Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Kontakty
Naši partneri:
VEREJNÁ TRIBÚNA: Rádio "Verejná mienka" – Rudolf Slezák
Už na chodbe v nemocnici som počul, že "Rádio: Verejná mienka", je zapnuté. Bolo asi desať hodín pred obedom a do vysielania sa dostala staršia ženička. V čakárni vraj sedí od skorého rána, no ešte stále nie je na rade. Sústavne prichádzajú ďalší a ďalší pacienti, ktorí si zaplatili a majú prednosť.
- Ja si to z môjho dôchodku dovoliť nemôžem, zlostí sa starká. Už to, že musím sem často cestovať, ma stojí veľké peniaze, o liekoch už ani nehovorím. Ktovie, čí sa dnes dostanem vôbec na radu takýmto tempom, zajtra si to budem musieť zopakovať, zastonala s obavou v hlase. Môj príchod, vôbec nezaregistrovala. Pokračovala ďalej vo vysielaní, prešla iba na inú tému. Porozprávala nám o svojom dedovi za čias, Rakúsko-Uhorska. - Dedo bol vtedy vojakom a bojoval za cisára pána, na Ruskom fronte, dozvedeli sme sa. Tam ho aj ranilo a ostal ležať na bojisku. Našli ho tam zdravoťáci a odtiahli ho na ošetrenie, do poľného špitálu. Boli to sanitári slúžiaci v Rakúsko-uhorskej armáde, no napriek tomu, ho cestou okradli. Zobrali mu tabatierku, prsteň aj peniaze. Bol rád, že ho nezabili. Na Ruskej strane sa vraj také veci stávali. Ak sanitári natrafili na raneného vojaka, ešte ho aj pridusili, ak mal pri sebe niečo cenného. Dedo bol nejaký čas aj v Ruskom zajatí a porozprával nám o tom, dokončovala svoje rozprávanie starká. - Ja som svojmu dedovi verila, nikdy ma neoklamal. Odvtedy mám strach z každého zdravoťáka, vylúpla pointu, zo svojho príbehu. Ešte aj teraz, keď idem do nemocnice, obávam sa, že odkiaľsi vyskočí nejaký zdravoťák a oberie ma o posledné peniaze. Ani len na pohreb mi neostane, ukončila starká svoje rozprávanie. Ani vojna nie je a zdravoťáci sa chovajú ako za čias prvej svetovej. To je strašné, koľko peňazí musím dávať za lieky, dodala ešte.
Do vysielania vstúpil starší pán - cukrovkár. Tiež dostal vo "Verejnej mienke", priestor pre svoj názor. - Viete, ja už ani neverím tomu, že svetové zdravotníctvo má záujem na tom, aby vyvinulo nejaký univerzálny liek na choroby. Taký, čo by vyliečil cukrovku, rakovinu, cholesterol...Viete si predstaviť aká pohroma by to bola pre farmaceutický priemysel? Okamžite by vyzdraveli stámilióny chorých ľudí a farmaceuti by prišli o miliardové zisky. Vlastne by išli proti sebe, ak by sa zomieralo iba iba na starobu. Ak majú v rukách takéhoto pacienta, majú v rukách aj jeho peniažky. Stačí, aby ho udržiavali pri živote a on bude poslušne platiť, za ich pilule a injekcie, po celý život. Sestrička vyniesla na chodbu výsledky z môjho vyšetrenia, takže som nepočul už odozvu ostatných pacientov, na tento zaujímavý pohľad pána s cukrovkou. Pri odchode som sa ešte pristavil na konci chodby pri iných dverách, kde sedeli iní pacienti. Aj tam vysielalo "Rádio: Verejná mienka". Tentokrát to bola politická relácia. Práve bol vo vysielaní, akýsi komentátor alebo analytik, ktorého som nepoznal. Témou jeho rozprávania bola Severná Kórea. _ Stále sa hovorí a píše, že Severná Kórea, vyvolala v ďalekej Ázii, nebezpečnú krízu. Je vraj hrozbou pre Ameriku, pretože vyhráža tomuto vojenskému kolosu atómovou vojnou. Všetci však vieme, že Severokórejské rakety nie sú schopné doletieť s takouto náložou na Americké územie. Je to príliš ďaleko a narazili by, na protiraketové štíty, ktoré majú američania už všade vo svete. Čo by sa stalo, ak by sa Severokórejčan Kim, zriekol atómovej zbrane?-spýtal sa ostatných analytik. Už dávno by bol vo väzení na nejakej základni, ak by ho ešte predtým, nezlynčovala lúza, ako to bolo v prípade Muhamada Kaddafiho v Lýbii, rozvíjal politológ, ďalej svoju teóriu. Američania nahnali Kima do kúta a on teraz vyceruje zuby, vysvetlil svojim poslucháčom.
Neviem kedy skončilo vysielanie Rádia- Verejná mienka na tejto chodbe, no pokiaľ viem, toto rádio vysiela nón stop. Vysiela vo vlaku, autobuse, v krčme, v obchode, cez prestávku v práci... všade tam, kde sa zíde niekoľko ľudí. Je to dobré rádio a má svojich poslucháčov. Neplatíme zaň koncesionárske poplatky a denne nám prináša zaujímave názory, príbehy a pohľady na svet. Má svojich vlastných komentátorov, zabávačov, analytikov, hlásateľov...proste ľudí, ktorí nechýbajú v žiadnom médiu. Na rozdiel od tých, za ktoré platíme a v ktorých sedia slušne platení profesionáli, v tomto médiu sa nehovorí tak, ako si to želá ich majiteľ. Toto médium nemá majiteľa a vďaka tomu idú, do eteru aj také relácie, ktoré by v iných mediách neuzreli svetlo sveta. Sú to odlišné názory o akých počúvame v mienkotvorných médiach. Ak poviem , že sú to iné názory napr na smotánku, cigánsku problematiku homoseksualitu, trest smrti... je to iba zopár príkladov, o ktorých sa inde nehovorí a nepíše.
