Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Kontakty
Naši partneri:
Učebnica Dejepisu a či propagandistická príručka? – Vladimír Mikunda
Čoskoro privítame májový Deň víťazstva nad fašizmom a tak je namieste otázka, ako sa na toto obdobie pozerá naša nová „objektívna“ učebnica Dejepisu pre 9. ročník základnej školy a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom?
Učebnica bola Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR schválená 19. septembra 2012, čiže v tomto školskom roku sa podľa nej učí po prvý raz. A keďže si jej existenciu pripomínam len cez májový Deň víťazstva nad fašizmom, dovolím si poukázať na jej úroveň iba kapitolami, ktoré majú vzťah k obdobiu prvej Slovenskej republiky rokov 1939 – 1945 a taktiež, ale naozaj len mierne, aj k 1. svetovej vojne.
Všeobecne sa dá povedať, že oproti minulým učebniciam badať v nej aj isté pozitívne posuny. No nedostatkov, chýb, nepresností a nedopracovaní pustila do nej schvaľovacia komisia ešte stále dosť. A tak stojí na zváženie každého, či takouto učebnicou našu mládež vzdelávame alebo deformujeme?
• Veľkou slabinou tejto učebnice v otázkach vojen je, že 1. i 2. svetová vojna sú v nej postavené tak, akoby išlo o dve samostatné historické udalosti. Vôbec sa tu nehovorí o ich politicky logickom prepojení, o nadväznostiach a už vôbec nie o príčinných súvislostiach.
• Perfektným klamstvom je veta v kapitole „Európa pod Hitlerovou kontrolou“, že „Budúcnosť satelitov bola neistá.“ Opak je pravdou. Bola až veľmi istá. Veď všetkým to vopred prezrádzal programový Mein Kampf! No a keď sa po vojne našla originálna mapa, ako to Nemci s usporiadaním sveta naozaj mysleli, pochybnosti zostali len u absolútnych ignorantov historických faktov. Predmetnú mapu uverejnil v 90-tych rokoch Týždenník aktualít a pred dvoma rokmi aj Ročenka odbojárov 2011 (z produkcie SZPB) na strane 85. Z mapy sa dá odvodiť istota spôsobu (ne)prežitia každého stredo a východoeurópskeho štátu.
• V podkapitole „Prvá fáza druhej svetovej vojny“ je nesmierne naivná, ba až primitívna konštatácia už vôbec nehodná vedomostí a vnímania pätnásťročných žiakov. Lebo tvrdiť, že Hitler sa obrátil na východ keďže neuspel pri bombardovaní Veľkej Británie, tak na tento „geniálny dôvod“ by autorom „neskočili“ ani podstatne mladší žiaci.
• Na str. 76 sa kapitola „Politický systém v Slovenskom štáte“ javí ako skrytá obhajoba prezidenta prvej Slovenskej republiky. Uvádza, že to bola deravá totalita. „No aká deravá totalita“, - veľakrát sa pýta predseda Bratislavského oblastného výboru SZPB Ladislav Jača, „keď platilo: Jeden Boh, jeden vodca, jeden národ. A keď všetko ostatné bolo prenasledované a potláčané“?
• V kapitole „Dve krídla v HSĽS“, na str. 76, je uvedené, že Jozef Tiso patril do umierneného krídla a Alexander Mach s Vojtechom Tukom do radikálneho. Komu teda pripadol povraz a komu len väzenie? Uvedomme si, že bol to „umiernený“, kto si pozval na potlačenie svojich povstalcov (SNP) armádu cudzieho štátu (Wehrmacht) a tú potom vyznamenával slovenskými vyznamenaniami! To umiernený podpísal tzv. Židovský kódex? To umiernený bol predsedom HSĽS?
