Vlastizrada príslušníkov ozbrojených síl sa stala samozrejmosťou – Vladimír Mezencev

Vo vojnových konfliktoch sa to stáva. Niekde a niekedy častejšie, inde  a inokedy sporadicky. Vždy však ide o vlastizradu. Pretože plánované prebehnutie na stranu nepriateľa sa inakšie nazvať nedá.  Bez ohľadu na to, či ide o radového vojaka, alebo o generála. Dôvody takejto zrady sú ale často rôzne. Raz je to „iba“ panický strach, pretože v zajatí je predsa len väčšia nádej na prežitie, než v bojoch v prvej línii, inokedy etnické príčiny /napríklad neochota príslušníkov Slovenskej armády počas II. svetovej vojny bojovať proti Slovanom na východnom fronte po boku nemeckého wehrmachtu/, a pod. Také masové prebehnutia na stranu nepriateľa, akým sme svedkami v súčasnom vojenskom konflikte na Ukrajine, asi vojenská história ani nepamätá. Či sa to niekomu páči alebo nie, vlastizrada sa stala prirodzenou súčasťou života armády Ukrajiny!

 

PRÍSAHA VLASTI IBA PRÁZDNA FORMALITA?

V každom prípade, i keď už hovoríme o vlastizrade ako o samozrejmosti, prípad ukrajinského kontraadmirála Denisa Berezovského je predsa len unikátny. Dňa 1.marca 2014 ho menovali za hlavného veliteľa celého ukrajinského vojnového námorníctva, teda mu podliehali posádky všetkých vojnových lodí Ukrajiny, vojenské námorné základne, prístavy. Napriek tomu už na druhý deň prisahal vernosť „krymskému ľudu“ a vydal rozkaz všetkým jednotkám a útvarom, verným vláde v Kyjeve neklásť odpor príslušníkom domobrany a v prípade, že títo obkľúčia ich posádky a kasárne majú zložiť zbrane. Ešte v ten istý deň, teda 2.marca, admirála neobyčajne rýchlo odvolali z funkcie veliteľa Vojensko-morských síl Ukrajiny, ale ihneď na to ho politické vedenie separatistického Krymu  menovalo vrchným veliteľom Vojensko-morských síl Autonómnej republiky Krym.

 

Na tomto polostrove skutočne išlo o masovú vlastizradu. Z 18 800 príslušníkov ukrajinskej armády až takmer 16 500 prešlo na stranu Ruskej federácie. Znamená to, že vyše 80% tých, ktorí prisahali vernosť Ukrajine bez začervenania sa zradili. Krymská domobrana s ruskými vojakmi prakticky bez  akéhokoľvek  odporu vyvesila ruské zástavy vo všetkých 193 vojenských útvaroch na Kryme.

 

Generálna prokuratúra Ukrajiny sa pokúšala vystrašiť prebehlíkov a zradcov tým, že budú trestne stíhaní, konkrétne za porušenie prísahy vernosti ukrajinskému ľudu, za odovzdanie zbraní a vojenskej techniky nepriateľovi, ako aj celých objektov a kasární. Všetci mali byť obvinení z vlastizrady. Bolo však jasné, že  technicky je nemožné právne pripraviť také obrovské množstvo obvinení, ale proti kontraadmirálovi D.Berezovskému a ďalším vysokým dôstojníkom predsa len boli spracované konkrétne žaloby. Kontraadmirál si z obvinenia z vlastizrady veľa nerobí. Stál sa zástupcom veliteľa Čiernomorskej vojenskej flotily Ruska. Mnohí dôstojníci a seržanti toľko šťastia nemali. Po prijatí  ruského občianstva a po prísahe vernosti Rusku ich dislokovali k Tichému oceánu a do osobných  materiálov dostali poznámku „NESPOĽAHLIVÝ“! Veď raz už predsa zradili svoju vlasť tak kde je záruka, že tak neurobia aj v budúcnosti? I keď to nie je ospravedlnenie, ale predsa... Mnohí prešli na stranu Ruska iba preto, lebo s rodinami bývali na Kryme, mali tu teda určité zázemie. Keby odišli na neanexované  územie Ukrajiny mohli sa na dlhší čas ocitnúť bez strechy nad hlavou. Ruské velenie však časť z nich „pre istotu“  poslalo na sever alebo východ, ďaleko od Krymu... Okrem toho až na výnimky nikto z nich nedostal veliteľské funkcie, mnohí z nich sú v nižších funkciách než boli v ukrajinskej armáde. Okrem toho veľkej časti prebehlíkov radšej  ponúkajú odísť z aktívnej služby. V každom prípade, čo priznávajú aj vlastenecky naladení dôstojníci ukrajinskej armády, zradcovia si výrazne prilepšili finančne.

