Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

VEREJNÁ TRIBÚNA: Našiel malý kúsok pravdy – Jozef Mazár

Srdcia športových nadšencov poznávajú roky tajomstvá dní a nocí napĺňaných športom. Uši športových zanietencov túžia počuť ozvenu poznania a poznávania takých sŕdc. Prirodzené, športoví fajnšmekri, fanúšikovia, ale zavše i športoví analfabeti chcú spoznať v slovách to, čo duch slávnych, skúsených dávno spoznal v myšlienkach. Odkrývať poklady takých športových hĺbok, znamená aj komunikovať so slávnymi, skúsenými, športom ošľahanými.

PaedDr.plk vo výslužbe, deväť rokov veliteľ Armádneho športového centra Dukla Banská Bystrica, desať rokov veliteľ futbalu v Dukle Banská Bystrica – dnes svieži sedemdeiatnik Ivan Čierny je jedným z nich. Ešte ako žiak a dorastenec preslávil hlavne svoje rodisko – Čadcu – v mnohých športových odvetviach. Najviac mu však učarila kráľovná športu – ľahká atletika. Postupne sa prepracoval na slovenského a československého reprezentanta a rekordmana vo viacboji a v behu na 110 metrov cez prekážky. Vyše 200 krát obliekol reprezentačný dres Československa v atletike, aby žal úspechy hlavne v prekážkovom behu. Dnes je predsedom Združenia olympijskych klubov Slovenskej republiky. Prvý raz sme sa stretli v 1969 roku v Dukle Banská Bystrica. Na Fončorde na Mládežníckej ulici v bytovom činžiaku, kde Dukla sídlila. Odvtedy sme sa zhovárali na rôzne témy , športové predovšetkým. Naostatok boli Donovaly miestom, kde sme sa snažili utrieť prach nepotrebnosti zo slovenských športových škodlivín. Tak sa zrodil aj tento rozhovor.

Budem poetický, lebo aj ty si písal a píšeš láskou k športu poéziu života. Keď ťa tá veľká láska, šport, zavolala - nasledoval si ju. Aké boli a sú jej cesty?
Najskôr musím k tvojej otázke dodať, že som sa športu poddal, odovzdal, podvolil, lebo to volanie bolo v rokoch môjho detstva na Kysuciach úžasne silné. Hoci nie vždy boli tie cesty radostné, zavše i strmé, ťažké, uveril som skoro a včas vo svojom živote, že športový hlas, to volanie nielen rozvíri, ale aj splní moje mladícke sny. Stalo sa.

Každá láska korunuje, ale zavše aj ukrižuje, vďaka nej človek rastie a zavše sa v nej aj stráca, unára. Je to aj tvoj prípad?
Pozri sa. Poznáš sám ako sa začínalo v Dukle Banská Bystrica.Ako sa jej športovci ťažko predierali do československej reprezentácie. Ale darilo sa nám. Sám som nastúpil v reprezntačnom drese dvadsaťkrát na medzištátnych ľahkoatletických súťažiach. V Dukle som pôsobil vyše 30 rokov nepretržite, mnohé sa za našich čias v Dukle v dobro obracalo, pravda, robili sme zavše aj chyby, ale tie reprezentačné výhonky sa chveli pod logom Dukly v slnečnom, krásnom jase. Rodili sa tu olympijskí víťazi, majstri sveta, Európy, majstri Československa a Slovenskej republiky. Značka Dukly znela vo svete vždy hrdo a bola braná vážne.

Teší ma, že sa dokážeš odpoveďou oddať a približovať aj poézii života. A v ňom športu zvlášť. Tí, ktorí ťa dobre poznajú o tebe zvyknú vravieť, že si športový šíber. Je to pravda?
Plody každej, teda aj športovej práce, sa odvíjajú od koreňov. Korene pretŕha ich objatie so zemou. Taký je zákon prírody. Preto najradšej chodím pevne po zemi. Sláva, ťa dokáže zobrať ako obilný snop a mlátiť s tebou, až zostaneš celý nahý. Preoseje ťa, kým ťa nezbaví pliev.Zomelie ťa až do biela. Taká je životná skúsenosť. Spoznať športové tajomstvá, znamená chcieť sa učiť a nie vytŕčať, chce to učiť sa mnohým životným pravdám. Ja ani dnes nemôžem povedať, že som v športe spoznal pravdu života. Áno, poviem: našiel som kúsok pravdy. Vlastným pričinením a spoluprácou, či už ako športovec, tréner, alebo funkcionár s inými. Naučil som sa načúvať čo mi hovoria iní a odpovedať na otázky, ktoré mi boli kladené. A šíber? Možno, že sa skutočne snažím lanáriť mnohých pre športové dobro a motivovať pre lásku k športu. Potom je tu ešte profesionalita. Nič viac a nič menej.

