VEREJNÁ TRIBÚNA: Každý má svojho nepriateľa – Rudolf Slezák

Ak by ste pozornejšie zalistovali v Biblii, museli by ste si všimnúť, že už aj v starých biblických časoch, sa žiaden vládca nezaobišiel bez nejakého nepriateľa. Strach z nepriateľa, ľudí spájal, robil ich poslušnými a vkladal do rúk vtedajších mocnárov, obrovské právomoci. Stačilo, aby taký vladár mal iba malé podozrenie, že niekto by mohol ohroziť jeho trón, bez zaváhania ho označil za nepriateľa a zlikvidoval ho. Prečítajme si biblický príbeh o Saulovi a Dávidovi:
Za Dávidových čias, bol tri roky po sebe hlad. Dávid sa obrátil priamo na Všehomúceho a požiadal ho o radu. Vtedy sa ešte Izraeliti radili so svojim Hospodinom, cez všelijakých prorokov, ktorí pretlmočili aj Dávidovi, Božiu odpoveď.

- Na Saulovi a jeho rodine je krv, pretože dal zabíjať Gibeoncov.odpoveď.
Dávidovi sa táto odpoveď pozdávala, pretože mu vyhovovalo využiť všetky možné prostriedky proti Saulovi a jeho potomkom. Dal si ich predvolať a spýtal sa:odpoveď.
-Čo môžem pre vás urobiť? Čím si vás uzmierim, aby ste dobrorečili Pánovmu dedičstvu?odpoveď.
Gibeonci mu odpovedali: Nesmieme požadovať od Saula ani striebro, ani zlato a nemáme ani právo zabiť niektorého Izraelitu, ak nám ubližuje...
- Splním vaše želanie, povedzte o čo žiadate. Za muža, ktorí nás chcel vyhubiť, chceme sedem jeho potomkov, obesíme ich, bola odpoveď Gibeončanov.
- Dostanete ich, sľúbil Dávid. Dal gibeovčanom sedem Saulových potomkov a tí ich obesili. Dávid sa tak veľmi šikovne pozbavoval svojich nepriateľov, ktorí by ho mohli ohroziť. Bola to vôľa Pána.

Je to však aj svedectvo o tom, že je vždy dobré, mať po ruke nejakého nepriateľa, ktorého sa možno v príhodnej chvíli zbaviť, alebo zniesť na neho aj vinu, za nešťastia, ktoré krajinu postihnú a tiež aj za vlastnú neschopnosť. Ak sa prenesieme do dnešných čias, ešte stále sa naší politici vyhovárajú na predchádzajúci režim, ktorí má na svedomí všetky naše dnešné trápenia. Čo na tom, že ubehlo od tých čias, už celé štvrť storočie a dávno nás už mohla, súčasná hospodarská a politická elita, presvedčiť o vlastnej šikovnosti. Horšie sú na tom však naší susedia Ukrajinci. V tejto krajine, viac ako inde vo svete, nadobudlo nepriateľstvo medzi ľuďmi, obrovské rozmery, politici z celého sveta hľadajú východiska z tejto situácie. Hľadajú riešenie zo situácie, ktorú sami spôsobili. Opakuje sa však zasa stará historická chyba, ktorá poznačuje spolužitie ľudí od biblických čias, až po dnes. Stále má niekto, niekde svojho nepriateľa. Ukrajinec ho vidí v Rusovi, Rus v Ukrajincovi, Obama v Putinovi, Putin v Obamovi... tak ako za čias, keď zúrilo nepriateľstvo medzi kresťanmi a mohamedánmi, kresťanmi a pohanmi, Židmi, fašistami, komunistami, demokratmi a diktatúrami...a to už máme za sebou dve svetové vojny. Ani novodobí mocnári nedokážu robiť svoju politiku bez toho, aby sa zaobišli bez vyvolávania nepriateľstva medzi ľuďmi. Odviažu z reťaze svoju propagandu a tá sa ako divá zver vrhá medzi ľudí a múti im hlavy. Ukrajina je toho príkladom. Svedčí však aj o tom, že ani dnešní politici, v najmocnejších a najbohatších krajinách vo svete, nie sú múdrejší a šikovnejší, ako boli ich politickí predkovia. Ani oni, nedokážu zabezpečiť spolužitie národov, bez revolúcií, vojen a prevratov.