Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

V školstve to asi lepšie nebude – Milan Országh

Pretriasanie nasledujúcej témy začalo tým, že som sa stal mimovoľným poslucháčom telefonického rozhovoru, v ktorom druhá strana zúfalo zháňala vodára, pretože kdesi treba vymeniť vodovodnú batériu. Nuž a na mojej strane telefónu sa vysvetľovalo, že vodárov jednoducho niet, možno by sa to dalo nejak riešiť cez internet, hľadať stavebné firmy či živnostníkov. A to som bol práve u vedúceho odboru školstva Prešovského samosprávneho kraja Ing. Karola Lacka (na obr.), ale nie vo veci vodárov či iných remeselníkov, aj keď vlastne nakoniec sa hovorilo práve o nich. Čudoval som sa, prečo sa s takouto žiadosťou obracajú práve na neho, jeho vysvetlenie bolo krátke:
- Voľakedy to bolo normálne, v každom okrese nášho kraja bolo jedno odborné učilište, v ktorom pripravovali do života budúcich remeselníkov. Dnes už v kraji neexistuje ani jedno. Záujem zo strany rodičov a ich detí je nulový. Netýka sa to iba vodárov, ale aj stavbárov, poľnohospodárov, maliarov-natieračov. Zaniknuté učebné odbory by som tu mohol rátať celé minúty. Získať teda vodára zo školy bol kedysi prirodzený krok, dnes vie batériu v škole vymeniť akurát tak školník. A keď to nevie, riaditeľ by ho mal vymeniť, pretože škola na takúto jednoduchú opravu firmou za drahé peniaze jednoducho nemá a nebude mať...

► Niečo o tom som už vedel, chodievam pravidelne na rokovania krajského parlamentu už od jeho vzniku. A veru už niekoľko rokov sa na týchto rokovaniach pravidelne objavuje téma “racionalizácia školských zariadení”, čo v preklade znamená, že sa musí šetriť, zase bude zlučovaná nejaká škola s inou, pretože žiakov do oboch jednoducho niet a nechávať “pri živote” obe s poddimenzovanými počtami žiakov sa veľmi rýchlo odrazí na krvácaní rozpočtu kraja. V roku 2002 prevzal samosprávny kraj od štátu okolo 120 stredných škôl a školských zariadení, dnes je ich sotva 80. Kde sa tí žiaci podeli?
- Okrem negatívneho demografického vývoja zasahuje do tejtohry niekoľko faktorov. Napríklad televízna reklama. Té väčšinou vie síce problémy riešiť jednoducho a moderne, ale problematicky. Vymaľujte si sami, tento a tento prípravok to perfektne zvládne bezmála sám, za chvíľu máte vymaľované jedna radosť. Tak prečo to neskúsiť a ušetriťna tom? Načo budem platiť “drahého” majstra, keď to tak ľahko zvládnem sám? A keď dôjde na finále, mnoho “samomaliarov” zistí, že museli zaplatiť nielen za materiál a všelijaké prístroje či nástroje, ale museli nakoniec zaplatiťskutočne draho aj majstra, ktorý musel ich výtvarné snaženie a zdevastovaný byt dať do normálneho, obyvateľného stavu.. V podobnom duchu by sme mohli pokračovať aj pri ďalších remeslách. Kto si dnes dokáže sám opraviť auto alebo domáce vykurovanie, čo bola kedysi bežná vec? Vodovodné batérie sa dnes tiež poväčšine iba vymieňajú, ich oprava je technicky i finančne náročná. Takto by sme mohli ísť od remesla k remeslu. Preto tvrdím, že niektorí remeselníci sú jednoducho nenahraditeľní. Realita je teda smutná v tom, že dnes doslova so sviečkou hľadáme vodára či kúrenára, rovnako strojára a elektrikára. Za kominára sa neučí ani jeden chlapec v kraji. Takže nebudú! A pritom je to dnes finančne lukratívne zamestnanie.

► To je zlé, pretože energetické a protipožiarne normy sa postupne sprísňujú, revízietechnického stavu komínov musia byť zo zákona vykonávané raz do roka. Bez nich by sa vykurovacie systémy nemali používať. Takže budeme v zimemrznúť?
- Vyzerá to tak. A za nejaký čas už nebudeme ani stavať, pretoženebudememať nielen murárov, ale ani tesárov, pokryvačov, betonárov, stolárov. Možno budeme popri tom aj hladovať, pretože nebudeme mať odborníkov ani na poli, ani v záhrade, ani v lese. Iba preto, že u nás prestalo platiť, že remeslo má zlaté dno.

► Nezainteresovaný by si mohol myslieť, že dnes, keď každé remeslo má množstvo techniky, bude to pre mladých určité lákadlo…
- Je to tak, mámemnožstv oremesiel, ktoré boli ešte v nedávnejminulosti ťažkou drinou, ale dnes je to však bezmála ako skladať lego. Pričom sa dá pracovať v bielom plášti a rukavičkách. Žiaľ, ani to nie je motivácia.

