VEREJNÁ TRIBÚNA: List riaditeľa ZDZS Bratislava B. Moťovského gen. riaditeľke Z. Ťapákovej – TASR

Vážená pani generálna riaditeľka, Zuzana Ťapáková,

chcel by som Vám a najmä Centru spravodajstva a publicistiky, pod novým vedením Henricha Krejču, vysloviť uznanie a obdiv za veľmi dobre, prvotriedne, špičkovo a profesionálne odvedenú prácu na poli najsledovanejšej a najobľúbenejšej spravodajskej relácie na Slovensku, ktorými Televízne noviny bezpochyby sú. Okrem skvelo a bezchybne odvedenej práce redaktorov spravodajstva a publicistiky na zákazku a objednávku, je to najmä vizitka povereného šéfa Centra spravodajstva a publicistiky, ktorý je zodpovedný za objektivitu, relevantnosť a nestrannosť medializovaných informácií, ako píšete na svojej webovej stránke. Práve tieto atribúty si celá a široká divácka verejnosť na Vašej televízii cení najviac. Práve tieto atribúty, teda objektivita, relevantnosť a nestrannosť – to je hnacím motorom televízneho spravodajstva a krédo práce každého jedného redaktora Vašej televízie. Tí to svojimi reportážami slovenskému divákovi dokazujú deň čo deň, večer čo večer.
Nie je tomu inak ani v poslednej dobe. Práve tento týždeň bol slovenský divák každý deň informovaný a oboznamovaný o šokujúcich, bombastických, neuveriteľných, otrasných, hrôzostrašných až zimomriavky vyvolávajúcich skutočnostiach a najmä faktoch zo života záchranárov v štátnej záchranke, ktorej som riaditeľom, o mojich mafiánskych praktikách, o ktorých som ani ja sám nevedel, o terore, strachu a intrigách, ktoré obývajú štátnu záchranku a ktoré prežívajú zamestnanci štátnej záchranky, o tom, ako sa im znižujú platy, či o tom, ako som odlieval peniaze zo štátnej záchranky naozaj zvláštnym spôsobom. Právo verejnosti na informácie je neodškriepiteľné, nediskutabilné a nepopierateľné. Najmä právo na objektívne, vyvážené a nestranné informácie. O to predovšetkým ide i Vášmu spravodajstvu a publicistike. Preto treba povedať a priznať, že Vaši redaktori zastávajú ťažkú, ba dokonca až veľmi ťažkú prácu, priam náročnú prácu, pretože zvládnuť takúto úlohu nie je jednoduché. Je nesmierne zložité, neľahké a nevďačné poskladať informácie, obrazy a zvuk tak, aby výsledný efekt pre diváka bol taký, ako sa očakáva. A očakávania podľa zadania sú obrovské. Veď také spracovanie, natočenie a odvysielanie jednej reportáže stojí nemalé peniaze. A nemalé úsilie...
Práve to treba vyzdvihnúť u redaktora Tomáša Veleckého a Moniky Kolekovej. Hlavne Tomáš Velecký neúnavne zháňa informácie o dianí v štátnej záchranke, čo je za danej situácie priam nadľudská práca. Na tomto mieste by som Vám chcel vypichnúť a dať do pozornosti niektoré momenty z jeho práce, ktoré stoja najviac za pochvalu a uváženie. Podľa medializovaných informácií som mal ako šéf záchranky sedieť na stoličke aj v čase, keď sa podľa prokuratúry odlievali peniaze naozaj zvláštnym spôsobom. Je nanajvýš divné, že zmluvy, o ktorých sa toľko hovorí, začali plniť svoj predmet v čase od začiatku júna 2010, pričom v tom čase som už čerpal dovolenku, nakoľko od 1.7.2010 som ako riaditeľ v štátnej záchranke skončil. Tieto spomínané zmluvy, resp. subjekty, s ktorými boli tieto zmluvy uzatvorené, plnili svoje povinnosti v rámci povinností daných zmluvou do konca roka 2010, vzhľadom na to, že po nástupe riaditeľa Ing. Šoku od 3.1.2011 im riadne plnenie bolo bránené a peniaze zo strany záchranky im vyplácané neboli. Ak si to zrekapitulujeme, tieto zmluvy sa riadne plnili iba pol roka, od júla do decembra 2010, kedy som vôbec nebol zamestnancom štátnej záchranky. Nejde mi teda do hlavy, ako sa za môjho riaditeľovania mohli odlievať peniaze zo štátnej záchranky.
