Veľká vojna – II. – Arpád Popély

Na stránkach týchto spravodlivých interných novín vážený čitateľ sa v minulom čísle oboznámil s okolnosťami vypuknutia prvej svetovej vojny. V závere sa tam konštatovalo, že cisár František Jozef mal osobitný pohľad na situáciu slovanských národov v jeho veľkej ríši – Rakúsku – Uhorsku. Bol toho názoru, že v rámci habsburskej monarchie to boli slovanské národy, ktoré mu robia najväčšiu starosť a problémy. Konkrétne išlo o Srbsko, ktoré chcelo mať leederskú pozíciu medzi Slovanmi v Uhorsku. Na druhej strane, cisár vo svojej politike sa snažil o to, aby medzi slovanskými národmi došlo k vyváženiu moci a existovalo podozrenie, že chce obmedziť moc a vplyv Srbov. A aj preto bol Srbmi nenávidený.

Podľa názoru mnohých zahraničných vedcov a historikov, ktorí sa touto témou dlhodobo zaoberajú, toto bol hlavný dôvod na prípravu a vykonanie atentátu na neho v Sarajeve 28.júna 1914. A o päť týždňov neskôr prvá svetová vojna vypukla. O jej príčinách sa desaťročia viedli rôzne polemiky. A začal sa hľadať vinník, vinníci – no dodnes táto otázka nie je jednoznačne zodpovedaná. Propagandou a zverejňovaním starostlivo vybraných dokumentov každá z bojujúcich strán prehlásila svoju nevinu tým, že prstom poukazovala na ostatných . Ľavica obviňovala kapitalizmus, alebo výrobcov zbraní a obchodníkov so zbraňami, pravica zase obviňovala ľavicu a židov. Na mierovej konferencii v Paríži v roku 1919 víťazné mocnosti začali hovoriť o tom, že je treba, aby sa konferencie zúčastnili aj porazení , t.j. aby boli pozvaní aj nemeckí generáli, diplomati, atď. Ide totiž o to, že otázka zodpovednosti na konferencii bola ústrednou témou. Avšak z tohto úmyslu nakoniec vzišlo a nápad sa neuskutočnil. Ak by totiž iba Nemecko bolo zodpovedné , tak by platilo, že vymedzenú sumu za reparácie zaplatí. Článok 231 Versailleskej zmluvy pripisuje Nemecku a iba Nemecku zodpovednosť za straty a utrpenie štátov Dohody v priebehu vojny. Na základe tohto článku zmluvy boli v januári 1921 reparácie vyčislené na sumu 269 miliárd mariek. No väčšina ekonómov to považovala za prehnané. Neskôr v tom istom roku čiastka bola znížená na 132 miliárd mariek, čo väčšine nemeckých vyjednávačov stále považovalo za astronomickú cenu.

Ekonomické problémy spôsobené platením reparácií, spolu s odporom Nemecka ich platiť, sa vo viacerých odborných kruhoch na západe uvádzajú ako jednu z príčin konca Weimarskej republiky a následne prevzatie moci Adolfom Hitlerom a vypuknutia druhej svetovej vojny. V období mieru niekoľko statočných historikov, vedených Fritzom Fisherom , vychádzajúc z množstva archívnych štúdií tvrdilo, že Nemecko skutočne bolo vinné a sú reálne dôkazy o spojitosti medzi zlovestnými zámermi poslednej nemeckej vlády pred Veľkou vojnou a cieľmi Hitlera. Ich slová a tvrdenia v priebehu rokov boli spochybnené a pravdepodobne sa nikdy pochybnosti neskončia. Avšak nikto z renomovaných historikov a vedcov nespochybnil to, že niektoré štáty a ich vodcovia niesli väčšiu vinu a iní menšiu ...