► Dostali sme sa teda do mizérie. Na jednej strane kopec nezamestnaných, ktorých akoby školy vyrábali programovo, na druhej strane akútny nedostatok odborných pracovníkov, ktorí by si mohli zarobiť pekné peniaze. Kde leží zodpovednosť?
- Keď už hovoríme o zodpovednosti, aj dnes sú ešte stále za svoje deti zodpovední pred zákonom i Bohom rodičia. Pedagóg sa začne spolupodieľať na tejto zodpovednosti až vtedy, keď má žiaka v triede. Nuž, čo však urobíme, keď rodičia chcú mať dnes zo svojich ratolestí “školovanýchpánov” s bielymi goliermi? Bez toho, aby si poriadne uvedomili či na to ich syn alebo dievka má alebo nie. Aby si uvedomili, že dieťa treba dať na taký odbor, o aký je dnes v spoločnosti aktuálny záujem. Aby pracovalo a zarábalo. Že ho nevychovali na to, aby sa stalo večnou položkou v zozname čakateľov na prácu. Že ho nevychovali na to, aby ho mali doma na krku, aby nemalo vlastné bývanie, vlastnúrodinu, vlastnédeti, vlastnýnormálny, zdravýživot. Veď toto nezmyselné živorenie mladých vedie k totálnemu rozkladu a zániku spoločenských hodnôt. Dovolím si tvrdiť, že mnohí rodičia zaspali dobu a nechcú brať na vedomie dnešnú realitu a to, že svet sa zmenil aj u nás. Spoločensky, ekonomicky i myslením. Jednoducho, hľadajú pre svoje deti chodníčky rádoby ľahšieho života a neuvedomujú si , že tým im nesmierne ubližujú.

► Ste presvedčený, že je to iba na rodičoch? Neprispel k tomuto stavu predovšetkým stále sa rozmáhajúci školský biznis? Dnes sa už bežne hovorí, kto na to nemá, nech ide na súkromnú školu. Určite ju urobí! Preto mnohí mladí “robia školu” iba preto, aby ju urobili. A keď už dieťa má školu a otecko známosti, určite sa k fleku dostane. Takže dnes máme úrady plné (z moci politickej) nie odborníkov, ale animátorov voľného času, polovzdelancov a ignorantov č irodinných príslušníkov. Odbornosť a hrdosťna svoju profesiu? Hrdosť profesionála na kvalitu svojej odbornej práce? To sú dnes vlastnosti viac-menej na smiech, vidíme to na súdoch, v obchodoch, na stavbách! Takže aké by mohlo byť riešenie?
- Umocniťkvalituvzdelania. Pre prijatie nagymnáziá by mala byťako limit stanovená priemerná známka chválitebný, na odborné školy o pol stupňa horšia. To však neznamená, že remeslá by ostali pre tých najhorších. Dnes už každé remeslo potrebuje technické a odborné znalosti. Bez nich sa nepohne nikto. Ale predtými záverečnými skúškami na základnej škole a prijímacími pohovormi na stredných školách by mal prebehnúť ďalší proces. Obnovenie hodín pracovného vyučovania, od rezania a hobľovania k ďalším technickým zručnostiam a prácam na pozemkoch. Aby deti vedeli, že aj na ten chlebík každodenný je treba robiť, že nepadá do obchodov z neba.

► Máme tu začiatok nového školského roka, zmení sa niečo vo vyučovacom procese oproti predchádzajúcim obdobiam? Niečo zásadné, nie kozmetické šminkovanie…?
- Ministerstvo žiada od škôl vyučovanie vyššieho počtu hodín matematiky. Reakcie odornej i laickej verejnosti sú rôzne. Pedagógovia v tejto súvislosti kladú pragmatické otázky: Na úkor ktorých predmetov sa majú navýšiť hodiny matematiky? Cudzích jazykov? Odborných predmetov?T elesnej výchovy? Každý, kto z nich kladie takúto otázku, už o školstve čosi vie a viditeľne chce, aby školstvo fungovalo. Ministerskí úradníci nechali školám ďalší polovičato nahryznutý problém a umyli si nad nim ruky. Nech problémy spoločnosti rieši škola. Dokáže ich však škola vyriešiť?

Opäť teda ďalšia situácia, ktorá nebude tešiť ani rodičov, ani žiakov, ani pedagógov. Aký osoh spoločnosti vlastne prinesie takto „koncepčne riešený“ problém? A to sme ešte nehovorili o slovenskom vysokom školstve, chŕliacom ako na bežiacom páse učiteľov „populárnych“ predmetov a odborníkov na odbory, o ktoré prax nemá a dlho nebude mať záujem, aj to v diskutabilnej kvalite. Napríklad, všeobecne je známe, že právna prax má záujem iba o absolventov bratislavskej a košickej právnickej fakulty. O ostatných nie, pretože ich „odbornosť“ je nízka. A to už je chyba systému, ktorý na ministerstve nemá chuť nikto napraviť, doladiť, vylepšiť, urobiť niečo múdre a prospešné pre našu budúcnosť. Je predsa tak pohodlné plávať v člne po tichom prúde...