V srdci únie ľahké i ostré témy – Milan Országh

Uplynulé dva týždne boli bohaté na udalosti aj v centrále Európskej únie. Na jednej strane boli na dennom programe závažné problémy únie súčasnosti – politické a ekonomické vzťahy s Ruskom či radikálne opatrenia proti Islamskému štátu vrahov. Kým dnes už, ako sa zdá, únia v ekonomickom konflikte s Ruskom začína ťahať viditeľne za kratší koniec vďaka tomu, že v Bruseli pravdepodobne nepoznajú osvedčené slovenské príslovie o tom, že vyskakovať možno iba do výšky platu, v druhom prípade je otáľanie Európy aj USA doslova nepochopiteľné a možno že aj samovražedné. Nakoniec, presvedčil sa o tom aj Slovak Telekom, ktorý od Európskej komisie „vyfasoval“ pokutu vo výške bezmála 39 miliónov € za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže v rokoch 2005 až 2010 (tzv. stláčanie marže). Málo sa u nás však hovorí o tom, že v tejto súvislosti dostal  pokutu aj materský Deutsche Telekom (vyše 31 miliónov €), keďže táto firma už bola pokutovaná v r. 2003 za podobný priestupok proti pravidlám a nová sankcia má mať viac-menej odstrašujúci účinok pred používaním podobných metód v budúcnosti.

Pre Slovákov však bola najhorúcejšou témou ostatných dní ďalšia „európska“ kariéra Maroša Šefčoviča, s napätím sa očakával pondelkový večer 20. októbra, kedy od 20. do 22. hodiny bol tento náš najúspešnejší zástupca v orgánoch únie vypočúvaný. Ako to dopadlo, už vieme.

Čo teda z celoeurópskej úrovne prinášame:   

 

Kedy sa pridá aj Slovensko?

Od  11. do 17. októbra 2014 bola v štátoch EÚ venovaná pozornosť na prvý pohľad „obyčajnému“ programovaniu. V celej únii, ako aj v Nórsku a Turecku, prebehlo viac ako 1500 podujatí venovaných digitálnemu svetu.

Pripravené boli podujatia pre rozličné skupiny: od začiatočníkov po pokročilých programátorov, pre uchádzačov o pracovné miesta, ktorí si chcú osvojiť novú zručnosť, až po fanúšikov robotov či pre počítačové maniačky.

Programovanie je zručnosť, ktorú dnešní mladí ľudia nevyhnutne potrebujú na to, aby sa mohli stať kreatívnymi a aktívnymi občanmi a pripraviť sa na pracovné požiadavky budúcnosti.

Niektoré členské štáty zaviedli programovanie aj do svojich učebných osnov. V Bulharsku, na Cypre, v ČR, Grécku, Poľsku, Portugalsku a v Spojenom kráľovstve je to už povinný predmet, ako nepovinný si ho môžu zvoliť žiaci v Dánsku, Estónsku, Írsku a Taliansku.

 

Príliš pomalé riešenia

Európsky parlament vo štvrtkovom uznesení dôrazne odsúdil vraždy novinárov Jamesa Foleyho a Stevena Sotloffa a humanitárneho pracovníka Davida Hainesa, ktorých sa dopustil takzvaný Islamský štát (IŠ). Európska únia musí podľa poslancov využiť všetky dostupné prostriedky, vrátane primeranej vojenskej podpory, na pomoc irackým štátnym a miestnym orgánom v boji proti IŠ. Parlament tiež vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby zabránilo IŠ získavať ďalšie zdroje, a zasadil sa za politické riešenie konfliktu v Sýrii. Vznik a expanzia tzv. Islamského kalifátu, ako aj činnosti iných extrémistických skupín v Iraku a v Sýrii, sú priamym ohrozením bezpečnosti európskych krajín, uvádza sa v uznesení. Z dlhodobého hľadiska by podľa poslancov pomohlo pri zneškodnení hrozby IŠ iba trvalé politické riešenie konfliktu v Sýrii. Parlament zdôraznil, že osoby zodpovedné za popravy a sexuálne násilie, ako aj za útoky na civilné ciele vrátane nemocníc, škôl a miest konania bohoslužieb v Iraku a Sýrii, nesmú zostať nepotrestané. Systematické útoky proti civilistom z dôvodu ich etnického pôvodu či politického presvedčenia, vyznania, viery alebo pohlavia môžu podľa poslancov predstavovať zločiny proti ľudskosti. Parlament vyzdvihol dôležitosť dodržiavania zbrojného embarga a zmrazenia aktív Islamského štátu zo strany OSN v snahe o odrezanie IŠ od ďalších zdrojov a vyzval medzinárodné spoločenstvo na ich účinnejšie presadzovanie. Poslanci tiež vyzvali na uvalenie sankcií zo strany EÚ na vlády a súkromné spoločnosti, ktoré sa podieľajú na obchode s ropou z oblastí kontrolovaných IŠ, a na prísne kontroly finančných tokov s cieľom zabrániť hospodárskej činnosti a využívaniu daňových rajov zo strany extrémistov. Záruka návratu tradičných menšín a všetkých občanov do ich domovov, z ktorých boli donútení utiecť, by sa mala stať cieľom a zodpovednosťou všetkých regionálnych aktérov a Európskej únie, uvádza sa v uznesení. Parlament tiež vyjadril podporu všetkým obetiam náboženskej neznášanlivosti a nenávisti.