 

GENERÁLI - ŠPIÓNI

Oficiálny názov bojových činnosti ukrajinskej armády na východe krajiny proti separatistom sa volá Antiteroristická operácia /ATO/. Pôvodne mala trvať iba do jesene s tým, že  prestanú existovať tzv. ľudové republiky Donecká a Luhanská. Súčasná situácia však vôbec  nenasvedčuje tomu, že  ukrajinskej  armáde  sa vojensky podarí zlikvidovať odpor samozvaných republík  do konca tohto roku! Neúspechy armády pramenia z mnohých príčin. Je  to predovšetkým  nekvalitná činnosť najvyššieho velenia vojsk, jeho neschopnosť pohotovo reagovať na situáciu na bojiskách, zlé zásobovanie jednotiek ATO zbraňami, muníciou, potravinami i výstrojom. Za toto všetko si páni generáli zasluhujú nedostatočnú a netreba zdôrazňovať, že svojou neschopnosťou nepriamo pripravili o život stovky a stovky mladých Ukrajincov. Okrem toho podobne ako pred rokmi v rusko-čečenskej vojne tak vraj aj teraz na Ukrajine  sa nájde nemálo vysokých dôstojníkov, ktorí dokonca predávajú zbrane svojím nepriateľom ! Bojovníci, ktorí sa vracajú z prostredia ATO dokonca tvrdia, že separatisti i oficiálna ruská vojenská rozviedka dostávajú informácie priamo z ukrajinského ministerstva obrany i generálneho štábu, teda Doneck, Luhansk  i Moskva majú svojich ľudí v najvyššom vojenskom velení Ukrajiny. Jednoducho s vlastizradou sa možno stretnúť všade. Buďme však konkrétni:  ešte v lete 2014 skončil v rukách kontrarozviedky generálmajor Jurij Boriskin, zástupca  veliteľa pozemných vojsk ozbrojených síl Ukrajiny ! Generál sa priznal, že bol súčasťou rozvinutej spravodajskej siete, pracujúcej pre Moskvu! Boriskin má ruské korene, časť príbuzenstva žije v Moskve a v lete počas dovolenky  navštívil Rusko predovšetkým preto, aby mu ruská vojenská rozviedka dala nové inštrukcie. Zároveň informoval ruskú stranu o pripravovaných vojenských činnostiach v tóne ATO, najmä o plánovaných presunoch ukrajinských jednotiek. Za informácie dostával od 75 000 USD, viac vtedy, keď informácia mala pre Rusko väčší význam.

 

Z vlastizrady obvinili aj náčelníka riadenia zvláštnych operácií  Generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl, zástupcu veliteľa celej Protiteroristickej operácie /ATO/! generálmajora  Vjačeslava Nazarkina. Hlavným dôvodom jeho obvinenia sa stala určitá pravidelnosť, na ktorú prišli jeho kolegovia a podriadení: prakticky všetky bojové operácie, ktoré riadil Nazarkin, boli neúspešné a končili neobyčajne vysokými stratami na životoch i bojovej technike ukrajinskej armády. Pri analýze jeho činnosti inšpekčné orgány prišli na to, že jeho brat žije v Rusku a je dôstojníkom ruskej armády. Podriadení informovali aj o tom, že Nazarkin veľmi často telefonoval bratovi do Ruska a oboznamoval ho  s prípravou všetkých akcií, ktoré mal najbližšie riadiť aj so situáciou na frontovej línii s ukrajinskej strany. Zdá sa však, že vážne podozrievať ho začali už v súvislosti s jeho správaním sa počas revolučných udalostí na Euromajdane na prelome rokov 2013-2014. Vtedy sa z jeho iniciatívy zrodila výzva k vtedajšiemu prezidentovi V. Janukovyčovi, aby mu dovolil „urobiť poriadok“ v krajine. Napriek týmto skutočnostiam gen. Nazarkina iba odvolali z oblasti bojových operácií a dali ho k dispozícií ministrovi obrany...