• Na strane 78 sa v kapitole „Zastavenie agresora a obrat vo vojne“ uvádza, že od momentu porážky pri Stalingrade Nemci len ustupovali. Nič proti, lebo je to fakt. No chýba tu iné. Že 8. marca 1943, teda iba pár týždňov po Stalingrade využili Nemci slabinu v sovietskej obrane, zaútočili a proti nim sa po prvýkrát na východnom fronte pri Sokolove postavila aj samostatná československá jednotka, 1. čs. poľný prápor v ZSSR. Toto je vlastenecky a aj dejepisecky mimoriadne dôležitý fakt a preto vzniká otázka. Z akého dôvodu ho autorský kolektív obišiel? Azda nie preto, že naozaj išlo úspešné bojové vystúpenie na strane spojencov, ktoré by NEBODAJ dokázalo pozdvihnúť sebavedomie aj tejto generácie?!?!?!
• O kapitole „SNP“ sa nejdem ani zmieňovať, tú by bolo celú treba faktograficky zracionalizovať. Spomeniem len aspoň jednu nepravdu, že partizánske jednotky, ktoré vznikali pred vyhlásením povstania, boli všetky rýchlo zlikvidované (viď. podkapitola Formovanie odboja a jej posledná veta). No čo už proti takýmto pseudonázorom? Jediná cesta je, kapitolu prepísať celú a podľa pravdy.
• Nedostatkom učebnice je obídený vznik SNR, vznik a podpis Vianočnej dohody 1943 a jej význam aj do dnešných dní. Pretože nie všetky body Vianočnej dohody boli dodnes naplnené!!! Že je to pravda, nasvedčujú aj vyjadrenia súčasných vzdelaných politikov, ktorí si túto Vianočnú dohodu konkrétne prečítali a nielen o nej počuli a teda na zhromaždeniach to v posledných dvoch rokoch občanom intenzívne pripomínajú.
• Správne je, že nikde sa neuvádza, že SNP bolo porazené. Čo v rečiach na ulici občas zaznie. Lebo naozaj nebolo! Porážka je totiž otázkou kapitulácie a tá nebola nikdy a nikým podpísaná.
• Z katastrofálnej neznalosti pravého historického základu vychádza kapitola „Rozdelenie Európy“ a podkapitola „Vytvorenie sovietskeho bloku“. Lebo historické fakty hovoria, že to, ako bola rozdelená Európa, sa dohodlo počas Jaltskej konferencie na Kryme v roku 1944. Čiže za to, ako vyzerala povojnová Európa, zodpovedali rovným dielom tak Stalin, ako aj Roosevelt a Churchil. Boli to oni a nikto iný, kto Stalinovi schválil dnes už všeobecne známu rukou nakreslenú červenú rozhraničovaciu líniu na mape!!! (Zmienka o tomto aspekte, ktorý už dnes netvorí základ rozdelenia Európy, by sa v učebnici patrilo uviesť na strane 82 v podkapitole „Usporiadanie sveta po vojne“.)
• S absolútnou a až do neba volajúcou chybou sa začína kapitola „Návrat Slovenska do obnovenej ČSR“. Konkrétne v podkapitole „Oslobodzovanie Slovenska od nemeckých vojsk“ na str. 88 sa hovorí, že „Oslobodzovanie Slovenska spod nemeckej okupácie sa začalo na východe krajiny už v októbri 1944“. Lenže toto je klamstvo!!! Oslobodzovanie Slovenska sa začalo už 21. septembra 1944 oslobodením prvej slovenskej obce Kalinov!
Keďže táto kapitola je spracovaná „najdiabetickejšie“, neslano – nemastno, keďže je všeobecná a nič nehovoriaca, na jej príklade sa dá odvrhnúť prípadná obrana tvorcov, že na mnou namietané nedostatky neboli v učebnici dostatok priestoru. Čiže ja už teraz preukazujem, že bolo, len tvorcovia s ním šafárili a efektívne ho nevyužili. Z akého dôvodu? To neviem. Možno neovládali alebo nechceli uverejniť práve tie najdôležitejšie údaje viažuce sa k nášmu oslobodzovaniu. Napr. koľko sovietskych, rumunských... a čs. vojakov pri oslobodzovaní Slovenska padlo a kde sú pochovaní, ktorá obec bola oslobodená ako prvá, ktorá ako posledná (Makov, 3. máj 1945), kde boli u nás najväčšie boje: Dukla, Dargov, L. Mikuláš, Pohronie, Polom... Prečo to táto učebnica obchádza? Osobitne chcem zdôrazniť, že nikdy nepochopím, prečo sa autorský kolektív vyhol zmienke, že na Slovensku bolo fašistami a ich domácimi prisluhovačmi vypálených 102 obcí a osád, z ktorých jediná – Kalište – nebola dodnes obnovená. Prečo to nespomína naša slovenská učebnica, keď zmienku o tom nájdeme v publikáciách po celej Európe?
