V bielej stope nechávajú svoje srdcia – M. Országh

V tieni mediálneho záujmu o nedávnu kolekciu vrcholných svetových lyžiarskych podujatí (a nebývalých úspechov slovenského zjazdového lyžovania)  sa akosi stratili informácie o skvelých výkonoch Slovákov na tohtoročnom 37. Svetovom pohári v behu na lyžiach pre veteránske kategórie (Masters World Cup – MWC), ktoré sa tohto roku konali v slávnej  švajčiarskej  destinácii Davos – Klosters od 2. do 12. marca. Hneď na začiatku je potrebné zdôrazniť, že našich 24 veteránov a jedna dáma sa medzi viac ako 1162 účastníkmi z 30 krajín sveta nielenže nestratili, ale dokonca vybojovali pre farby našej vlasti nesmierne úspechy.  Cennejšie o to viac, že... Ale o tom všetkom je už náš rozhovor s najstarším slovenským  účastníkom pohára, v Prešove známym športovcom (dnes už tiež seniorom), Jožom Štecom, ktorý bol najstarším účastníkom slovenskej výpravy a pre šport i pohyb v prírode nepozná rozdiely medzi  zimou či letom, dňom ani nocou.

 

Najskôr by sme mali čitateľom priblížiť, o čom vlastne svetový lyžiarsky pohár veteránov vlastne je. O množstve sanitiek a lekárov a nie skôr o heroických výkonoch seniorov, ktorí bežkám a bielej stope nevedia odolať ani vo veku, keď ostatní sedia pri peci?

Začať by sme mohli trebárs tým, že seniori súťažia v dvanástich vekových kategóriách s odstupom 5 rokov, do 60 rokov na tratiach 10, 30 a 45 km, od 61 rokov podobne ako ženy na tratiach 10, 15 a 30 km, ženy od 71 a muži od 76 rokov na tratiach 5, 10 a 15 km. Najvyššia hranica nie je obmedzená.  Navyše, účastníci mali možnosť zúčastniť sa po skončení MWC aj diaľkového behu ENGADIN SKI MARATHON, ktorý má 42 km.  

 

Davos a Klosters sú svetoznáme turistické, horolezecké i lyžiarske lokality, aké tu mali podmienky veteránskí lyžiari planéty?

Začneme športovými, tie boli báječné, bezmála každú noc napadlo niečo čerstvého snehu takže trate boli výborné. Akurát sa to zmršilo v predposledný deň, takže „klasici“ museli bežať v nepretržitom lejaku, preto každý z nich dobehol totálne premočený. Skôr to bolo na plavky... A čo sa týka prostredia, ubytovania a tých ostatných vecí, nuž sú to Davos a Klosters. Jednoducho, paráda. Pre mňa bol veľmi sympatický počin usporiadateľov, ktorí zabezpečili divácku účasť detvákov z okolitých materských a základných škôl. Tie šantili popri bežeckých tratiach a vytrvalo povzbudzovali súťažiacich rámusom rapotačiek a pre švajčiarsky vidiek charakteristických kravských zvoncov. Veľmi milé.

 

Kým sa dostaneme k športovým výkonom Slovákov, ešte by ste mohli bližšie špecifikovať tie pred chvíľou spomenuté „ostatné veci“. Aké neplechy sa za nimi skrývajú?

Neplechy? No ako sa to vezme. Od ľudí v našom veku sa skôr očakáva serióznosť ako neplechy, i keď lásku k športu vek neurčuje. Jednoducho, niektorí športovci sa svetového pohára zúčastňujú dovtedy, kým im to zdravie a sily dovolia. Ja som sa na MWC zúčastnil už šesťkrát. Čím chcem povedať, že sa tu stretáva množstvo dlhoročných známych a priateľov, takže o prekvapujúce či očakávané stretnutia, kamarátske debaty a spomínanie nie je núdza. Každý z účastníkov si môže počas MWC  nielen dosýta zabehať, ale aj vyrozprávať sa. A keďže  každý rok sa MWC koná v inom štáte, stále sa vyrozprávame inde. Organizačná a športová úroveň každého ročníka je vysoká nielen po športovej, ale aj kultúrnej a spoločenskej úrovni. Každý ročník je finalizovaný veľkolepým banketom určeným pre účastníkov, usporiadateľov, funkcionárov a trénerov. Vtedy sa odovzdáva štafeta  usporiadateľovi nasledujúceho ročníka MWC.

 

Takže už viete, kde budete „lámať pohárové krky“ nasledujúci rok?

