Výnimočný umelec ojedinelých sakrálnych diel a ilustrácii Biblie – Dušan D. Kerný

Majster piatich remesiel – výtvarník Peter Pollág

Široká slovenská verejnosť vníma rímskokatolícky kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote najmä kvôli tomu, že ho urobila známym návšteva anglickej kráľovnej Alžbety II. Laická verejnosť však môže vychutnať v rámci návštevy úchvatného námestia na ktorom kostol stojí to, za čím sem putuje verejnosť odborná – a to sú okrem iného vyše štvormetrové vitráže okien pozoruhodnej a výnimočnej stavby. Už tento fakt, že to zverili Petrovi Pollágovi hovorí veľa, ak nie všetko o rozmere a rozsahu tohto mnohostranného zjavu na výtvarnej scéne. Nech už oknami presvitá slnko ktoréhokoľvek ročného obdobia, teda najmä keď lúče presvitajú cez vitráže okien možno naplno rozjímať nad umelcovým poňatím vitráže či sa už nazýva Očistec alebo Nevesta, Pollág vsadil osobitnému mestu a výnimočnému miestu, chrámu pozoruhodný klenot. Po Vincentovi Hložníkovi a strhujúcich obrazových vitrážach postáv svätých, ktoré Hložník vytvoril v sedemdestych rokoch minulého storočia vedno s manželkou a dcérou v hornosmokoveckom Kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie, v tatranskom priestore pridal Pollág druhú výtvarnú výnimočnosť. Zároveň je to aj dokument o výtvarnom posune poňatia, netreba sa báť povedal modernom, svetovom poňatí v tomto osobitnom a ojedinelom „remesle“ vitráží. Je to však len časť toho prečo sa dnes o Petrovi Pollágovi hovorí ako o predstaviteľovi toho najlepšieho, čo dnes vo výtvarnom umení najmä pokiaľ ho chápeme v európskych súvislostiach, na Slovensku máme.

Dunajské krídla
Na Pollágovi je sympatické, že mu nejde len o veľké či známe priestory, nie je to však iba sakrálny priestor taký výnimočný ako je v Spišskej Sobote, podobne sa prejavil aj v kostole sv. Imricha v Slovenských Ďarmotách alebo v domoch smútku v Stredných Plachtinciach alebo pri trojrozmernej kamennej mozaike v záhoráckom Lábe. Samozrejme, keď ho vybrali ako jedného z piatich ilustrátorov nového vydania svätej Biblie, bola zrejmá jeho zdatnosť tak ako výtvarníka ako aj človeka vnímajúceho posolstvo svätého textu. Pollágove sochárske umenie sa zasa prejavilo o. i. na úplne výnimočnom priestore Danubiany, galérie na ostrove, ktorý vznikol vďaka stavbe priehrady na Gabčíkove a teda v prenesenom slova zmysle vďaka mužovi, ktorý za touto stavbou stál – ing. Binderovi. Jedenásť a pol metra vysoká mozaika zo železobetónu a skla zaberajúca dovedna priestor 150 m2 sa dá vnímať aj ako hold tomuto priestoru, tomuto miestu – napokon hovorí to aj názov Dunajské krídla.

Rodák z Levoče
V osobe Petra Pollága /19. februára 1958 v Levoči/, absolventa Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave /1983/ má Slovensko výnimočnú osobnosť, známu vo svete, umelca, ktorý precestoval takmer celý svet, doslova nassával umenie rôznych kultúr, zážitkov pri stretnutiach s nimi – a pritom bol a zostal pôvodný, zostal, ako sa zhodujú odborníci sám sebou a previazaný s miestom odkiaľ pochádza. Zoznam jeho výstav alebo výstav na ktorých sa zúčastnil je impozantný a aj veľmi originálny – čínsky Peking či Šanghaj, španielsky Madrid, bieloruský Minsk, Grécko, Holandsko s výstavou Posvätný odkaz Cyrila a Metoda bol v Paríži, vystavoval v Monacu, Mníchove, Istanbule, Frankfurte, Tokiu, v Krakove, v Tel Avive, Južnej Kórei – výpočet je skutočne veľmi dlhý. Odráža sa v tom životná púť na štúdiách v Perugii, Prahe, Paríži a Madride a tvorivé pobyty a maliarske sympóziá vo Francúzsku, Zimbabwe, Zambii, ČĽR, Mexiku, Izraeli, Taliansku, Grécku v Etiópii a v Iráne. Impozantný výpočet pre talent žijúci a tvoriaci v Bratislave. Spätosť s prostredím sa prejavuje samozrejme vo výtvarnom diele, ale v tom, že autor sa neprezentuje len v rozmerných a ojedinelých galériách či priestoroch ako je Danubiana, ale aj napr. v komornom prostredí galérie v starých uličkách Kežmarku, či v trenčianskej galérii. Jeho februárové výročie narodenia sa v roku 2014 spojilo s výstavou v priestoroch, ktoré sú terajšom slovenskom prostredí ničenia technických pamiatok dá sa povedať ak nie senzáciou tak jasnou vzburou developerskej pahltnosti – vo veľkopriestoroch zrekonštruovanej budovy bývalej parnej elektrárne v Poprade.

Poprad - Mississippi
Pollág je síce rodák z Levoče, ale vyrastal na ulici/prezidenta/ Antonína Zápotockého v Poprade v susedstve chradnúcej ruiny opustenej popradskej parnej elektrárne. Dnes sa Zápotockého ulica volá Ulica Dominika Tatarku. Toto azda hovorí za všetko. A komu by bolo málo tomu veľa napovie plagát výstavy na akoby parníku s kolesami z pestrých farieb je nápis Poprad – Mississippi, známy obraz kolies poháňajúcich lode na americkej rieke sú na plagáte farebné. Sú to farby, ktorá poháňajú Pollága do piatich odvetví výtvarného umenia a to vlastne od čias detstva. Lebo do lode vedno s ním sú ešte zakomponovaní Ľudo a Viktor v oných smiešnych chlapčenských šortkách módy roku 1962 pred popradskou bytovkou. Názov výstavy je odvodený od tohto motívu rozmernej maľby. Vlastne názov výstavy sa stal podnetom, ako konštatuje kurátorka, pre najnovšie dielo majstra, „ Z obrazu vystupujú traja malí uličníci, dvaja z nich majú v rukách pištole a ten v strede sa hrdo opiera o valašku, s vážnou tvárou pláva na palube vysnívaného parníka Yanoshik. Pláva dole ulicou, ktorou preteká množstvo príbehov, osudov....!, konštatuje o. i. kurátorka výstavy Anna Ondrušeková.

Génius loci

Koľko len mal P. Pollág výstav doma a vo svete, ani jedna z nich nehovorila toľko prostredím v ktorom bola umiestnená ako oná popradská. Pollágovou výstavou sa zároveň skončila aj sedemnásť rokov trvajúca rekonštrukcia unikátnej budovy bývalej parnej elektrárne, všetko je inak čas viditeľne plynie, mesto a svet sa mení – a ako sa zmenil chlapec z našej ulice – do demonštruje priam výbuch farebnosti a kompozičnej nápaditosti. A svetobežník Pollág nám potvrdzuje, čo sme o ňom počuli od iných: poskytuje možnosť vnímať jeho obrovské, mnohorozmerné plátna ako pluralitu výtvarných názorov, ktorá prevráva nezvyčajnosťou a jeho vzťahom ku kultúrnemu odkazu génia loci.

Dunajské krídla

Dunajské krídla

Anjeli z domu smútku v Lábe

Anjeli z domu smútku v Lábe