Keď sa mi do rúk dostala súčasná učebnica dejepisu, tak niekto z členov komisie pre prácu s učiteľmi, ženami a mládežou pri Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov spomenul svoje zážitky z besied so žiakmi o SNP a vojne. Povedal, že naši školáci naozaj perfektne a menovite ovládajú, kto bol – kto? Vo vláde, v HSĽS, dokonca kto do akého krídla patril, no mlčia, ak sa ich opýtate, kto stál na čele 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, koľko u nás pôsobilo partizánskych brigád, uviesť meno čo i len jedného veliteľa, koľko obetí nás vlastne stálo toto vojnové dobrodružstvo atď. Vrátane poznatkov o 2. odboji vo vlastnom kraji. Hovorím si, že toto predsa nemôže byť náhoda! Toto niekto naozaj cieľavedome dosahuje!
Na okraj
O tom, že autori tejto učebnice buď úmyselne zakrývajú fakty, alebo sami majú rezervy vo vedomostiach, nasvedčuje aj kapitola o 1. sv. vojne, kde sa v podkapitole „Čierna ruka zasahuje“, hovorí len o tom, že rakúsky arcivojvoda František Ferdinand s manželkou sa vybrali na návštevu do Sarajeva, hlavného mesta Bosny a Hercegoviny, ktorú si Rakúsko pripojilo až v roku 1908. „...a preto boli jeho predstavitelia tamojšími Srbmi nenávidení“.
Obrovským falzifikátom histórie je, ak učebnica iba toto považuje za hlavný dôvod atentátu, ktorý spáchal študent Gavrilo Princip (člen organizácie Mladá Bosna, podporovaná tajnou srbskou organizáciou Čierna ruka). Kedy sa už slovenským žiakom povie celá pravda? Že rakúsky arcivojvoda išiel do Sarajeva Srbov nielen ponížiť, ale ich aj nezakryte provokovať. Prečo sa dnes školákom nepovie, ako sa hovorilo nám, že táto jeho inšpekčná cesta bola demonštráciou sily a jasnou provokáciou srbského národného cítenia pretože Rakúsko-uhorská vojenská prehliadka v Bosne sa mala konať 28. júna, čiže v deň výročia tragickej bitky na Kosovom poli???!!!
x x x
Ďalšou politologickou a teda aj historickou nesprávnosťou je nepresné operovanie s pojmom „komunizmus“. Viď. napr. strana 44, kde sa v poslednej vete popisu k osobnostiam hovorí: „Po nastolení komunistickej totality roku 1948 boli prenasledovaní a väznení.“ Nepresnosť a zavádzanie v tomto prípade vyplýva z toho, že až do roku 1960 nemôžeme náš spoločenský poriadok v žiadnom prípade nazývať komunistickým!!! Takto ho pomenúvajú len nevzdelanci. Tí, ktorí sa držia faktov povedia, že išlo o obdobie diktatúry proletariátu, čo marxisticko-leninská teória nikdy a pred nikým neskrývala a žiaci boli takto aj vyučovaní. Prvou fázou komunistickej spoločnosti je až socializmus a ten sa u nás začal v roku 1960, dôkazom čoho je zmena názvu štátu na ČSSR a aj hviezdička, ktorá sa objavila v našom štátnom znaku. Nakoniec, do roku 1960 to vyplývalo nielen z názvu štátu, ale aj z jeho ústavy! ČSR bola totiž ľudovodemokratická a nie socialistická republika.