Nuž, ono to zase také jednoduché nie je. Budúci ročník sa síce uskutoční v americkom Minneapolise (19. – 26. Januára 2018), ale či tam bude Jožo Štec alebo niekto iný zo Slovenska, to je zatiaľ ešte veľká, velikánska  neznáma. Reálnejšie to skôr  vidím na Nórsko 2019...

 

Lebo?

Lebo peniaze! Jednoducho, Slovenská lyžiarska asociácia ani iná štátna inštitúcia na seniorskú reprezentáciu peniaze nemá... My síce ideme na tieto veteránske pohárové zrazy ako reprezentácia Slovenska, ale iba preto, že ako jednotlivci tam nemôžeme. Ale o tom by najlepšie vedel rozprávať dnes už dlhoročný vedúci našej výpravy,  predseda Slovenského združenia veteránov v behu na lyžiach (SKIVETERAN.SK) Vlado Staroň z Tatranskej Štrby. Vďaka jeho neúnavným organizačným aktivitám a vôli urobiť pre slovenských lyžiarov veteránov čo sa len dá,  sa týchto  vrcholných športových projektov môžeme zúčastňovať. Dnes je isté iba to, že z hľadiska športových výkonov a dosiahnutých výsledkov bola pre SR účasť na tohtoročnom pohári MWC najúspešnejšia v histórii. Zisk dvoch zlatých a po jednej striebornej i bronzovej medaile bol nad všetko očakávanie. Najväčší podiel na tom má Michal Jurčo zo Ždiaru v behu na 30 km klasickou technikou, v behu na 10 km a na 45 km klasikou. Podstatnou mierou pomohol aj našej štafete Trnavský, Augustiňák, Demeter a Jurčo na 4x5 km k zisku bronzu. A opäť zažiaril aj bývalý československý reprezentant, nestarnúci Julo Ľupták ziskom dvoch štvrtých miest v kategórii 71 až 75 rokov, v nej mu úspešne sekundoval piatym miestom Vlado Bartko z Važca. Dnes už to tak nebolí, že sme sa tam cítili ako opustené siroty. Prirodzene, že sme porovnávali a trochu aj závideli. Ale radosť z toho, že sme pri tom, že môžeme súťažiť a prežívať tú vynikajúcu atmosféru nám to nepokazilo.

 

A to sme sa dostali akosi nechcene k výsledkom, ktoré sú skutočne báječné aj napriek „kvázireprezentačným“ podmienkam. A ako sa darilo Jožovi Štecovi?

Vcelku fajn, vybojoval dve šieste a jedno ôsme miesto. A prišiel domov šťastný. Myslím, že s rovnakými pocitmi sa vrátili aj ostatní priatelia. Každý z nás bojoval za slovenské farby a nechal na trati nielen všetky rýchlo ubúdajúce sily, ale aj svoje srdce.

 

Športového veterána Joža Šteca (1936) sme si na tento rozhovor nevybrali náhodou. Všetkému odolný športový nezmar, ako už spomínal, má za sebou 6 ročníkov MWC (Kanada, USA, Fínsko, Nemecko, Nórsko a teraz Švajčiarsko) voľnou technikou, ale aj 42 ročníkov rýdzo slovenskej Bielej stopy(!), tohto roku bol najstarším účastníkom Zimného prechodu Čergovským pohorím a okrem toho, keby ste ho potrebovali zohnať, nájdete ho vždy tam, kde sa športuje, behá, chodí. Či už v Prešove, vo Vysokých alebo Nízkych Tatrách, na Orave alebo dajme tomu v ktorýchkoľvek slovenských horách. A ako typický slovenský dôchodca obracia každý cent...

Foto: P. Šiarnik, J. Štec, M. Országh 

 

Vlado Staroň a Jožo Štec po návrate z Davosu

Vlado Staroň a Jožo Štec po návrate z Davosu

V popredí Julo Lupták bojuje o bronz v cieľovej páske

V popredí Julo Lupták bojuje o bronz v cieľovej páske

Štart kat. 65-70 r. na 15 km v. t.

Štart kat. 65-70 r. na 15 km v. t.

Slovenská radosť v Davose

Slovenská radosť v Davose

a k tomu znela slovenská hymna

a k tomu znela slovenská hymna

Časť slovenskej výpravy po bronzovej štafete 4x5 km v. t., zľava V. Staroň, J. Štec, Marta Staroňová, M. Jurčo, Miro Trnavský a Milan Rajniak

Časť slovenskej výpravy po bronzovej štafete 4x5 km v. t., zľava V. Staroň, J. Štec, Marta Staroňová, M. Jurčo, Miro Trnavský a Milan Rajniak

 Jožo Štec na správnom mieste

Jožo Štec na správnom mieste