Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Vladimír Mezencev – 75 ročný jubilant, publicista sveta súvislostí – Jozef Mazár

V súvislosti pri rôznych príležitostiach – okrúhlych výročiach, vyznamenaniach, úmrtí – zvykneme aj o novinároch písať ódy. Zavše z nich robievame „nadľudí“ nevšímame si cestu, ktorou v jednotlivých obdobiach prešli, ako v nich žili všedné, „nenovinárske“ životy, ako a čo tvorili, čo ovplyvňovali, ale aj akí sú vo chvíli, o ktorej píšu o nich druhí.

 

„Nikdy som sa nesnažil písať popisne, alebo niečo opísať – mám na mysli plagiátorstvo. Moju novinársku prácu v každom období formoval môj život a moje pôsobenie v ňom. Vyštudoval som v Odese vysokú školu, stal sa inžinierom, ale aj po mnohých plavbách po svetových oceánoch, najbližšia mi na večnosť zostala novinárčina ako koníček, služba čitateľovi, reč vlastného srdca približovaná verejnosti. Keď máte za sebou viac ako 75 krížikov života, máte právo popisovať prognózy životných súvislostí, písať rôznymi žánrami o možných budúcnostiach prežívaného a prežitého sveta“ – rozhovoril sa Vladimír Mezencev, ktorý sa 6. februára toho roku dožíva významného životného jubilea. Iní, tiež múdri ľudia už dávnejšie napísali a vyslovili jednu pravdu, že ak novinár len súdi, konšpiruje a nenapíše viacero potrebných úvah o modelovaní viacerých možných budúcností, nemá ešte právo byť novinárskou špičkou. On totiž nemôže v takom prípade kvalitne vlastnou tvorbou pozitívne roky vytvárať budúcnosť žiadnu. Keď sme v predvečer jubilea skloňovali s Vladimírom Mezencevom okrem iných aj tieto súvislosti, náš jubilant, novinársky kolega, v mojich očiach skutočne vzácny novinársky bard, ak nechcem napísať  vzácny žijúci novinársky klenot, zauvažoval aj takto: „Ako a čím pomáhať spoločnosti, koľkými žánrami, akou publicistikou dokážem tvoriť, pomáhať spoločnosti, aby si dokázala lepšie spravovať svoju múdrosť, ne vysokoškolskými diplomami nadobudnuté postavenie. Vedomosti a prístupy k životným súvislostiam, tak formy ako i spôsoby komunikácie sú dôležité, aby boli vo všeobecnosti užitočné pre prosperitu spravovanej spoločnosti. Verifikácia faktu viaczdrojovej možnej pravdy životnej prosperity čo najširšej spoločnosti by mala byť jedným z dôležitých momentov kvalitnej žurnalistickej tvorby“ tvrdí skúsený novinár Vladimír Mezencev.

 

„Novinári sa o tom pokúšali a budú sa pokúšať stále, v každom vývojovom období inými zručnosťami“ skonštatoval, ako by sa chcel zamýšľať aj nad tým ako sa ťažko dnes ovláda skôr narodeným nová forma tvorby napríklad prostredníctvom digitálnych médií. „S nimi a prostredníctvom nich sa vytráca zo života úprimná duša komunikácie človeka s človekom. Mladý, neskúsený novinár mnoho raz približuje ako novosť to, čo už dávno objavené bolo, slabo modeluje svoje poznanie histórie pravdy minulosti a tým si prakticky skôr než začne ťažko vytvára podmienky, aby mohol kvalitne vlastnou novinárskou tvorbou pozitívne formovať budúcnosť“ – dodáva. Pripúšťa pritom, že aj on sám nie vždy tvorí super – kvalitu slovenskej publicistiky, ale komunikáciou prostredníctvom nej chce vždy prinášať spoločnosti pozitívne hodnoty, lebo aj jemu sa zdá, že obsahu aj od rôznych „pisálkov“ je v dnešných médiách či už digitálnych, alebo písaných, viac ako dosť. „Obsahu je dosť, skutočnej pravdy a užitočných publicistických či analytických novinárskych prejavov veľmi málo“ – zvykne tvrdiť. Rád na tieto témy diskutuje s mladými, začínajúcimi autormi, v mnohých prípadoch dokáže tvrdo obhajovať svoje životné skúsenosti, získavané štúdiom vlastného života v žití s inými, často názorovo odlišnými partnermi. Boli nimi a sú stále významné osobnosti z hospodárskej sféry veľkého i malého novinárskeho sveta, boli medzi nimi a sú významní vedci, nie však papierový vedátori, komunikoval a stále dokáže otvorene komunikovať na rôznych úrovniach s politikmi nie len u nás, v Bruseli, na Ukrajine, ale naprieč širokým svetom a najviac to azda platí v oblasti športovej žurnalistiky, kde sa často snaží zavše obhajovať pri významných športovcoch ich zaujímavé životy aj vtedy, ak je to aj už na prvý pohľad v ojedinelých prípadoch neobhájiteľné.

 

„Stáva sa to v živote skutočne ojedinele aj lepším, kvalitnejším publicistom, novinárskym analytikom či prognostikom ako je moja maličkosť. Tomu vravím po publicistickom či osobnom výprasku od druhých, tých lepších, kvalitnejšie tvorivých, že je to aj moja ľudská nedokonalosť. To známe, že kto úprimne pracuje zavše robí aj chyby. Preto sa stále učím, snažím autorsky ako publicista zdokonaľovať.“ – vysvetlí, ak reč obrátite týmto smerom. Pritom sa nezabudne lišiacky usmiať aby dodal: „ Každý so sebou nosíme svoje životné chyby. Niet na tejto planéte nadčloveka, žijú medzi nami však vzácne osobnosti, ktoré prinášajú životu múdre pravdy. Od tých som sa vždy chcel a chcem aj dnes učiť.“

 

Nuž, Vladko náš, vzácny novinársky učiteľ, chodiaca história košického športu či žijúca encyklopédia dní všedných a sviatočných, veľa zdravia a tvorivých myšlienok do ďalších rokov medzi nami. Raz som čítal zaujímavý názor: „Vraj, demokracia je vláda tyranov korigovaná skutočnými novinármi“. Prajem si, aby sme pri ďalšom okrúhlom jubileu mohli odpublikovať Tvoje názory a stanoviská aj k tejto zaujímavej myšlienke.  Vladko, úprimné živió, živió, živió...za širokú rodinu Tvojich najbližších spolupracovníkov.

 

Pre internetové portály www.športlandia.skwww.slvenskyrozhlad.sk pripravil Jozef Mazár na základe ostatného rozhovoru s jubilantom.

S Vladimírom Mezencevom (vpravo) sa autor týchto riadkov vie baviť s chuťou a záujmom na rôzne témy našich životov. Aj na pôde, ako to približuje táto snímka, mesta kaviarní, škôl, športu a mladých ľudí – starobylej Banskej Bystrice. Možno aj preto, že niekedy platilo: Za živa v Bystrici, po smrti..., ale veď to vy, skôr narodení lepšie poznáte ako títo dvaja žurnalistickí elévovia. Foto Ján Miškovič

S Vladimírom Mezencevom (vpravo) sa autor týchto riadkov vie baviť s chuťou a záujmom na rôzne témy našich životov. Aj na pôde, ako to približuje táto snímka, mesta kaviarní, škôl, športu a mladých ľudí – starobylej Banskej Bystrice. Možno aj preto, že niekedy platilo: Za živa v Bystrici, po smrti..., ale veď to vy, skôr narodení lepšie poznáte ako títo dvaja žurnalistickí elévovia. Foto Ján Miškovič