Podľa odvysielanej reportáže v pondelkových Televíznych novinách (29.10.2012) som sa dozvedel, že som zamestnancom zrušil príplatky za sviatky, víkendy či nočné služby. Dozvedel som sa, že som im tento nadštandard vzal z dôvodu zlej finančnej situácie. Neviem, kde súdruhovia z NDR urobili chybu, ale príplatky im zrušené neboli. Stačí si prečítať Zákonník práce. Ten hovorí, že okrem mzdy sa vyplácajú i príplatky za nočnú prácu, za prácu nadčas a za prácu vo sviatok. I zamestnanci záchranky majú tieto príplatky vyplácané, ibaže existuje aj niečo také, ako je Kolektívna zmluva. A v tej mali zamestnanci záchranky tieto príplatky navýšené, takže po celý predchádzajúci čas poberali nadštandard, čo v preklade znamená, že mali viac peňazí vyplácaných za príplatky, ako tí zamestnanci, ktorí ich mali vyplácané iba podľa toho, čo určoval Zákonník práce. Podľa novej Kolektívnej zmluvy majú zamestnanci záchranky príplatky vyplácané iba podľa toho, čo píše Zákonník práce. Zákonník práce hovorí i o tom, čo je to mzda (nie plat, platy majú štátni zamestnanci) a čo patrí do mzdy a čo nie. Takže hovoriť o znižovaní platov (po správnosti miezd) sa v tomto prípade vôbec nedá. Ale, pani generálna riaditeľka, Vaša televízia a redaktori, vedia aj nemožné... Som nesmierne rád, že som sa i ja sám dozvedel (spolu s celým Slovenskom), že i všetci prokurátori (načo troškáriť a hovoriť iba o jednom z toľkého množstva prokurátorov) sú presvedčení o tom, že ešte predtým, než bývalé vedenie za riaditeľovania Ing. Šoku zanechalo sekeru na splátkach za autá do VWFSS, a.s., a predtým, než bývalý minister za výdatnej nápomoci Ing. Šoku znížil záchrankám mesačné paušály za RZP, peniaze zo štátnej záchranky niekto cielene odlieval na účty súkromných firiem. Poviem Vám, pani generálna riaditeľka, nie je nič krajšie ako vidieť pri tom zábery celého vozového parku bývalej záchrannej služby IRS, pána Balážiho. Len si kladiem otázku, prečo práve tieto vozy mohol celý národ s úžasom sledovať, ak sa hovorilo o tunelovaní a predražených vozidlách štátnej záchranky? Žeby pán redaktor Velecký so svojím kameramanom zablúdil, keď sa tieto zábery natáčali a pomýlil si ich s vozidlami štátnej záchranky, ktoré sú jasne a viditeľne označené ako vozidlá Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby Bratislava? Viete, pani generálna riaditeľka, nechcem byť sprostý, ale v očiach širokej verejnosti tak mohlo dôjsť k omylu a k dezorientácií, nemyslíte? Okrem toho, vrátil by som sa k tým trestným oznámeniam, o ktorých bola v správach reč. Tieto trestné konania sú toho času v štádiu riešenia. Konanie sa začalo vo veci a na neznámeho páchateľa, ale som nesmierne rád a Vám i Vašim redaktorom povďačný za to, že ste celej diváckej obci objasnili, čo i mne doteraz nebolo jasné a zrejmé, a to, kto je ten neznámy páchateľ. Verte mi, hneď sa mi ľahšie spí, keď viem, že voči mojej osobe sa vlastne tieto trestné konania vedú. Najhoršia je totiž nevedomosť, pani generálna riaditeľka. A čo tam po tom, že žijeme v nejakom právnom štáte, kde platí prezumpcia neviny... Čo to je? Právny štát... A o prezumpcii neviny som takisto doteraz nepočul. Tak odkiaľ by sa to mohli dozvedieť Vaši redaktori, nie?