Čo povedať na záver?
Azda iba to, že o čo viac takýchto nepresností bude obsahovať akákoľvek učebnica dejepisu, o to viac sa bude vzďaľovať od pojmu učebnica a viac sa približovať k pojmu propagandistická príručka. V tom prípade si však položme základnú otázku: Komu je to prospešné?
Všeobecne sa dá povedať, že oproti minulým učebniciam badať v nej aj isté pozitívne posuny. No nedostatkov, chýb, nepresností a nedopracovaní pustila do nej schvaľovacia komisia ešte stále dosť. A tak stojí na zváženie každého, či takouto učebnicou našu mládež vzdelávame alebo deformujeme?
• Veľkou slabinou tejto učebnice v otázkach vojen je, že 1. i 2. svetová vojna sú v nej postavené tak, akoby išlo o dve samostatné historické udalosti. Vôbec sa tu nehovorí o ich politicky logickom prepojení, o nadväznostiach a už vôbec nie o príčinných súvislostiach.
• Perfektným klamstvom je veta v kapitole „Európa pod Hitlerovou kontrolou“, že „Budúcnosť satelitov bola neistá.“ Opak je pravdou. Bola až veľmi istá. Veď všetkým to vopred prezrádzal programový Mein Kampf! No a keď sa po vojne našla originálna mapa, ako to Nemci s usporiadaním sveta naozaj mysleli, pochybnosti zostali len u absolútnych ignorantov historických faktov. Predmetnú mapu uverejnil v 90-tych rokoch Týždenník aktualít a pred dvoma rokmi aj Ročenka odbojárov 2011 (z produkcie SZPB) na strane 85. Z mapy sa dá odvodiť istota spôsobu (ne)prežitia každého stredo a východoeurópskeho štátu.
• V podkapitole „Prvá fáza druhej svetovej vojny“ je nesmierne naivná, ba až primitívna konštatácia už vôbec nehodná vedomostí a vnímania pätnásťročných žiakov. Lebo tvrdiť, že Hitler sa obrátil na východ keďže neuspel pri bombardovaní Veľkej Británie, tak na tento „geniálny dôvod“ by autorom „neskočili“ ani podstatne mladší žiaci.
• Na str. 76 sa kapitola „Politický systém v Slovenskom štáte“ javí ako skrytá obhajoba prezidenta prvej Slovenskej republiky. Uvádza, že to bola deravá totalita. „No aká deravá totalita“, - veľakrát sa pýta predseda Bratislavského oblastného výboru SZPB Ladislav Jača, „keď platilo: Jeden Boh, jeden vodca, jeden národ. A keď všetko ostatné bolo prenasledované a potláčané“?
• V kapitole „Dve krídla v HSĽS“, na str. 76, je uvedené, že Jozef Tiso patril do umierneného krídla a Alexander Mach s Vojtechom Tukom do radikálneho. Komu teda pripadol povraz a komu len väzenie? Uvedomme si, že bol to „umiernený“, kto si pozval na potlačenie svojich povstalcov (SNP) armádu cudzieho štátu (Wehrmacht) a tú potom vyznamenával slovenskými vyznamenaniami! To umiernený podpísal tzv. Židovský kódex? To umiernený bol predsedom HSĽS?
• Na strane 78 sa v kapitole „Zastavenie agresora a obrat vo vojne“ uvádza, že od momentu porážky pri Stalingrade Nemci len ustupovali. Nič proti, lebo je to fakt. No chýba tu iné. Že 8. marca 1943, teda iba pár týždňov po Stalingrade využili Nemci slabinu v sovietskej obrane, zaútočili a proti nim sa po prvýkrát na východnom fronte pri Sokolove postavila aj samostatná československá jednotka, 1. čs. poľný prápor v ZSSR. Toto je vlastenecky a aj dejepisecky mimoriadne dôležitý fakt a preto vzniká otázka. Z akého dôvodu ho autorský kolektív obišiel? Azda nie preto, že naozaj išlo úspešné bojové vystúpenie na strane spojencov, ktoré by NEBODAJ dokázalo pozdvihnúť sebavedomie aj tejto generácie?!?!?!
