Balíky denných rokovaní parlamentu kontinentálnej únie nemožno v žiadnom prípade považovať za monotematické, šedivé alebo nudné. Skôr ide o pestrú paletu problémov, ktoré sa riešia v rôznych štádiách bezmála za pochodu. A tak sa vedľa seba ocitnú napríklad dovolenky i ukrajinsko-rusko-americko-západoeurópska kríza. Akú váhu však môžu mať parlamentné nariadenia či odporúčania v reálnom živote, to vyjadrujú slovné spojenia „mali by“, „malo by byť“ a ďalšie mutácie tohto významovo úplne nezáväznéhorétorického prejavu. Zo zorného uhla všestrannosti sa pozrime na niektoré z prerokovávaných tém. Základom sú informácie poskytnuté Press servisom EP:

V súčasnosti platné pravidlá EÚ pre balíky cestovných služieb boli prijaté v roku 1990. Situácia na trhu cestovného ruchu sa však odvtedy výrazne zmenila. Rastúca ponuka lacných letov a internetový predaj do značnej miery ovplyvnili spôsob plánovania a nákupu zájazdov. Na mnoho z týchto na internete zakúpených služieb sa súčasná legislatíva nevzťahuje, v dôsledku čoho by cestujúci mohol skončiť bez potrebného krytia, odkázaný len na seba a svoje zdroje. Nové pravidlá by okrem iného mali garantovať repatriáciu cestujúcich po krachu cestovných kancelárií alebo aerolínií, chrániť ich pred prudkým nárastom cien alebo výraznými zmenami časov odletov a zadefinovať ich práva v prípade nepredvídaných okolností. V podstate teda ide o povinné postaranie sa o cestujúceho či dovolenkára v štýle a rozsahu, aký platil za samozrejmosť v časoch začiatkov búrlivého rozvoja cestovného ruchu pred približne 50 rokmi. Revidovaná smernica by mala rozšíriť definíciu balíkov cestovných služieb tak, aby zahŕňala väčšinu typov zájazdov pozostávajúcich z viacerých komponentov, akými sú lety, ubytovanie v hoteli, cestovné poistenie či prenájom vozidla. Cestujúci by tak v prípade problémov mali byť lepšie chránení.

Nové pravidlá, ktoré Parlament schválil pomerom hlasov 610 (za): 58 (proti): 13 (zdržalo sa), prinášajú okrem iného aj tieto zmeny:
- V prípade krachu cestovnej kancelárie alebo predajcu zájazdu by cestujúci mali mať možnosť pokračovať v dovolenke, pokiaľ je to možné a klienti s tým súhlasia. V opačnom prípade by mala byť zabezpečená ich repatriácia;
- Zvýšenie cien po úhrade služieb by bolo možné iba v špecifických prípadoch, napríklad pri náraste cien pohonných hmôt alebo leteckých poplatkov. Pokiaľ je nová cena vyššia o viac ako osem percent (Komisia navrhovala desať percent), cestujúcim by mal byť ponúknutý iný zájazd alebo vrátenie peňazí;
- Poskytovatelia služieb by po úhrade zájazdu nemali výrazne meniť časy odletov (o viac ako tri hodiny);
- Pokiaľ neodvrátiteľné a nepredvídateľné okolnosti, akými sú prírodné katastrofy alebo teroristické útoky, znemožnia cestujúcim včasný návrat domov, poskytovateľ služieb im musí zabezpečiť ubytovanie zodpovedajúce kategórii pôvodného zariadenia alebo im preplatiť náklady na ubytovanie až do výšky 125 eur na noc, avšak maximálne po dobu piatich nocí (Komisia navrhovala tri noci do výšky 100 eur na noc).

Únia – politická kolónia Ameriky?
Rusko musí okamžite stiahnuť svoje vojenské sily z územia Ukrajiny, uvádza sa v uznesení, ktoré vo štvrtok 13. marca schválil Európsky parlament. Poslanci v ňom odsúdili obsadenie Krymu ako akt agresie Ruska, ktorý je porušením medzinárodného práva. Referendum na Kryme o pripojení sa k Ruskej federácii považuje Európsky parlament za protizákonné. Poslanci tiež varujú pred krokmi, ktorými Rusko ohrozuje bezpečnosť EÚ.