Ani to som nevedel, pani generálna riaditeľka, že bolo podpísaných 9 zmlúv s troma firmami, na účty ktorých bolo odlievaných a vyplatených vyše 103.000,-€. S pochybnými troma firmami bolo totiž uzatvorených len 8 pochybných zmlúv, tak veruže budem musieť poriadne hľadať a nájsť tú deviatu zmluvu. Pretože, čo sa odvysiela v spravodajskej relácií najsledovanejšej televízie, to musí byť objektívne, nestranné, relevantné a najmä pravdivé, nie?
Chcel by som Vás upozorniť, pani generálna riaditeľka, na takú maličkú chybičku, ktorá sa potvorka akosi „vloudila“ na Vaše obrazovky. V pondelkových správach hrdina zamestnanec, ktorý sa rozhodol verejne prehovoriť, povedal pred národom, že za to, že si otvoril ústa, očakáva, že ho určite zo záchranky vyhodia, ba čo viac..., že ho možno aj niekde zrazí auto. Žijeme síce v mafiánskom svete a ja praktizujem len mafiánske praktiky a šírim strach, teror a intrigy, ale za to, že niekto vystúpi do médií, aj keď najsledovanejších, s klamstvom, za to by som určite nikoho nedal zraziť... To mi verte, pani generálna riaditeľka. To by ma musel nahnevať oveľa viac... Ale nejaký som zmätený z toho, pani riaditeľka, že v pondelok tento mužíček povedal národu, že čaká, že ho vyhodíme a v utorok (30.10.2012) už povedal národu so skormúteným hlasom, že to nečakal a že zostal prekvapený. Tak teraz neviem, pani generálna riaditeľka, čakal to alebo nečakal? Tak sa mi zamarilo, že to bolo natáčané Vašou redaktorkou počas výkonu jeho nočnej služby. Žeby v práci, počas nepretržitej prevádzky ZZS, tento zamestnanec, ktorý je najsvedomitejším hrdinom a pracovníkom spomedzi radov záchranárov, ktorý sám šiel s kožou na trh, tak žeby tento muž vo svojom pracovnom čase „točil telku“? K tomu ešte takú poznámočku, pani generálna riaditeľka, viem, že nemáte ani Vy, ani Vaši redaktori právnické vzdelanie a preto iste neviete, že výpoveď sa nedá dať zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Výpoveď je daná zamestnancovi vždy podľa Zákonníka práce s výpovednou lehotou, ktorá závisí od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa. Okamžitý padák sa má na mysli, keď sa dáva zamestnancovi okamžité skončenie pracovného pomeru, čo však nie je výpoveď. Ide o inú právnu formu skončenia pracovného pomeru. Ale takéto malichernosti Vás určite nezaujímajú, pani generálna riaditeľka. To len tak na margo, že aby bolo jasno... Veď okamžitá výpoveď či výpoveď s výpovednou lehotou, čo tam po správnosti, nie? To predsa nikoho nezaujíma a už vonkoncom nie v neposlednom rade našich divákov. Veď tí nemusia mať všetky informácie, ako sa povie – že objektívne podané tak, ako sa veci po správnosti majú... A to sa asi nebudem ani zmieňovať o tom, že výpoveď mala byť nášmu hrdinovi vzatá späť, lebo ju nepodpísal. Výpovede sa nepodpisujú, podpisuje sa iba ich prevzatie. Ale to iba keby ste chceli vedieť... A aby som nezabudol ešte na takú perličku. Ten pán hrdina nešiel s platom o vyše 300,-€ dolu, to