Vraj aké voľby? – Arpád Popély

Sídlom EP je Strasbourg /plenárne zasadnutia/, ale parlament pracuje tiež v Bruseli /výbory, schôdze politických skupín/ a aj v Luxemburgu /sekretariát/. O histórii EP snáď treba uviesť ,že Parlamentné zhromaždenie bolo zavedené už v Parížskej zmluve z roku 1951, ktorú ustanovila Európska spoločnosť uhlia a ocele, neskôr Európske hospodárske spoločenstvo. Jednotný akt v roku 1986 oficiálne zmenil názov Zhromaždenie na Európsky parlament a pridelil mu nové právomoci. Dnes má EP 766 poslancov.

 

Je treba poznamenať, že v celoeurópskom kontexte pôsobí dosť zvláštne, že krajina s 5,5 mil. obyvateľmi má 333 kandidátov z 29 politických strán či hnutí. V nijakom prípade sa nechcem dotknúť politickej úrovne, politickej fundovanosti či pripravenosti kandidátov do Európskeho parlamentu ako raper, či hudobný umelec, alebo vedúci drevovýroby, či kúzelník. Lebo možno vo svojej predvolebnej kampani vystúpia pred občanov na námestiach a svojim politickým prehľadom a vedomosťami predbehnú tých kandidátov, ktorí už v politickej činnosti určité skúsenosti majú. Pri hodnotení Slovenska od roku 2003 sa uvádza, že životná úroveň krajiny vstupom do EÚ rástla – ekonomika stúpla o 50%, rástli mzdy a miera nezamestnanosti z roku 2003 zo 17,% klesla v roku 2014 na 14%. To sú argumenty, ktoré v reálnom živote voličskej základne , najmä u mladých ľudí, nezaberie. Hlavne preto, že v skutočnosti na Slovensku existujú a ešte dlhé roky existovať budú obrovské regionálne rozdiely. Ten spomínaný ekonomický rast ľudia nepociťujú všade rovnako. Na východe krajiny sa platy roky zvyšujú len mierne, a tak reálne mzdy nie každému u nás stúpli. Len málo ľudí v dvoch východoslovenských samosprávnych krajoch zarába na úrovni priemerného platu na Slovensku, ktorý bol vlani 824 eur. Na východe platy sa pohybujú okolo 400 až 500 eur, teda zhruba v rozsahu priemernej mzdy na Slovensku v roku 2004....

 

Rôzni géniovia v médiách občas píšu o EÚ ako o nepodarku. Iste, európske inštitúcie nie sú tak pružné ako by si to vlády členských krajín niekedy želali. Avšak ani vlády niektorých krajín nie sú bez viny v tom, že kooperácia, koordinácia nefunguje tak ako si predstavujú.

 

A aj preto bude z ekonomického hľadiska pre budúcnosť únie ako celku veľmi dôležité, aké politické subjekty sa dostanú k rozhodovacím procesom v budúcom EP. Je veľká pravdepodobnosť, že v EP sa po 25. máji 2014 vytvorí silná protieurópska politická skupina – bude mať potrebných minimálne 7 členov z krajín únie a bude mať aj potrebných 25 europoslancov /francúzskych, britských, nemeckých, fínskych, rakúskych, atď./. Dnešné silné politické skupiny v EP zrejme s tým počítajú a je predpoklad, že pripravujú variant „B“. Proti štiepeniu sa Európskej únie. Pretože euroskeptickí poslanci v EP hlasnejšie ako doteraz budú súhlasiť s krokmi V. Putina , pretože jeho kroky sú pre nich poslednou šancou v boji proti globalizácii. A akú odpoveď nájde Európska komisia? Ako bude vôbec reagovať v novom zložení? Z hľadiska geopolitického a ekonomického to budú zásadné otázky. Veď nielen na Slovensku, ale v celej únii vyrástla generácia – dnes voličská – ktorá nepozná Európu inak, ako v kríze. Nezamestnaným mladým ľuďom dnes môžete donekonečna opakovať, že spoločná Európa je garantom mieru a prosperity. Poznajú ju ako rodinu plnú hádok o tom, kto komu koľko dáva a čo za to má....

 

V kampani volieb do EP sa s určitosťou málo bude hovoriť – a nielen na Slovensku – o potrebe politickej federalizácie, ktorá má tvoriť fundament budúcnosti únie ako takej. Viacerí experti z ekonomicky rozvinutých krajín únie tvrdia, že ak v najbližších 6-tich rokoch nezačne reálne fungovať politická federácia, vyprodukuje to ďalšie ekonomické rozdeľovanie sa krajín, stagnáciu a v konečnom dôsledku vznik novej formy využívania /používania/ eura. Experti tvrdia: „Ak chceme, aby EÚ fungovala ako mocnosť, musí mať vlastné inštitúcie: diplomaciu, obranu, euro. Kto ostane mimo, prehrá. A ekonomicky silné krajiny únie nedopustia rozklad.“ Vznik reálne fungujúcich inštitúcií únie je teda hudba budúcnosti.

Dnešná mladá európska generácia, 18-34 ročná, je silne dezorientovaná o situácii v inštitúciách únie, o EP a v neposlednom rade aj o vzniku a reálnom pozadí konfliktu na Ukrajine. Aj preto, ak reálne uvažujúci politici na Slovensku chcú naďalej udržať svoje voličstvo, je naliehavo potrebné vytvoriť alternatívne médium, ktoré bude zárukou reálneho informovania slovenskej verejnosti nielen o svojich krokoch a rozhodnutiach, ale aj o udalostiach v celoeurópskom a svetovom kontexte.