- Ja si to z môjho dôchodku dovoliť nemôžem, zlostí sa starká. Už to, že musím sem často cestovať, ma stojí veľké peniaze, o liekoch už ani nehovorím. Ktovie, čí sa dnes dostanem vôbec na radu takýmto tempom, zajtra si to budem musieť zopakovať, zastonala s obavou v hlase. Môj príchod, vôbec nezaregistrovala. Pokračovala ďalej vo vysielaní, prešla iba na inú tému. Porozprávala nám o svojom dedovi za čias, Rakúsko-Uhorska. - Dedo bol vtedy vojakom a bojoval za cisára pána, na Ruskom fronte, dozvedeli sme sa. Tam ho aj ranilo a ostal ležať na bojisku. Našli ho tam zdravoťáci a odtiahli ho na ošetrenie, do poľného špitálu. Boli to sanitári slúžiaci v Rakúsko-uhorskej armáde, no napriek tomu, ho cestou okradli. Zobrali mu tabatierku, prsteň aj peniaze. Bol rád, že ho nezabili. Na Ruskej strane sa vraj také veci stávali. Ak sanitári natrafili na raneného vojaka, ešte ho aj pridusili, ak mal pri sebe niečo cenného. Dedo bol nejaký čas aj v Ruskom zajatí a porozprával nám o tom, dokončovala svoje rozprávanie starká. - Ja som svojmu dedovi verila, nikdy ma neoklamal. Odvtedy mám strach z každého zdravoťáka, vylúpla pointu, zo svojho príbehu. Ešte aj teraz, keď idem do nemocnice, obávam sa, že odkiaľsi vyskočí nejaký zdravoťák a oberie ma o posledné peniaze. Ani len na pohreb mi neostane, ukončila starká svoje rozprávanie. Ani vojna nie je a zdravoťáci sa chovajú ako za čias prvej svetovej. To je strašné, koľko peňazí musím dávať za lieky, dodala ešte.
Do vysielania vstúpil starší pán - cukrovkár. Tiež dostal vo "Verejnej mienke", priestor pre svoj názor. - Viete, ja už ani neverím tomu, že svetové zdravotníctvo má záujem na tom, aby vyvinulo nejaký univerzálny liek na choroby. Taký, čo by vyliečil cukrovku, rakovinu, cholesterol...Viete si predstaviť aká pohroma by to bola pre farmaceutický priemysel? Okamžite by vyzdraveli stámilióny chorých ľudí a farmaceuti by prišli o miliardové zisky. Vlastne by išli proti sebe, ak by sa zomieralo iba iba na starobu. Ak majú v rukách takéhoto pacienta, majú v rukách aj jeho peniažky. Stačí, aby ho udržiavali pri živote a on bude poslušne platiť, za ich pilule a injekcie, po celý život. Sestrička vyniesla na chodbu výsledky z môjho vyšetrenia, takže som nepočul už odozvu ostatných pacientov, na tento zaujímavý pohľad pána s cukrovkou. Pri odchode som sa ešte pristavil na konci chodby pri iných dverách, kde sedeli iní pacienti. Aj tam vysielalo "Rádio: Verejná mienka". Tentokrát to bola politická relácia. Práve bol vo vysielaní, akýsi komentátor alebo analytik, ktorého som nepoznal. Témou jeho rozprávania bola Severná Kórea. _ Stále sa hovorí a píše, že Severná Kórea, vyvolala v ďalekej Ázii, nebezpečnú krízu. Je vraj hrozbou pre Ameriku, pretože vyhráža tomuto vojenskému kolosu atómovou vojnou. Všetci však vieme, že Severokórejské rakety nie sú schopné doletieť s takouto náložou na Americké územie. Je to príliš ďaleko a narazili by, na protiraketové štíty, ktoré majú američania už všade vo svete. Čo by sa stalo, ak by sa Severokórejčan Kim, zriekol atómovej zbrane?-spýtal sa ostatných analytik. Už dávno by bol vo väzení na nejakej základni, ak by ho ešte predtým, nezlynčovala lúza, ako to bolo v prípade Muhamada Kaddafiho v Lýbii, rozvíjal politológ, ďalej svoju teóriu. Američania nahnali Kima do kúta a on teraz vyceruje zuby, vysvetlil svojim poslucháčom.
Neviem kedy skončilo vysielanie Rádia- Verejná mienka na tejto chodbe, no pokiaľ viem, toto rádio vysiela nón stop. Vysiela vo vlaku, autobuse, v krčme, v obchode, cez prestávku v práci... všade tam, kde sa zíde niekoľko ľudí. Je to dobré rádio a má svojich poslucháčov. Neplatíme zaň koncesionárske poplatky a denne nám prináša zaujímave názory, príbehy a pohľady na svet. Má svojich vlastných komentátorov, zabávačov, analytikov, hlásateľov...proste ľudí, ktorí nechýbajú v žiadnom médiu. Na rozdiel od tých, za ktoré platíme a v ktorých sedia slušne platení profesionáli, v tomto médiu sa nehovorí tak, ako si to želá ich majiteľ. Toto médium nemá majiteľa a vďaka tomu idú, do eteru aj také relácie, ktoré by v iných mediách neuzreli svetlo sveta. Sú to odlišné názory o akých počúvame v mienkotvorných médiach. Ak poviem , že sú to iné názory napr na smotánku, cigánsku problematiku homoseksualitu, trest smrti... je to iba zopár príkladov, o ktorých sa inde nehovorí a nepíše.
Powered by Quick.Cms