V Európskom parlamente pribúdajú vážne témy – Milan Országh

Ani posledný tohtoročný aprílový týždeň nebude v európskom centre plynúť v ladení nálad na májové dni pohody a lásky. Problémy, ktoré je nutné riešiť za pochodu, sú príliš vážne a pre Európanov nanajvýš dôležité. Aj keď nie každému bude koncepcia ich finalizácie na úrovni parlamentu či Komisie  po chuti. Čo sa teda v priebehu 18. tohtoročného týždňa v srdci únie udialo a udeje? 

 

Poslanci  si v pondelok pripomenuli druhé výročie zrútenia bangladéšskeho komplexu Rana Plaza, v troskách ktorého zahynulo viac ako 1.100 ľudí. Počas rozpravy sa zamerali na pokrok pri zlepšovaní pracovných podmienok v krajine od roku 2013, kedy došlo k dohode na tzv. pakte udržateľnosti pre Bangladéš a obdeň, v stredu, prijali k danej téme uznesenie.

 

Druhá pondelková téma bola úplne odlišná, poslanci rokovali  o spôsoboch, ako zefektívniť spravovanie lesov v EÚ a podporiť udržateľné využívanie lesných materiálov, vrátane dreva, korku a textilných vlákien. Cieľom novej lesníckej stratégie EÚ by podľa poslancov malo byť zvýšenie konkurencieschopnosti odvetví lesného hospodárstva, čo by sa odrazilo aj na raste zamestnanosti. Svoje návrhy k novej stratégii lesného hospodárstva EÚ zhrnuli  do uznesenia, o ktorom hlasovali hneď na druhý deň.

O ďalšom probléme z oblasti životného prostredia sme už písali. Parlamentné plénum  v utorok hlasovalo o legislatívnom návrhu, ktorý prinúti členské štáty znížiť spotrebu najrozšírenejších a najviac znečisťujúcich plastových tašiek. Znečistenie vodných útvarov a ekosystémov plastovými taškami predstavuje závažný ekologický problém (miliardy tašiek ročne).

 

Aj ďalší utorkový bod sa týkal životného prostredia. Poslanci  hlasovali o legislatívnom návrhu, ktorý obmedzí výrobu biopalív z plodín pestovaných na poľnohospodárskej pôde a urýchli prechod na nové palivá vyrobené z alternatívnych zdrojov, akými sú napríklad odpad a riasy. Cieľom nových pravidiel, na ktorých sa predbežne dohodli parlamentní vyjednávači s ministrami členských štátov, je znížiť emisie skleníkových plynov, ktoré sú dôsledkom zvýšeného využívania poľnohospodárskej pôdy na pestovanie plodín pre biopalivá.

 

Strategicky pravdepodobne najdôležitejší bod celého týždňa bol na programe  v utorok popoludní.  Počas rozpravy s komisárom pre vnútorné záležitosti Dimitrisom  Avramopoulosom, sa poslanci vyjadrovali  k novému európskemu programu pre bezpečnosť ( po jeho schválení kolégiom komisárov). Program európskej bezpečnosti, ktorý je aktualizáciou stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ, vytyčuje kľúčové priority a aktivity v oblasti boja proti terorizmu, organizovanému zločinu a počítačovej kriminalite v rokoch 2015-2020. Dôležité bolo najmä to, či navrhovaný systém vstupu a výstupu a program registrovaných cestujúcich  predstavuje vhodnú a adekvátnu odpoveď na rastúci počet občanov tretích krajín, ktorí prekračujú hranice EÚ? Táto, ako aj ďalšie otázky súvisiace s dĺžkou uchovávania údajov, ich prístupnosťou pre orgány presadzovania práva a nákladmi na tieto systémy, kládli poslanci v utorok predstaviteľom Rady a Komisie.