• O kapitole „SNP“ sa nejdem ani zmieňovať, tú by bolo celú treba faktograficky zracionalizovať. Spomeniem len aspoň jednu nepravdu, že partizánske jednotky, ktoré vznikali pred vyhlásením povstania, boli všetky rýchlo zlikvidované (viď. podkapitola Formovanie odboja a jej posledná veta). No čo už proti takýmto pseudonázorom? Jediná cesta je, kapitolu prepísať celú a podľa pravdy.
• Nedostatkom učebnice je obídený vznik SNR, vznik a podpis Vianočnej dohody 1943 a jej význam aj do dnešných dní. Pretože nie všetky body Vianočnej dohody boli dodnes naplnené!!! Že je to pravda, nasvedčujú aj vyjadrenia súčasných vzdelaných politikov, ktorí si túto Vianočnú dohodu konkrétne prečítali a nielen o nej počuli a teda na zhromaždeniach to v posledných dvoch rokoch občanom intenzívne pripomínajú.
• Správne je, že nikde sa neuvádza, že SNP bolo porazené. Čo v rečiach na ulici občas zaznie. Lebo naozaj nebolo! Porážka je totiž otázkou kapitulácie a tá nebola nikdy a nikým podpísaná.
• Z katastrofálnej neznalosti pravého historického základu vychádza kapitola „Rozdelenie Európy“ a podkapitola „Vytvorenie sovietskeho bloku“. Lebo historické fakty hovoria, že to, ako bola rozdelená Európa, sa dohodlo počas Jaltskej konferencie na Kryme v roku 1944. Čiže za to, ako vyzerala povojnová Európa, zodpovedali rovným dielom tak Stalin, ako aj Roosevelt a Churchil. Boli to oni a nikto iný, kto Stalinovi schválil dnes už všeobecne známu rukou nakreslenú červenú rozhraničovaciu líniu na mape!!! (Zmienka o tomto aspekte, ktorý už dnes netvorí základ rozdelenia Európy, by sa v učebnici patrilo uviesť na strane 82 v podkapitole „Usporiadanie sveta po vojne“.)
• S absolútnou a až do neba volajúcou chybou sa začína kapitola „Návrat Slovenska do obnovenej ČSR“. Konkrétne v podkapitole „Oslobodzovanie Slovenska od nemeckých vojsk“ na str. 88 sa hovorí, že „Oslobodzovanie Slovenska spod nemeckej okupácie sa začalo na východe krajiny už v októbri 1944“. Lenže toto je klamstvo!!! Oslobodzovanie Slovenska sa začalo už 21. septembra 1944 oslobodením prvej slovenskej obce Kalinov!
Keďže táto kapitola je spracovaná „najdiabetickejšie“, neslano – nemastno, keďže je všeobecná a nič nehovoriaca, na jej príklade sa dá odvrhnúť prípadná obrana tvorcov, že na mnou namietané nedostatky neboli v učebnici dostatok priestoru. Čiže ja už teraz preukazujem, že bolo, len tvorcovia s ním šafárili a efektívne ho nevyužili. Z akého dôvodu? To neviem. Možno neovládali alebo nechceli uverejniť práve tie najdôležitejšie údaje viažuce sa k nášmu oslobodzovaniu. Napr. koľko sovietskych, rumunských... a čs. vojakov pri oslobodzovaní Slovenska padlo a kde sú pochovaní, ktorá obec bola oslobodená ako prvá, ktorá ako posledná (Makov, 3. máj 1945), kde boli u nás najväčšie boje: Dukla, Dargov, L. Mikuláš, Pohronie, Polom... Prečo to táto učebnica obchádza? Osobitne chcem zdôrazniť, že nikdy nepochopím, prečo sa autorský kolektív vyhol zmienke, že na Slovensku bolo fašistami a ich domácimi prisluhovačmi vypálených 102 obcí a osád, z ktorých jediná – Kalište – nebola dodnes obnovená. Prečo to nespomína naša slovenská učebnica, keď zmienku o tom nájdeme v publikáciách po celej Európe?