Teda, nehľadal si svojou láskou k športu len potešenie a pokoj?
To sa nedá. Už som to jednou svojou predchádzajúcou odpoveďou naznačil. Kto si toto myslí, bude lepšie ak si prikryje svoju nahotu a odíde z holohumnice svojej športovej lásky či ako športovec, alebo tréner a platí to aj o funkcionárovi. Nech odíde do sveta bez striedania ročných období. Pozri sa, dnes niet veľa peňazí nielen v športe, ale robiť treba. Hlavne motivovať pre šport.

Vraví sa, mnohí to poznáme zo svojich životov, že láska, vôbec, dáva len seba a berie len zo seba. Nechce byť majetkom iného.
Zaujímavo si položil otázku. Tí, ktorí idú do športu len preto, aby zarábali peniaze, nikdy dobre nepochodili ani nepochodia. Len hlupák si môže namýšľať, že jeho športová láska môže usmerňovať správne jej tok. Láska k športu samotná ťa uzná za vhodného či nevhodného. Platí to o športovcovi, trénerovi, funkciuonárovi. Určí ti smer. Má len jedno želanie:,aby sa naplnila.

Asi rozumiem čo tým chceš povedať. Ak ťa správne chápem, chceš povedať, že športové prehry učia vyhrávať. Aj po tej najťažšej porážke sa zobudíš s prvou zorou a s okrídleným chcením urobiť viac pre svoju lásku, aby si ju mohol prizdobiť ďalšou, možno práve tou najväčšou výhrou.
Také býva náboženstvo života. To je tá kovadlina úspechu, pokory, radosti z víťazstiev iných, zo športu, z pohybu, komunikácie.

Dobre a za čím sa skrýva láska v Združení olympijských klubov Slovenska ?
Zle si položil otázku. Ona sa neskrýva. Naopak, dala si za úlohu byť čoraz viditeľnejšou, prítulnejšou. Chce pripomínať mládeži, ale aj všetkým ľuďom dobrej vôle, bývalých i súčasných olympionikov. Ich výsledky i vnútorné chápanie sveta, propagáciu olympijských myšlienok. Možno aj náozorom približovať chápanie atmosféry olympiád olympionikmi. Predovšetkým našimi, slovenskými. Je predĺženou rukou Slovenského olympijského výboru. K tomu slúžia besedy, súťaže, športové aktivity usporadúvané našim Združením olympijských klubov Slovenska.

Pokiaľ mám dobré informácie, zatia pôsobí v Slovenskej republike 20 olympijských klubov, ktoré majú svoje výbory, svoju činnosť. Môžeš aspoň útržkovite pospomínať tých, ktorí tieto kluby vedú?
Samozrejme. Patrí sa to urobiť aj preto, lebo ide o dobrovoľnú činnosť. Anton Švajlen z Košíc, dlhoročný predseda Združenia olympijských klubov Slovenska, môj predchodca, úspešní olympionici Mária Jasenčáková či Mária Pasiarová z Vysokých Tatier, strieborný medailista z Mníchova v hádzanej Vilo Lafko z Prešova, olympionik, úspešný atlét Martin Vrábel z Banskej Bystrice, ale sú tu aj mnohí telocvikári zo škôl, samozrejme bývalí úspešní športovci – Jožo Uchaľ z Michaloviec, František Révész zo Šiah, alebo tréneri Ladislav Petrovič z Nitry, Jaroslav Klus z Kysúc, Ladislav Orviský z Trenčína, Anton Javorka z Trnavy, významní funkcionári športu Roman Králik z Liptovského Mikuláša, Jolana Némethová z Dunajskej Stredy a mnoho, mnoho ďalších.

Odbočme od poézie života a vráťme sa do reality. Dnes sa stalo dieťa aj prostredníctvom športu tovarom. Nie je to dobrý jav. Čo s tým?
Nepoznám všeliek, recept na okamžitú zmenu. Bol som na troch olympiádach ako funkcionár a teraz v Londýne ako hosť. Z nich v sebe nosím odkaz, ktorý sa snažím odovzdávať neformálne, osobnou komuniukáciou, že šport je najlepším liekom na spájanie rozbitých, na úprimnú radosť, na sebapoznávanie, na dobro keď dokážeš byť v jednote so sebou samým, sú tu ďalšie mnohé iné možnosti ako šíriť športom dobro, zdravie pre ľudí, hlavne pre mladé pokolenie.

Ďakujem, že si jeden íver odťal aj pre čitateľov Sveta športu. Nepriamo si pošepol, že naše deti, dcéry a synovia života, vnúčence , túžiace po sebe samých , do života a tým aj športu prichádzajú cez nás, ale nie od nás.Čítal som jedne knihe na túto tému zaujímavé slová:
„Deťom môžeme dať svoju lásku, ale nie svoje myšlienky, lebo ony majú svoje vlastné myšlienky. Môžeme vytvoriť domov ich telám, ale nie dušiam, lebo ich duše prebývajú v dome zajtrajška.“

Čo tak im darovať denne na základe vlastných pozitívnych skúseností pozitívnu motiváciu pre ich zdravé životy?...
Zhováral sa Jozef Mazár