 

M. Ševčovič opakovane „na ražni“

Aj napriek nehorázne primitívnym rekciám niektorým slovenským brakových novín na politický a osobný úspech Maroša Šefčoviča po jeho prvom zvolení,  barometer oceňovania jeho kvalít v bruselskom centre naďalej stúpa.  

Zvolený predseda Komisie Jean-Claude Juncker včera navrhol, aby Maroš Šefčovič v novej Komisii zastával mimoriadne dôležitú pozíciu podpredsedu pre energetickú úniu. Zvolený predseda Európskej komisie pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy výsledky vypočúvaní dezignovaných členov Európskej komisie v Európskom parlamente a silný profesionálny profil Maroša Šefčoviča, ako aj jeho bohaté politické skúsenosti z práce s členskými štátmi i Európskym parlamentom.

Súčasný podpredseda Európskej komisie so zodpovednosťou za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu Maroš Šefčovič si ponuku na tento zodpovedný a politicky významný post váži. Ako uviedol:

 „Bezpečné a udržateľné dodávky energie sú základným predpokladom na stimuláciu ekonomického rastu a konkurencieschopnosti EÚ, tvorbu nových pracovných miest pre európskych občanov a zabezpečenie prílevu investícií. Ak sa mi podarí úspešne prejsť náročným vypočutím v Európskom parlamente, dôraz v rámci nového portfólia budem klásť na zníženie závislosti EÚ na energetických dodávkach prostredníctvom ďalšieho posilňovania využívania alternatívnych zdrojov energie a tiež na dobudovanie jednotného európskeho trhu s energiami formou prepojenia národných energetických sietí”.

Európska únia potrebuje odolnú energetickú úniu. Diverzifikácia európskych zdrojov energie a zníženie vysokej energetickej závislosti viacerých členských štátov pomôže zvýšiť energetickú nezávislosť Únie, pričom posilnenie podielu obnoviteľných zdrojov energie a zvýšenie  energetickej efektívnosti pomôže vytvárať pracovné miesta a znižovať náklady. Významnou úlohou podpredsedu pre energetickú úniu bude uskutočniť reformu energetickej politiky Únie a reorganizovať ju do podoby novej Európskej energetickej únie.  Počas  vypočúvania v priebehu pondelkového večera pred gestorskými výbormi (výbor pre priemysel, výskum a energetiku, a výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín)  náš eurokomisár sa jednoznačne vyjadril za podporu tej časti Lisabonskej zmluvy, ktorá hovorí o zvrchovanosti a nezávislosti každého členského štátu pri budovaní a riadení svojho energetického zázemia (energetický mix)podľa vlastných potrieb.

doteraz bolo vypočutých 21 komisárov, v priebehu tohto týždňa budú okrem M. Šefčoviča vypočutí ďalší piati komisári.  Rozhodnutie o „vizáži“ novej Komisie padne v stredu 22. októbra, počas plenárnej schôdze. 

  

Z informácií Zastúpenia EK v SR pripravil M. Országh