Uznesenie dôrazne odsudzuje obsadenie Krymu, ktoré Parlament považuje za akt agresie zo strany Ruskej federácie, a vyzýva na okamžitý odsun všetkých vojenských síl, ktoré sa nezákonne zdržiavajú na území Ukrajiny. Kroky Ruska sú podľa poslancov jasným porušením medzinárodného práva, Charty OSN, Helsinského záverečného aktu OBSE, Budapeštianskeho memoranda o bezpečnostných zárukách z roku 1994 a ďalších zmlúv, dohôd a záväzkov, a ohrozujú bezpečnosť EÚ. Poslanci odsúdili pripravované referendum o otázke pripojenia Krymu k Ruskej federácii, ktoré by sa malo uskutočniť už túto nedeľu (16.03.), ako aj rozhodnutie nezákonných a samozvaných orgánov Krymu vyhlásiť 11. marca tohto roku nezávislosť. Podľa ukrajinskej ústavy môže Krymská autonómna republika organizovať referendá iba o miestnych otázkach, a nie o úprave medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny, uvádza sa v uznesení. Európsky parlament preto referendum, ako aj vyhlásenie nezávislosti Krymu, považuje za nelegitímne a protizákonné. Text uznesenia odmieta Ruskom deklarovaný cieľ ochrany rusky hovoriaceho obyvateľstva na Kryme ako "úplne neodôvodnený," nakoľko sa toto obyvateľstvo nestretlo, ani sa nestretá s nijakými prejavmi diskriminácie. Poslanci tiež rozhodne odmietli ruskú propagandu, podľa ktorej sú demonštranti proti Janukovyčovej politike fašistami. Parlament však zároveň požiadal ukrajinskú vládu, aby chránila a dodržiavala práva národnostných menšín, vrátane rusky hovoriacich Ukrajincov. Poslanci tiež pripomenuli svoju výzvu na zavedenie nového jazykového režimu, ktorý by podporoval všetky menšinové jazyky. Uznesenie v tejto súvislosti privítalo rozhodnutie úradujúceho prezidenta Ukrajiny o vetovaní zákona, ktorý by obmedzil právo na používanie menšinových jazykov v krajine.

Poslanci privítali rozhodnutie EÚ o poskytnutí balíka finančnej pomoci Ukrajine v hodnote 11 miliárd eur, ako aj jej pripravenosť podpísať s Ukrajinou politickú kapitolu asociačnej dohody a znížiť colné poplatky pre ukrajinský vývoz do EÚ. Parlament však Úniu zároveň vyzval na urýchlenie liberalizácie vízového režimu s Ukrajinou a na okamžité zavedenie dočasných, veľmi jednoduchých a cenovo dostupných postupov vydávania víz pre ukrajinských občanov na úrovni EÚ aj členských štátov. Takéto sú závery Európskeho parlamentu. Prečo však v prípade prejavu ľudovej vôle obyvateľov Krymu nepožadujú jeho poslanci použitie rovnakého scenára ako v Kosove? Podľa neho by malo nasledovať americké bombardovanie Kyjeva a Krym by mal dostať vytúženú slobodu...! Alebo, vôľa moslimov je niečo iné, ako vôľa kresťanov? Komu vlastne slúži centrála únie? Američanom alebo Európanom? Vývoj tohto strategického problému vlastne mení situáciu každý deň a aké bude finále, to sa dnes neodvažuje odhadnúť nikto. Ani tí najväčší stratégovia...

Spamätali sa po 19 rokoch
Revíziu devätnásť rokov starých pravidiel EÚ na ochranu osobných údajov si vyžiadal nielen pokrok v informačných technológiách, globalizácia a rastúce využitie osobných údajov za účelom presadzovania práva, ale predovšetkým čoraz častejšie prípady zneužívania či ľahkomyselného narábania s citlivými osobnými údajmi. Súčasťou hĺbkovej reformy pravidiel EÚ na ochranu osobných údajov by mali byť silnejšie záruky pri presune dát do tretích krajín. Vyplýva to z legislatívneho návrhu, ktorý v stredu schválil Európsky parlament. Cieľom nových pravidiel je zvýšiť kontrolu ľudí nad vlastnými údajmi a uľahčiť firmám ich cezhraničné pôsobenie zjednotením pravidiel v celej EÚ. Poslanci tiež presadzujú, aby sankcie pre spoločnosti porušujúce pravidlá dosahovali až 100 miliónov eur alebo 5% ich ročného obratu. Zdá sa však, že práve táto zvýšená ochrana občanov únie niektorým poslancom (a nielen im) nevonia, pravdepodobne slúžia „inému pánovi“ ako občanom únie. Príklad za všetky: - Dovoľte mi vyjadriť nespokojnosť a frustráciu nad tým, že je to práve Rada, alebo prinajmenšom niektoré členské štáty, ktoré nám bránia v dosiahnutí cieľa, ktorý sme si stanovili, a síce prijať balíček týkajúci sa ochrany osobných údajov pred koncom funkčného obdobia tohto Parlamentu - uviedol spravodajca smernice o ochrane osobných údajov pri presadzovaní práva Dimitrios Droutsas.