 

Horšie než tento spomínaný generál skončil zástupca veliteľa leteckého pluku /jeho meno Služba bezpečnosti Ukrajiny, obdoba našej SIS neuvádza/, ktorému hrozí 15 rokov straty slobody. Ukrajinské špeciálne služby ho obvinili z prípravy únosu vojenského lietadla Su-24 M, s ktorým mal pristáť na ruskom letisku v Kursku. Po prílete do Ruska sa mal stať plukovníkom ruskej armády, dostať byt a prevziať 30 000 amerických dolárov. Únos lietadla sa pripravoval dva mesiace, SBU však včas odhalila jeho úmysel a zariadila, aby nemohol vzlietnuť.

 

Vojenská kontrarozviedka odhalila ešte jedného dôstojníka ukrajinského vojenského letectva v Záporoží, ktorý zbieral tajné informácie o dislokácii vojenských lietadiel, plánoch ich letov do oblasti NATO, rádiovlnách, na ktorých  komunikujú vysielačkami vojenskí letci medzi sebou a s riadiacimi strediskami. V tomto prípade išlo iba o nadporučíka.

 

Zradcovia sa našli dokonca v takých elitných jednotkách, akými sú Národná garda Ukrajiny a útvar ALFA, ktorý predstavuje najlepšie pripravenú jednotku pre boj so separatistami.  Pritom útvar ALFA je súčasťou kontrarozviedky  ako jej  špeciálna bojová jednotka. Vraj až takmer každý tretí príslušník ALFY ešte v minulom roku prešiel na stranu samozvaných ľudových republík. Nuž, do Ruska emigroval aj bývalý šéf SBU Aleksandr Jakimenko a ALFU zradil aj jej donecký veliteľ, ktorý prešiel na stranu separaristov a teraz v Donecku velí zvláštnemu útvaru VOSTOK.

 

Stále ešte nie je objasnený prípad tragédie ukrajinského vojenského lietadla IL-76 ešte z júna minulého roku, pretože podľa jednej z verzií unikli informácie o jeho lete priamo z generálneho štábu. Pri pristávaní lietadla na letisku v Luhansku ho zasiahla strela zo zenitno-raketového komplexu. Na palube tohto lietadla bolo 40 výsadkárov a 9 členov posádky, všetci zahynuli.

 

V Mariupoli zadržali majora ukrajinskej armády pri predaji zbraní separatistom.

Vráťme sa však k už spomínanému zradcovi, pre ktorého prísaha vernosti Ukrajine znamená iba niekoľko nič nehovoriacich fráz – ku generálmajorovi Jurijovi Boriskinovi. Až pri preverovaní jeho činnosti sa prišlo na ďalšie hriechy. Tento jeden z najvyššieho velenia ATO zakazoval vojenským vrtuľníkom  lietať pri bojových akciách so zbraňami na palube ! Nečudo, že posádky nemohli opätovať streľbu a tak sa nemohli brániť, nakoniec ich separatisti zostrelili. Okrem toho ešte pred vypuknutím konfliktu, ktorý vznikol z vyhlásenia samozvaných tzv.ľudových republík v Donecku a Luhansku, ho obvinili z korupcie, nezákonného  vymáhania peňazí od podriadených, využívania vojenskej techniky na iné účely a „potrestali“  ho tak, že ho prevelili na rovnakú funkciu do inej oblasti. Nuž, nielen riadenie bojových operácií ale i personálna práca charakterizujú úroveň činnosti ministerstva obrany a jeho generálneho štábu.

 

KTO JE VLASTNE VINNÝ?

Niektorí sa snažia všetky neúspechy  ukrajinskej armády v boji proti  separatistom odôvodniť zradou mnohých veliteľov, predovšetkým ich priamym prebehnutím na stranu nepriateľa. Samozrejme, každý takýto skutok mal vplyv na morálku tých, ktorí zostali verní svojej prísahe, naďalej udatne bojovali, z oblasti ATO sa často vrátili s ťažkými zraneniami, alebo dokonca zahynuli. Najdôležitejšou príčinou neúspechov v bojových operáciách však bola a zostáva neschopnosť vysokých dôstojníkov pripraviť a riadiť všetky vojenské akcie tak, aby priniesli úspechy s najnižšími stratami ukrajinských vojakov a samozrejme, aby pri nich nezomierali nevinní obyvatelia Donbasu.

                                                                      

/Príspevok napísaný pri materiálnej pomoci Literárneho fondu/