Keď sa mi do rúk dostala súčasná učebnica dejepisu, tak niekto z členov komisie pre prácu s učiteľmi, ženami a mládežou pri Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov spomenul svoje zážitky z besied so žiakmi o SNP a vojne. Povedal, že naši školáci naozaj perfektne a menovite ovládajú, kto bol – kto? Vo vláde, v HSĽS, dokonca kto do akého krídla patril, no mlčia, ak sa ich opýtate, kto stál na čele 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, koľko u nás pôsobilo partizánskych brigád, uviesť meno čo i len jedného veliteľa, koľko obetí nás vlastne stálo toto vojnové dobrodružstvo atď. Vrátane poznatkov o 2. odboji vo vlastnom kraji. Hovorím si, že toto predsa nemôže byť náhoda! Toto niekto naozaj cieľavedome dosahuje!
Na okraj
O tom, že autori tejto učebnice buď úmyselne zakrývajú fakty, alebo sami majú rezervy vo vedomostiach, nasvedčuje aj kapitola o 1. sv. vojne, kde sa v podkapitole „Čierna ruka zasahuje“, hovorí len o tom, že rakúsky arcivojvoda František Ferdinand s manželkou sa vybrali na návštevu do Sarajeva, hlavného mesta Bosny a Hercegoviny, ktorú si Rakúsko pripojilo až v roku 1908. „...a preto boli jeho predstavitelia tamojšími Srbmi nenávidení“.
Obrovským falzifikátom histórie je, ak učebnica iba toto považuje za hlavný dôvod atentátu, ktorý spáchal študent Gavrilo Princip (člen organizácie Mladá Bosna, podporovaná tajnou srbskou organizáciou Čierna ruka). Kedy sa už slovenským žiakom povie celá pravda? Že rakúsky arcivojvoda išiel do Sarajeva Srbov nielen ponížiť, ale ich aj nezakryte provokovať. Prečo sa dnes školákom nepovie, ako sa hovorilo nám, že táto jeho inšpekčná cesta bola demonštráciou sily a jasnou provokáciou srbského národného cítenia pretože Rakúsko-uhorská vojenská prehliadka v Bosne sa mala konať 28. júna, čiže v deň výročia tragickej bitky na Kosovom poli???!!!
x x x
Ďalšou politologickou a teda aj historickou nesprávnosťou je nepresné operovanie s pojmom „komunizmus“. Viď. napr. strana 44, kde sa v poslednej vete popisu k osobnostiam hovorí: „Po nastolení komunistickej totality roku 1948 boli prenasledovaní a väznení.“ Nepresnosť a zavádzanie v tomto prípade vyplýva z toho, že až do roku 1960 nemôžeme náš spoločenský poriadok v žiadnom prípade nazývať komunistickým!!! Takto ho pomenúvajú len nevzdelanci. Tí, ktorí sa držia faktov povedia, že išlo o obdobie diktatúry proletariátu, čo marxisticko-leninská teória nikdy a pred nikým neskrývala a žiaci boli takto aj vyučovaní. Prvou fázou komunistickej spoločnosti je až socializmus a ten sa u nás začal v roku 1960, dôkazom čoho je zmena názvu štátu na ČSSR a aj hviezdička, ktorá sa objavila v našom štátnom znaku. Nakoniec, do roku 1960 to vyplývalo nielen z názvu štátu, ale aj z jeho ústavy! ČSR bola totiž ľudovodemokratická a nie socialistická republika.
Čo povedať na záver?
Azda iba to, že o čo viac takýchto nepresností bude obsahovať akákoľvek učebnica dejepisu, o to viac sa bude vzďaľovať od pojmu učebnica a viac sa približovať k pojmu propagandistická príručka. V tom prípade si však položme základnú otázku: Komu je to prospešné?
Powered by Quick.Cms