Voliči KDH staré sľuby odmietli – Jozef Kuchár

Priebeh a výsledky parlamentných volieb potvrdili, že nie všetci, ktorí sa venujú politike ako službe občanovi, dokážu aj kvalitne, s potrebnou dávkou dôslednosti a odvahy pracovať a na svoje okolie úspešne pôsobiť. Môžbyť aj preto členovia niektorých strán sú z výsledkov volieb veľmi sklamaní.

 

K nim určite patrí KDH, ktoré po mnohých rokoch vládnutia aj opozičnej činnosti svoje nie príliš lichotivé pôsobenie v poslaneckej snemovni skončilo. Predstavitelia KDH sa v rámci predvolebnej kampane najlepšie cítili na východe republiky, v najchudobnejšom kraji. Na rôznych stretnutiach s občanmi prezentovali priam farizejský program, práve taký, čo nikdy po žiadnych voľbách nesplnili.

 

Predseda hnutia Ján Figeľ opäť zdôrazňoval, že tento raz už prekročia desaťpercentnú hranicu a tak získajú výraznejšie postavenie a podporu v parlamente. Ako vždy, akcentoval starostlivosť o rodinu. Slová o rodine a jej lepšom postavení v spoločnosti pravidelne zaznievali z úst ďalších bojovníkov o kreslá v parlamente. Rodina, je aj podľa nich základom spoločnosti, jej zveľaďovania, ale aj morálky, šťastia a pokojného života.

 

Mali pravdu. Lenže práve v tejto oblasti sa do centra pozornosti dostávala stále aktuálna otázka. Čo príslušníci KDH v rôznych funkciách a na rôznych postoch v rámci svojej dlhoročnej mocenskej činnosti pre lepšie fungovanie, postavenie a pokojnejší život slovenských rodín urobili. Odpoveď je celkom jednoduchá a jednoznačná. Takmer nič mimoriadne, potrebné ani užitočné. O spravodlivosti a solidarite nemôže byť ani reči. Len prázdne gestá, nereálne sľuby plné fráz zaznievali najmä z úst Uhliarika, Hrušovského, Brocku, Zajaca a Hudackého.

 

Podobne, ako v rokoch minulých nehovorili o tom, že v našej domovine je ešte stále aj vinou KDH, ktoré podporovalo veľkú privatizáciu a výpredaj národného hospodárstva a znivočilo poľnohospodárstvo, veľa rodín rozdelených, neúplných a chudobných. V mnohých chýba otec, mama aj deti. Viacerí vinou privatizácie stratili prácu aj obživu a musia ju hľadať ďaleko od svojich najbližších.

 

Slová o rodine zaznievali farizejsky, presne tak ako časť ich volebného programu. V predvolebnej kampani starým sľubom v novom šate len málokto uveril. Voliči si uvedomili, že slovenský bezohľadný a nespravodlivý kapitalizmus, ktorý KDH aktívne buduje už 25 rokov, nie je priaznivo naklonený rovnomernému rozvoju a stabilite všetkých rodín. Žičlivý je len k tým bohatým a tých je už aj v radoch KDH dosť a chudobní sú navyše. Aj preto hnutie skončilo pred bránami parlamentu.