 

Aj ďalšia téma nadväzovala na časť prerokovávanej tematiky.  Poslanci v stredu od 09.00, počas rozpravy s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudeom Junckerom a predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, totiž požadovali prijatie konkrétnych opatrení, ktoré by zvrátili vysokú úmrtnosť migrantov a utečencov v Stredozemnom mori. Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) našlo smrť v jeho vodách len za ostatný mesiac viac ako 1.600 ľudí. Parlament prijal  v tejto záležitosti samostatné uznesenie.  Pre nás, Slovákov, sa zdá byť dosť nepochopiteľný nasledujúci bod rokovania: Poslanci  v stredu diskutovali  s komisárom Johannesom Hahnom o pokroku v zavádzaní reforiem, ktoré dosiahli Albánsko a Bosna a Hercegovina v roku 2014. Návrh uznesenia, o ktorom bude plénum hlasovať vo štvrtok, vyzdvihuje potrebu inkluzívneho, konštruktívneho a udržateľného politického dialógu ohľadom reforiem a nevyhnutnosť hlbšej spolupráce politických síl v oboch krajinách.  Po doterajších skúsenostiach s prístupom Albáncov k demokratickému spoločenskému zriadeniu západného typu, sa celý tento projekt  zdá mnohým z nás ako z dielne výrobcov sci-fi filmov. Samozrejme, s americkým rukopisom...

 

Teraz by mali zbystriť pozornosť predovšetkým vodiči a užívatelia automobilovej prepravy. Zavedením tiesňového volania, ktoré v prípade nehody automaticky zalarmuje záchranárov, by mali byť od 31. marca 2018 vybavené všetky nové modely osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel. Vyplýva to z decembrovej dohody parlamentných vyjednávačov so zástupcami Rady ministrov EÚ, o ktorej poslanci tiež hlasovali v priebehu tohto týždňa,  Rada dohodu formálne schválila už 2. marca.

Pre našincov je aktuálna aj nasledujúca z tohto týždňových tém“ Požiadavka na povinné uvádzanie obsahu kalórií a zložiek alkoholických nápojov na ich etikete by mohla byť súčasťou novej stratégie EÚ v oblasti alkoholu, ktorú by Komisia mala predstaviť najneskôr v roku 2016. Vyplýva to z návrhu uznesenia, o ktorom poslanci hlasovali v stredu. Predložený text vyzýva na väčšie úsilie o obmedzenie spotreby alkoholu mladistvými a celoúnijné varovania pred vedením vozidla pod vplyvom alkoholu či požívaním alkoholických nápojov počas tehotenstva. Bude stačiť iba varovanie...?

 

Na záver dnešného prehľadu ešte jedna potešujúca  informácia: Po dlhých rokovaniach členské štáty EÚ odobrili Smernicu o konzulárnej ochrane občanov Únie cestujúcich a  žijúcich za jej hranicami.

Táto smernica ujasňuje právo občanov Únie na konzulárnu pomoc od ambasády iného členského štátu EÚ v prípade, že sa dostane do problémov a jeho krajina v mieste pobytu nemá zastupiteľský úrad.

„Je to ďalší dôkaz silnej solidarity medzi členskými štátmi. Vďaka právu na konzulárnu pomoc sa občania nemusia obávať, že im nebude poskytnutá pomoc v mieste, kde sa nenachádza veľvyslanectvo ich krajiny. Konzulárnu pomoc vyhľadávajú ľudia v prípade potreby vystavenia nového pasu, alebo iných úradných dokumentov. Mimoriadne potrebná je aj v prípade nehôd, prírodných katastrof či politických nepokojov”, hodnotil tento pokrok Dušan Chrenek, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. 

Smernica upravuje aj spoluprácu medzi konzulárnymi úradmi a posilňuje právo občanov EÚ na konzulárnu ochranu.

 

V tomto roku plánuje mimo EÚ vycestovať na dovolenku jeden zo šiestich občanov EÚ. Európania podniknú ročne viac ako 90 miliónov  obchodných alebo dovolenkových ciest mimo EÚ. Viac ako 30 miliónov Európanov trvalo žije za hranicami EÚ.

Takmer 7 miliónov Európanov cestuje alebo žije v takej krajine, kde ich domovina nemá diplomatické zastúpenie. Odhadujeme, že do roku 2020 to bude 10 miliónov.  Sú iba 4 krajiny kde sa nachádza zastúpenia všetkých 28 členských štátov: USA, Čína, India a Rusko.

 

Z informácií EP Press Service a Zastúpenia EK na Slovensku

Pripravil M. Országh