Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Vojna davov, aj slovenská rakovina – Daniel Bachát

 

Európska mysliteľská celebrita Španiel Jose Ortega y Gasset bol známy skôr medzi dvoma vojnami  a skutočne to bol zaujímavý mysliteľ a aj razantný publicista.  Vo svojej knihe Vzbura davov sa dávno predtým, ako sme začali o tom švitoriť niekde na Slovensku sa zaoberá vznikom masovej spotreby a konzumného človeka, píše o tzv. informačných pákach, ktoré vtedy z ešte nevinného jedinca vyrábali nebezpečnú a konzumnú masu. Keď sa na rodné Slovensko pozeráme  čítajúc úvahy tohto človeka, nestačíme sa čudovať, ako sme sa ocitli presne tam, kde to  Gasset predpovedal,  samozrejme nielen my, ale Európa i svet.  Naozaj je o tak, „dožadujeme sa v núdzi chleba a zničili sme pekárne“,  davy pred Bonaparte v Bratislave žijú a skandujú podľa starého rímskeho pravidla – propter vitam vivere, vivedni perdere causas – čo vlastne znamená žiť kvôli životu a ako žijúci stratiť zmysel života. Ale to sa deje nielen pred Bonaparte, ale aj v parlamente, vlastne by sa dalo povedať, v celom našom dnešnom bytí, teda súčasnej existencii.

 

Sedel som nedávno pri televízore s takým obyčajným človekom a mlčky sme sledovali správy a udalosti. Zrazu z ničoho nič tento človek riekol: „Čo je zmyslom, alebo lepšie poslaním tých poslancov v parlamente?“  Vravím mu: „Aby ťa zastupovali na tomto fóre, kde sa rozhoduje o tom ako budeme žiť.“„To beriem, ale ja som ich nevoli preto, aby sa hrali na Colomba či Sherlocka Holmesa,“ tvrdo odvetil. Keď sa tak nad tým človek zamyslel, vlastne mal tento obyčajný človek  krutú pravdu.  Opozícia je nato opozíciou, aby prichádzala do parlamentu s návrhmi, ktoré budú možno lepšie ako koaličné, alebo vylepšené, alebo vlastné. V slovenskom parlamente, ako keby všetci, čo tam sedia boli  pracovníkmi SIS-ky, hľadajú, hľadajú, a keď nájdu ihlu v kope sena, tak urobia  tej ihly nebodaj tank, ktorý sa po čase zmení na ihlu a znova je v kope sena.

 

A tak to chodí z týždňa na týždeň, z mesiaca na mesiac. Títo ľudia nielenže  stratili zmysel života, ale aj poslanie, ktoré majú napĺňať. A atramentové Evičky  či atramentoví Jožkovia, im ešte k tomu ladia struny a tieto melódie šíria obrazom, zvukom či písmom. Žiť kvôli životu, predo mnou vidno, za  mnou tma. Skutočne čudný život žijeme – konzumný, čo po slovensky povedané znamená - žravý. A potom sa jednému z nich, ktorý žil tento život, prihodí nešťastie, lebo to nechodí po horách, ale po ľuďoch. No a jeho spolustolovníci, namiesto toho aby boli ticho, bľačia na celé Slovensko o akomsi geste, ktoré urobil /teda, že sa vzdal mandátu/.

 

Tento poslanec nebol ani môj obľúbenec a ani typ, skôr naopak, ale rovnako bolo nechutné jačať – obesiť, zavrieť, tak ako bolo nechutné – oslavovať ho.  Ajhľa slovenská rakovina sa prejavila v tom najskvostnejšom rúchu. Už je to naozaj ako v Kocúrkove,  rovno na tretiu. Jednoducho ukazujeme akí sme dokonalí – nedokonalí. Myslím tým hrať sa na pánov dokonalých a potom sa niečo prihodí a je po dokonalosti. Ale, aby sme boli spravodliví, nie je v tom len opozícia, či jej strany. Nedávno slovenský premiér tak s prepáčením „kopol“ do učiteľov, že to muselo prebudiť aj učiteľov týchto učiteľov, až do štvrtého kolena. Iste, bol v týchto dňoch maximálne vyťažený, ale my národ, ktorého učitelia postavili na nohy sme sa ospravedlnenia  tejto vzácnej skupine ľudí – nedočkali. Lebo to znamená, buďte konzumní a nie žraví po vedomostiach? 

 

Neviem, lebo som doteraz v rozpakoch.  Ale ešteže sme národ hravý a chce sa nám aj smiať, lebo veď tak ako na ministra vnútra sa svojho času neútočilo ani na Verdun, od šípov, kopijí, guliek a granátov - je zázrak, že ešte žije. No aby bola aj koza celá a vlk sýty, nedá sa nespomenúť nášho pána prezidenta, ktorý  hladkal Madlenku Korbelovú za jej čiernu dieru s ktorou vyrukovala svojho času na  Slovensko a pán minister zahraničia mal toľko prejavov v USA, že už by len z nich bolo možno vydať knihu. Ale  veď dobre, Slovák na poste generálneho tajomníka OSN, tak také čudo sme tu  nemali a pre nás by to bolo to isté ako pre ľudstvo americký výsadok na Mesiaci. Ale aj ten sa spochybňuje. Navonok dokonalé, ale  asi nedokonalé. Tak ako mnoho vecí.  Ak by mi chcel niekto nahovoriť, že voľba generálneho tajomníka OSN je dokonalá vec, tak sa musím usmiať.

 

Gassetove dielo  Vzbura davov by sa mohla dnes pokojne premenovať na  Vojnu davov. Všimnite si to, nielen u nás doma, ale po celom svete. Jeden politik niečo  zaverklíkuje  a jeden dav volá upáľte ho, druhý mu nadšene tlieska.  Davový človek je hlupák a hlupák je oveľa horší ako zlý človek. Už taký expert ako Anatole France povedal:  Zlý človek občas oddychuje, hlupák  nikdy. A tak sa nemusíme ani rozohňovať nad svetom, stačí sa pozrieť v duchu týchto slov okolo seba, teda u nás doma. A keď si to  niekedy všetko dávate dohromady, lebo všetko so všetkým súvisí - napadne vám tá istá otázka, ako toho môjho priateľa s ktorým som sedel pri televízore sledujúc správy a udalosti.  No, Jose Ortega y Gasset to povedal razantnejšie a jadrnejšie: „Je to čudné“ hovorí Ortega „ale politik je politikom  práve preto,  že je obmedzenec“  Hlbšie úvahy a súvahy na túto tému ponechávam  na premýšľanie chápavému čitateľovi  z radov „obyčajných ľudí“  v úvodzovkách, lebo obyčajných bez úvodzoviek  konzumujeme /obyčajne po slovensky povedané žerieme/ denne a ešte za to musíme platiť koncesionárske poplatky.