Nie je to dávno, takže si to všetci dobre pamätáme. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) potrestal kontroverzne Rusko pre podozrenia zo štátom sponzorovaného dopingového systému vrátane zámeny vzoriek na ZOH 2014 v Soči, s ktorými prišiel vyšetrovateľ Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) Richard McLaren. 25 športovcov dostalo doživotné olympijské tresty, Rusko prišlo o 11 medailí zo Soči vrátane štyroch zlatých. Ruskí športovci, mohli štartovať na ZOH 2018 v Pjongčangu len v dresoch s nápisom “Olympijskí športovci z Ruska”. Na všetkých ceremoniáloch hrala namiesto ruskej olympijská hymna a vztyčovala sa im olympijská vlajka. Napokon vybojovali 17 medailí (2 zlaté, 6 strieborných a 9 bronzových). Samozrejme že ruskí športovci, ktorých strčili do príslovečného „jedného vreca“ cítili krivdu, mnohí športoví fanúšikovia na celom svete sa s nimi solidarizovali. Na rozdiel od väčšiny slovenskej tlače, podliehajúcej korporátnej cenzúre a diktatúre protiruskej propagandy. Nalistujte si vlaňajšie novoročné vydania denníkov z oligarchických mediálnych stajní  (najmä denníky SME, N, Nový čas a Plus 1 deň)  alebo poprezerajte archívne nahrávky slovenských elektronických médií a užasnete nad nenávisťou i hlúposťou redakčných „rusobijcov“. Dnes sú ticho a čučia pod dáždnikom mainstreamu ako hovnivál pod listom jedovatého náprstníka.

Prečo to spomínam? Od priateľa som dostal pred pár dňami v elektronickej pošte cudzojazyčný blog o rozhodnutí švajčiarskeho Najvyššieho súdu v kauze jedného z ruských športovcov. Samozvaným lovcom tzv. trollov, odhaľovačom dezinformácií a hoaxov by isto zažiarili oči. No hneď by aj zhasli ako keď im ocikajú pahrebu...

Pustil som sa do overovania, no tentoraz neplatilo, že na internete je všetko. V tomto prípade ho zahalila hustá hmla utajenia eurobermudského trojuholníka totálneho vymazania. Za Úniu slovenských novinárov som si teda vyžiadal informácie zo Slovenského olympijského výboru. Obratom mi odpísal riaditeľ mediálnej komunikácie Slovenského olympijského a športového výboru PhDr. Ľubomír Souček:  „Z Medzinárodného olympijského výboru nám v súvislosti s touto témou zatiaľ nezaslali   žiadne oficiálne stanovisko, či informáciu. Disponujeme len informáciami zo zahraničných médií. Na ich základe však musím poopraviť tvrdenie že ´Najvyšší súd vo Švajčiarsku uznal  pred pár dňami ruských olympionikov obvinených hromadne z dopingu za „čistých“ aj to, že následným konaním a celosvetovou kampaňou boli porušené aj ich ľudské práva a práva športovca...´  Z medializovaných informácií je totiž zrejmé, že Najvyšší súd vo Švajčiarsku rozhodol vo veci jediného ruského športovca, bežca na lyžiach Alexandra Ľogkova (v anglickej transkripcii Legkova). Ale oficiálnou informáciou o tomto rozhodnutí nedisponujeme.  Vzhľadom na to, že ide o kauzu, ktorá nemá žiadnu priamu súvislosť so Slovenským olympijským a športovým výborom, ani so slovenskými  športovcami, neplánujeme vydať žiadne stanovisko.“

Nie tak úplne s poslednou vetou športového priateľa súhlasím. Veď na adresu ruských olympionikov sa verejne vyjadrovala i naša olympijská medailistka aj zástupkyňa Komisie športovcov v MOV strelkyňa Danka Barteková. A veru dosť útočne, jednoznačne i účelovo. Zrejme daň za jej neskúsenosť ako najmladšej členky tohto medzinárodného orgánu. Verím, že nedávny prípad a peripetie nášho zlatého olympijského rýchlochodca  Mateja Tótha s očistením svojho mena  ju privedú k efektívnejšiemu používaniu orgánu pod šiltovkou...

Protiví sa mi doping v športe, no rovnako toxické mediálne či politické manipulácie. O prípade písali aj alternatívne Hlavné správy, odvolávajúc sa na kanál Russia Today, podľa ktorého „ruský šport vyhral v sobotu rozhodujúcu právnu bitku.“

Švajčiarsky najvyšší súd zamietol 23.januára 2019 odvolanie MOV proti rozhodnutiu Súdu pre rozhodcovské konanie vo veci športu (CAS) z 1. februára 2017 o oslobodení 28 ruských športových reprezentantov z dopingových obvinení počas zimných olympijských hier v roku 2014. Predstavitelia MOV prijali rozhodnutie so “sklamaním”, ale oznámili, že pozastavia ďalšie trestanie športovcov.

Písal som a vyzvedal vo veci ďalej. A v utorok 12. februára 2019 som sa dočkal odpovede vo vysielaní našej verejnoprávnej televízie. Vo večernej športovej spravodajskej relácii Góly-body-sekundy uzrela svetlo sveta v rubrike Téma obsiahla reportáž s titulkom:  „Súd na strane Rusov“ o zvrate v kauze plošného obvinenia aj potrestania ruských olympionikov z dopingu ... A potešilo ma, že k rozsudku Najvyššieho švajčiarskeho súdu dostala možnosť vyjadriť sa i na pohľad sympatická Barteková.  Jedna lastovička leto neprináša, no verím, že po Hlavných správach, RTVS i niekoľkých alternatívnych mediálnych zdrojoch sa postupne osmelia aj ďalší športoví novinári v ostatných médiách a verejnosti prinesú aj túto zaujímavú informáciu. Veď pravidlo Fair play by malo v športe platiť aj po fauloch, po chybách rozhodcov, prešľapoch komisárov, zlyhaní antidopingovej mašinérie a zvlášť - po spolitizovaní športovej diplomacie a medzinárodnej jurisdikcie.

Zvesiť vlajku MOV ani trenírky jeho predsedu Thomasa Bacha na pol žrde nepomôže.

Boj za pravdu a spravodlivosť ešte nekončí, medzinárodná protiputinovská kamarila bude ešte riadne kopať aj hrýzť. A zatiaľ nie je ani jasné, či Legkov i ďalší športovci budú  MOV žalovať za krivé obvinenia alebo za diskrimináciu. Táto šlamastika bude však v histórií novodobého olympionizmu ťahať za sebou dlhú a smradľavú stopu. Najmä kvôli zaujatosti podkupného „mainstreamu“.