A dáta unikajúce mimo únie? Udelenie prístupu tretím krajinám k osobným údajom občanov EÚ, napríklad z vyhľadávačov, sociálnych sietí alebo cloudov, by podľa poslancov malo podliehať autorizácii vnútroštátneho orgánu na ochranu osobných dát. Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ služieb by mal zároveň informovať dotknutú osobu o prijatí takejto žiadosti. Nové pravidlá sú reakciou na programy hromadného sledovania, ktoré boli odhalené v júni 2013. Ich cieľom je posilniť ochranu občanov EÚ pred podobnými aktivitami. Vyriešia to sankcie? Subjektom, ktoré nedodržia uvedené povinnosti, by mala podľa poslancov hroziť pokuta až do výšky 100 miliónov eur alebo piatich percent ich celosvetového ročného obratu, podľa toho, ktorá suma je vyššia. Pôvodný návrh Komisie počítal s pokutou vo výške maximálne jeden milión eur alebo dve percentá ročného celosvetového obratu. Prečo je Komisa taká „mäkká“? To vyplýva z nasledujúcich riadkov:
Súhlas EP s obchodnou dohodou medzi EÚ a USA by mohol byť ohrozený, pokiaľ Národná bezpečnostná agentúra (NSA) nezastaví plošné hromadné sledovanie, uvádza sa v stredu schválenom uznesení, ktoré je výsledkom šesťmesačného vyšetrovania EP zameraného na programy sledovania USA. EÚ by tiež mala pozastaviť platnosť dohôd s USA o poskytovaní bankových údajov a o bezpečnom prístave. Boj proti terorizmu nemôže podľa poslancov nikdy slúžiť ako odôvodnenie tajných a nezákonných sledovacích programov.

Uznesenie, ktoré sumarizuje výsledky vyšetrovania a obsahuje odporúčania na posilnenie ochrany súkromia občanov EÚ, Parlament schválil pomerom hlasov 544 (za): 78 (proti): 60 (zdržalo sa hlasovania). "Snowdenove odhalenia nám umožnili reagovať. Dúfam, že tieto reakcie premeníme v niečo pozitívne, čo sa prenesie do ďalšieho funkčného obdobia Parlamentu - listinu práv na ochranu údajov, na ktorú budeme môcť byť hrdí," uviedol spravodajca materiálu Claude Moraes. "Toto je jediné medzinárodné vyšetrovanie hromadného sledovania. Vyšetrovanie neviedol ani Kongres USA," poznamenal poslanec Moraes. Parlament by nemal vyjadriť súhlas s konečným znením dohody so Spojenými štátmi o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), pokiaľ táto dohoda nebude plne rešpektovať základné práva EÚ, uvádza sa v uznesení, ktoré zároveň požaduje vyňatie ochrany osobných údajov z rámca obchodných rokovaní s USA. Súhlas EP by mohol byť ohrozený, ak sa úplne nezastaví plošné hromadné sledovanie občanov a odpočúvanie komunikácie v inštitúciách EÚ a v diplomatických zastupiteľstvách, dodával schválený text. Poslanci tiež trvajú na pozastavení platnosti dohody ohľadom Programu na sledovanie financovania terorizmu (TFTP), a to až do objasnenia obvinení, podľa ktorých mali spravodajské služby USA získať prístup k údajom o finančných transakciách občanov EÚ nad rámec platnej dohody.

Nuž, ako vidieť, táto problematika je príliš silnou kávou najmä pre Európanov. Ale práve medzi nimi (nami) sú ľudia, ktorí sa ju naoko pokúšajú riediť. V záujme amerických cieľov...