Vo víre Veľkej vojny – Dušan D. Kerný

Prvý súbor overených historických informácií určený aj pre širokú laickú verejnosť vyšiel v edícii Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti. V Roku slovenskej literatúry ho  iniciovalo Národné literárne centrum v roku 1998. Je to strhujúce čítanie dobových dokumentov. Podstatné na výbere je to zaľudnenie celého úsilia o národnú identitu a štátnosť – práve toto slovné spojenie má  mimoriadny význam. Vidno to už aj z toho, že v nasledujúcich rokoch sa začalo používať čoraz menej až to napokon vyvrcholilo aj v prudkých politických sporoch. Najvýraznejšie sa to prejavilo v prípade slávnosti, keď na piedestál na Bratislavskom hrade postavili kráľa Svätopluka.

 

Teraz, keď si pripomíname storočnicu vypuknutia krvavej prvej svetovej vojny je hodno sa vrátiť ku knihe dokumentov, ktorá vyšla v roku 1998. Nájdeme tam mená ako Dušan Čaplovič, ktorý sa zaoberá Včasným vekom Slovákov, citácia dokumentov sa začína rokom 551. Nájdeme tam meno Richard Marsina, popredného znalca stredoveku približujúceho dokumenty od rokov 1003 – 1608. Vladimír Segeš a Ján Hučko predstavujú dokumenty pod názvom Na ceste k modernému národu z rokov 1610 – 1849. Miroslav Pekník a Milan Podrimavský nazvali svoj diel dokumentov Štátoprávne snahy a politicko-programová orientácia za uznanie národnej svojbytnosti z tokov 1861 – 1914. Milan Pekník s Mariánom Hronským dali dokumentom z rokov 1914 – 1918 výstižný názov V zápase za nový štát. Aj dnes sa nedá bez pohnutia čítať dokument Naším heslom musí byť: Preč od Maďarov, sú to výňatky listov Matúša Jankolu o riešení slovenskej otázky a slovensko-českej orientácii z decembra roku 1914. Už vtedy medzi americkým Slovákmi začalo prevládať riešenie štátoprávneho spojenia s českými krajanmi pri zabezpečení svojbytného vývinu slovenského národa.

 

Už v máji roku 1915 sa rieši pomer vzťahu Čechov a Slovákov, svedčí o tom Vyhlásenie zväzu česko-slovenských spolkov v Rusku. Zaujímavý je vznik tohto vyhlásenia – bola to reakcia proti čechoslovakizmu českých organizácii v Rusku. O. i. sa tam zdôrazňuje „zásada úplnej rovnoprávnosti jazyka českého a jazyka slovenského....Slovensko v politickom a jazykovom ohľade má byť samosprávne“. Text je predzvesťou toho všetkého, čo potom po skončení vojny nasledovalo, pričom vtedy ešte len predpokladali autori, že bude Česko – slovenské kráľovstvo.

 

V publikácii, ktorú vydalo Národné literárne centrum z iniciatívy svojho generálneho riaditeľa Drahoslava Machalu nájdeme mnohí historické dokumenty o. i. Clevelandskú dohodu z 22. Októbra 1915 o česko-slovenskej federácii  a úplnej samostatnosti Slovenska a mnohé iné. Medzi nimi samozrejme Česko-Slovenskú Dohodu z Pittsburghu z 30. mája 1918.Tak totiž znie pôvodný, originálny názov, ak by sa bol dodržal a nebol zmenil na Pittsburskú dohodu, ušetrili by sme sa napríklad pomlčkovej vojny pri vzniku názvu federácie po roku 1990. Teraz, v roku storočnice, v roku 2014 je dobré vrátiť sa k publikácii z roku 1998, ktorá s takým predstihom umožňuje prečítať si historické súvislosti.