom československej armády, ale padlým vojakom sovietskej armády už akosi poďakovať nebolo treba, stačilo len uviesť nepresné počty padlých sovietskych vojakov. V meste Svidník pri pomníku gen. Svobodu sa muselo čakať kedy sa uráči pánu prezidentovi prísť. Hovorí sa, že presnosť je výsadou kráľov. Kráľ je však šľachtic a urodzenosť zaväzuje, čo ale zaväzuje nejakého parvenu? Na záver osláv pri kladení vencov na cintoríne sovietskych vojakov vo Svidníku ukázal náš súčasný pán prezident svoju pravú tvár. Potom čo konferencier oznámil, že na oslavách vystúpi s príhovorom aj predstaviteľ ruskej strany Andrej Šabanov, pán prezident Kiska sa postavil a demonštratívne odišiel – nepomohol ani piskot a nadávky na jeho adresu.

Andrejovi Šabanovovi stíšili mikrofón – zrejme z dôvodu aby pán prezident jasnejšie počul demokratický prejav svojho ľudu. Zvuk obnovili až pri nasledujúcom rečníkovi. Neúcta k padlým vojakom a hrubosť slovenského prezidenta voči padlým sovietskym vojakom, a to dokonca v čase, keď sa u nás obnovujú hroby padlých nemeckých vojakov, je nielen prejavom nedostatku elementárnej slušnosti zo strany hlavy štátu (a jeho miništrantov), ale aj charakterovou vadou pána Kisku. Raz sa za Kiskove činy všetci budeme musieť hanbiť. Výchova pána Kisku sa tu ukázala v plnej nahote – no ale čo sme si zvolili, to máme.

 

Podľa názoru Panslovanskej únie to, na koho strane dnes v Ukrajinskom konflikte stojíme, nás neoprávňuje pohŕdať padlými, nech už nosili akékoľvek uniformy. Sledujme pozorne činy pána Kisku, aby sme mu to mohli raz predložiť ako účet.

V Bratislave 11.10.2014

Predsedníctvo Panslovanskej únie