som i pánovi Veleckému povedal pri našom rozhovore, aj som mu dával do rúk odfotené materiály, z ktorých bolo jasne znať, koľko sa tomuto hrdinovi po realizovaní Kolektívnej zmluvy vypláca na účet peňazí. Ale ten to zrejme niekde cestou do strižne stratil. V tomto by ste mu mali, pani generálna riaditeľka, dohovoriť. Takéto veci – strácanie – to by sa mu nemalo stávať pri práci. Takisto som rád, pani generálna riaditeľka, že najviac sa ozývajú záchranári zo stredného a západného Slovenska. Škoda len, že tie ozývajúce sa hlasy nedávate do vysielania. To by určite oživilo túto reportáž. Niežeby som Vám chcel dávať rady, pani generálna riaditeľka, božechráň, ale skúste to nabudúce pošepkať do uška pánovi Veleckému. Som si istý, že by to malo väčší drive. Lebo len takto – povedať to bez toho, aby sa to nejako preukázalo, to by mohol každý. Aj to, že so svojimi zamestnancami zametám. A oni sa, chudáci, boja prehovoriť. Tak neviem, pani generálna riaditeľka, odkiaľ to potom vie pán Velecký? Keď sa teda boja prehovoriť... Nemohol by ma zobrať so sebou, keď nabudúce sa pôjde spýtať na ich názor? Viete, kvôli – akože objektivite... Bol by som mu naozaj nesmierne vďačný. Čomu som však najviac rád, je to, že pán Velecký konečne i pánovi premiérovi nahlas do očí nebojácne povedal o tom (o čom ani ja sám neviem a ani tí policajti a prokurátori, čo vyšetrujú), že bratislavskej štátnej záchranke šéfuje človek (teda ja), ktorého prokuratúra podozrieva a vyšetrovatelia vyšetrujú, že za jeho (teda môjho) vedenia boli pred dvoma alebo troma rokmi (tak dvoma alebo troma?) odlievané peniaze na účty súkromných firiem. I pán premiér to počul po prvý raz, čo je priam škandalózne, bombastické, neuveriteľné, šokujúce (prepáčte, ale nemám taký skvelý synonymický slovník ako Vaša televízia)... Veď je to premiér! Ten predsa musí vedieť o každom vyšetrovaní, o každom akože tunelovaní, o všetkých podozrivých zmluvách a o každom riaditeľovi štátneho, a dovolím si povedať, i neštátneho podniku. No proste o všetkom. Ale teraz už môže aj pán premiér spokojne spávať. Teraz takúto informáciu vie a má a tak je všetko tak, ako má byť. A keby náhodou zabudol, o čom je reč, pán redaktor Velecký i na toto myslel a pustil to ešte raz. Ako sa hovorí – opakovanie je matkou múdrosti. A pani generálna riaditeľka, povedzme si – opakovanie v televízii – to je to správne masírovanie hlavičiek našich divákov o tom, čo chcem, aby tak bolo, však áno... Ibaže neviem, akosi mi to matematicky nesedí. A to som z matematiky mal samé jednotky! Je rok 2012. Pred dvoma rokmi – to bol rok 2010. Pred troma rokmi – to bol rok 2009. Firmy plnili od druhej polovice roka 2010, ja som skončil pracovný pomer v záchranke v prvej polovici roka 2010. Nech počítam, ako počítam, nejako mi tie čísla, o ktorých pán Velecký informoval pána premiéra, nesedia... A pani generálna riaditeľka, pán premiér sa nesmie klamať! To veru nie! To nie je divák najsledovanejšej televízie...
