Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Veľká vojna - I. – Arpád Popély

Začiatkom roku 2014 , keď som v jednom tzv. „názorotvornom“ slovenskom denníku pri vymenovaní výročí, ktoré nás v tomto roku čakajú spozornel, vidiac, že to bude 100. výročie začiatku prvej svetovej vojny, 70. výročie SNP /sme zvedaví na podobu osláv v Banskej Bystrici .../, 75. výročie vzniku Slovenského štátu a ďalšie. Spozornel, pretože pripomínať jedno z nich je v dnešnej strednej Európe mierne povedané, opovážlivé. A tak sa radšej sústredím na 100. výročie vypuknutia prevej svetovej vojny trošku z iného, ako vedeckého pohľadu. Aký má význam dnes, v XXI. storočí, pripomínať výročie vypuknutia svetovej vojny pred sto rokmi? Veľký, pretože to bola celosvetová udalosť , vo viacerých krajinách sa to bude pripomínať rôzne – kongresy, konferencie, prednášky, vedecké podujatia, atď. Dovolím si tvrdiť, že nejedná generácia na Slovensku je tak popletená zdeformovanými interpretáciami týchto udalostí, ale hlavne tých, ktoré viedli k začatiu Veľkej vojny, že nemá jasné vedomosti o tom ako a prečo to vlastne vzniklo.

Americký spisovateľ Mark Twain povedal slávnu vetu: „História sa neopakuje, ale sa rýmuje“. Súperenie pred 100 rokmi medzi európskymi mocnosťami Francúzskom a Nemeckom na jednej strane a Veľkej Británie na strane druhej, plus k tomu snahy Ruska, nepripomína nám to dnešný geopolitický kontext? Súperenie medzi USA a Čínou, medzi Ruskom a USA, Ruskom a EÚ, napätie na Blízkom východe, Arabská jar, vlastné súperenie medzi členskými štátmi EÚ – nie sú vymyslené. Taktiež je realitou pretrvávajúca globálna hrozba terorizmu a neschopnosť sveta regulovať medzinárodné financie. Početné štúdie zo zahraničných zdrojov zdôrazňujú spoločné črty medzi anarchistami a džihadistami, najmä pokiaľ ide o spôsoby a metódy komunikácie. Je dokázané, že pred sto rokmi extrémistické myšlienky bežne cirkulovali medzi ruskými, francúzskymi, talianskymi či americkými anarchistami . Boli vo vzájomnom kontakte a nikto nebol schopný ich zastaviť. Obeťami politických vrážd anarchistov v tých časoch bol v roku 1881 ruský cár Alexander II., v roku 1894 bol zavraždený francúzsky prezident Sadi Carnot, taliansky kráľ Umberto v roku 1898, ako aj americký prezident Wiliam McKinley v roku 1901...

Z viacerých článkov u nás človek začína mať dojem, že aj verejne činné osoby sa tvária, že Slováci sa pod Karpatmi objavili iba náhodou. A pritom sa asi chce zabudnúť, že povojnové usporiadanie Európy po prvej svetovej vojne dalo vzniknúť Československu na troskách Rakúsko- Uhorska, /no, a dosť neskôr Česku a Slovensku v dnešných hraniciach/. Niektoré pramene hodnotia, že vypuknutie prvej svetovej vojny bolo výsledkom imperialistického súperenia medzi Francúzskom a Nemeckom. Obe krajiny chceli získať dostatok surovín v Afrike a odbytiská pre svoje výrobky na tomto kontinente. Kameňom úrazu však vraj bola snaha Nemecka prisvojiť si územie Maroka napriek tomu , že existovala medzi nimi dohoda, že Maroko bude patriť Francúzsku...

Jednoznačne možno konštatovať, že prvý a jasný negatívny vplyv dnešnej globalizácie je vzostup radikálnych ideológií – a nielen v Európe. Aj za vraždou v Sarajeve bola organizácia s kultom obetovania, smrti a pomsty. Táto organizácia sa skladala z buniek po celej Európe, ktoré mali politické väzby, nebrala ohľad na nič a na nikoho, jej väzby s istou suverénnou vládou boli nepriame a tajné. Porovnávaním niekoľkých vedeckých teórií sa ukázalo a nedávno to potvrdil aj 53-ročný syn Otta Habsburga, Charles de Habsburg-Lorrain, v rokoch 1966-69 poslanec Európskeho parlamentu, že z pohľadu cára Františka Ferdinda v tom čase najväčším a zásadným problémom bola situácia okolo slovanských národov vo vnútri habsburskej monarchie. Ale o tom až nabudúce.