Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

VEREJNÁ TRIBÚNA: Hádzanárky sa boja konkurencie? – Vladimír Mezencev

Ženská hádzaná je v Európe veľmi rozšírené športové odvetvie a slovenské tímy patrili medzi tie, ktoré uznávali ďaleko za našími hranicami. Okrem toho ich možno považovať za priekopníčky tohto športu na starom kontinente. Potom však prišli roky počas ktorých prvenstvo vo svete patrilo vtedajšiemu Sovietskemu zväzu. Zaslúžil sa o to najmä Igor Turčin so svojou manželkou Zinaidou. Títo dvojica z Kyjeva mala aj podstatnú zásluhu na tom, že Spartak Kyjev bol roky uznávaný ako najlepší klubový celok na svete.

Dnes už ZSSR neexistuje a tak svoje reprezentácie majú Ruská federácia, Ukrajina i ďalšie bývalé zväzové republiky. Nie vždy hrávajú prvé husle, ale na svetových i európskych šampionátoch dokážu poriadne zamiešať karty. Nás nakoniec môže tešiť i to, že najlepšia ženská hádzaná na Ukrajine sa hrá v neďalekom Užhorode a okrem toho najlepší slovenský kolektív z Michaloviec sa takmer pravidelne posilňoval ukrajinskými hádzanárkami. Ako vieme v živote sa všeličo mení. Niekedy tón nielen slovenskej, ale aj česko-slovenskej ženskej hádzanej udávali družstva z Bratislavy, dnes tam tento šport doslova živorí. Potvrdzuje to aj zloženie slovensko-českej súťaže žien WHIL, v ktorej v ročníku 2013/14 bude hrať len 12 tímov, z toho iba štyri zo Slovenska /Michalovce, Šaľa, Partizánske a Senec/, pričom tým trinástym mal byť ukrajinský majster Karpaty Užhorod. Žiaľ, slovenské a české kluby v hlasovaní rozhodli, že užhorodské hádzanárky medzi sebou nechcú! Vraj pre v takomto prípade zvýšené finančné náklady a v neposlednom rade aj kvôli problémom s prechodom slovensko-ukrajinských hraníc. Za účasť ukrajinského majstra boli iba štyria účastníci WHIL – majstri oboch krajín Iuventa Michalovce a Baník Most, okrem nich Duslo Šaľa a Sokol Poruba. Čo k tomu dodať? Azda iba to, že ostatné celky zrejme nemajú záujem na skvalitnení a spestrení súťaže, pretože ide iba o alibistické výhovorky. Prechod cez hranice nie je až tak zložitý a účastníci WHIL si ho mohli ešte zjednodušiť.

Čo by za to dali, napríklad, v Dánsku či Nemecku, alebo v Rakúsku, keby sa účastníkom ich najvyššej súťaže stal ukrajinský majster... Horšie je však to, že pre ekonomické problémy sa do WHIL neprihlásila Nitra, niekedy jedna z bášt česko-slovenskej ženskej hádzanej. Dobrá správa však prichádza z východu. K životu sa prebúdza ženská hádzaná v Prešove, ktorá roky spala ako Šípková Ruženka. Možno už o rok Prešovčanky uvidíme v tejto slovensko-českej súťaži a tím z tohto mesta má na čo nadväzovať... Keď sme však už spomenuli naše tretie najväčšie mesto, tak nemôžeme obísť futbal. 1.FC Tatran vypadol z najvyššej domácej súťaže a to práve v roku, v ktorom by mal čo oslavovať. Práve pred 40 rokmi Tatran zaznamenal svoj najväčší úspech – 2.miesto v konečnej tabuľke I. československej ligy. Už pred rokom Prešovu ponúkali pomoc priatelia z Užhorodu a Ukrajinci majú záujem o akúsi fúziu svojho klubu Hoverla s Tatranom. Mali iba jednu podmienku: aby si Prešovčania dali do poriadku svoje vzťahy s radnicou, teda primátorom a mestským zastupiteľstvom. Doteraz sa však tak nestalo a preto pomoc nemôže prísť. Veľká škoda, Užhorodčania majú nielen tak potrebné financie, ale aj skúsený realizačný tím. Ten už pred časom Tatranu výrazne pomohol, ale...

V klube Hoverla Užhorod má významné postavenie Ivan Šufrič, honorárny konzul SR v meste nad riekou Uh. Veľký priateľ Slovenska a preto nečudo, že prešovskému klubu chce pomôcť. Pokiaľ však prešovská radnica neprejaví aspoň minimálny záujem dať svoje záležitosti v 1.FC Tatran do poriadku, tak nevidí žiadne východisko. Ako človek, ktorý prakticky celý svoj aktívny život prežil ako športovec a potom športový funkcionár nedokáže pochopiť nezáujem primátora Prešova o najpopulárnejší šport u nás. Pritom práve v Prešove v roku 1898 sa odohralo prvé oficiálne futbalové stretnutie na území Slovenska! Užhorodčanom však nezostáva nič iné iba čakať. Ich trpezlivosť im naozaj možno závidieť, veď Prešovčanom v rámci možností už i tak pomohli dosť. Ale najhoršie je to, že 1.FC Tatran zostúpil do II.ligy a toto bremeno musia niesť na svojich pleciach iba hráči a realizačný tím. Ten však, ako to už v takýchto prípadoch býva, sa rozpadol. Končí dokonca aj prezident klubu Miroslav Remeta. Ukrajinci pri všetkej snahe nemôžu zachrániť potápajúcu sa loď. Tú môže v prvej etape spasiť iba mesto...
/Príspevok napísaný s prispením materiálnej pomoci Literárneho fondu/