Ako som povedal i do televízie – je to paradoxná situácia. Ešte paradoxnejšie je však určite to, že v jednej relácii sa ma pán Velecký „akože“ pýta na otázku, na ktorú som odpovedal touto odpoveďou, a to, že môže to byť paradoxná situácia (v kontexte so zmluvami) a na druhý deň sa ma „akože“ opýta pán redaktor na úplne inú otázku (ktorá zaznela i vo vysielaní) a odpoveď bola znova tá istá – môže to byť paradoxná situácia. No nie je to paradoxná situácia, pani generálna riaditeľka? Že dve rôzne otázky a jedna a tá istá odpoveď? A zatiaľ záverom (aspoň na tento týždeň – od 29.10. do 4.11.2012) bola vo vysielaní čerešnička na torte v podobe spovede a svedectva priamo z vnútra záchranky - poprednej slovenskej záchranárky Zuzany Taškej. Tá sa rozhodla prehovoriť po sérii Vašich reportáži, ktoré sledovala až v ďalekej Českej republike, z ktorej sa zobrala a neváhala prísť a zaklopať na tie správne dvere v najsledovanejšej televízii, aby prehovorila o tých praktikách v záchranke, ktoré sa tam realizujú. Toho času... Za môjho vedenia. Škoda len, že pani Tašká, záchranárka špecialistka (pričom takýto titul na Slovensku neexistuje), samozvaná najúžasnejšia záchranárka všetkých čias na území Slovenskej republiky, držiteľka záchranárskeho kríža a držiteľka „zlatej maliny“ Operačného strediska ZZS SR za najúžasnejšie herecké výkony s najvulgárnejším slovníkom všetkých dôb pri preberaní adries a hlásení, tak škoda len, že táto úžasná žena, ktorá neváhala prekonať i hranice Slovenska, aby prišla a zvestovala, tak škoda len, že táto žena nepracuje v záchranke nie kvôli tomu, že je nevyhovujúcou postavou, s vlastným názorom a nebeží za stádom, ale z dôvodu, že sa jej pracovná zmluva, ktorú mala uzavretú na dobu určitú, skončila uplynutím tejto doby. A to za čias riaditeľovania Ing. Šoku, teda môjho predchodcu. I preto večná škoda, že i ona nemôže šúchať nožičkami, ako ostatní záchranári, ktorých „špecializácia“ oprávňuje vykonávať i iné zdravotnícke činnosti a môžu sa zamestnať v ktorejkoľvek inej súkromnej záchrannej službe či inom zdravotníckom zariadení.

Vážená pani generálna riaditeľka,
áno, musím neskromne priznať a konštatovať, že redaktori Vašej televízie skutočne precízne vykonávajú to, na čo boli objednaní, pretože za iných okolností, to jest v prípade, že by chceli robiť riadnu objektívnu, nestrannú a pravdivú reportáž, ktorou by chceli informovať o faktoch, a nie o vykonštruovaných výmysloch a úmyselných prekrucovačkách, nebojím sa tvrdiť, že za účelom manipulácie verejnej mienky a s úmyslom vytvoriť v očiach verejnosti negatívny obraz o štátnej záchranke a mojej osobe, by takéto reportáže z dielne Vašich redaktorov nemohli opustiť prah strižne.
Všetky tieto ocenenia práce a niekedy až nadpráce Vašich redaktorov, pretavenej do reportáží, ktoré vysiela Vaša televízia, by boli relevantné, trefné a účelné vtedy, ak by sme, bohužiaľ, nehovorili a po celý tento list nepopisovali spravodajskú reláciu, ktorá má byť i v zmysle zákonov Slovenskej republiky a i v zmysle toho, čo sami máte uvedené na Vašej stránke – objektívna, nestranná a pravdivá. Keby v tejto spoločnosti neplatilo, že neznalosť zákona neospravedlňuje a že zákony sa majú dodržiavať rovnako i znenie ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii v platnom znení, v ktorom sa ustanovuje povinnosť vysielateľa, ktorý je povinný:
a) zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby,
b) zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.

Vážená pani generálna riaditeľka,
i sama uznáte, že po tom všetkom, čo ste si vyššie prečítali, mi neostáva nič iné, iba obrátiť sa na inštitúciu, ktorá sa touto vecou zo zákona má povinnosť zaoberať, teda na Radu pre vysielanie a retransmisiu, a požiadať ju o posúdenie série reportáží redaktorov Vašej televízie, aby zhodnotili, či iba ja si myslím to, čo si myslím, alebo i táto inštitúcia má za to, že bol porušený zákon a dotknuté moje osobné práva.
MUDr. Boris Moťovský riaditeľ Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby Bratislava (alias štátnej záchranky, alias bratislavskej záchranky)