Ukrajinu vraj držia nad vodou peniaze ich migrantov – Vladimír Mezencev

Vysťahuje sa polovica krajiny?

Ťažko povedať, prečo ukrajinské médiá predpovedajú horúcu jeseň. Nie tú meteorologickú, ale politickú. Veď všetko sa zdá byť také jednoznačné: voľby prezidenta republiky skončili výrazným víťazstvom Volodymyra Zelenského a rovnako jeho strana Sluha ľudu dominovala v parlamentných voľbách. Ťažko teda predpokladať, že jeseň bude plná demonštrácií a štrajkov. Veď aj kolegovia – ukrajinskí novinári a politológovia – ktorých sme v auguste oslovili, nevidia na ne dôvody. Hrivna je na veľké prekvapenie stále pevnejšia a i keď s priemyselnou výrobou i poľnohospodárstvom nie je všetko v poriadku, životnú úroveň zlepšujú financie, ktoré zarábajú Ukrajinci v cudzine a podstatnú časť nich posielajú domov svojim najbližším.

 

Niekoľkí ukrajinskí ekonómovia, medzi nimi Ihor Oniščenko, si myslia, že pre hospodárstvo krajiny by ani nebol vhodný návrat tých, ktorí pracujú v zahraničí. Je ich asi až 3,8 milióna a predstavujú 18% z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Takto sa okrem ďalších výhod znižuje počet nezamestnaných, čo poznáme aj zo situácie na Slovensku. Počet Ukrajincov bez práce sa znížil na 5,5%, čo je najnižší počet za niekoľko rokov. Aj vďaka zarobeným peniazom v zahraničí sa hrivna k doláru upevnila o 4,6 percenta a naďalej silnie. Samozrejme, do konca roka je ešte ďaleko, ale v tom minulom Ukrajinci doniesli, resp. poslali až 14 miliárd amerických dolárov, ktoré zarobili v zahraničí a vďaka nim sa ekonomika krajiny drží tesne „nad vodou“. Čo je zaujímavé, priemerná mzda Ukrajinca, pracujúceho doma, prekročila magickú hranicu 10 000 hrivien /v súčasnosti jedno euro = cca 27,40 hrivny/.

 

Druhá časť ekonómov však tvrdí, že pracovná migrácia Ukrajine nič neprináša, naopak, škodí jej. Ide skôr o hospodársku tragédiu, ktorá vedie k degradácii ekonomiky. Situácia, pri ktorej ľudia žijú na dvoch miestach, nemôže trvať večne. Postupne sa rodiny spájajú, ale už na nových miestach v zahraničí. Keď to bude pokračovať, tak Ukrajina zostane bez pracovných rúk a peniaze nebude komu posielať. Štát musí niečo urobiť, konkrétne vypracovať a realizovať program návratu Ukrajincov z cudziny domov, lebo v opačnom prípade krajina ako subjekt svetovej ekonomiky jednoducho prestane existovať. Východiskom je aj sústavne zvyšovanie platov, ktoré by mali predstavovať 75% tých, ktoré sú v susedných krajinách, teda v Poľku, Maďarsku, na Slovensku a v Česku. Spočiatku by priemerný plat mal predstavovať 15 000 hrivien, ale taký je iba v Kyjeve a jeho okolí.

 

Ale... ani takáto mzda ešte nespôsobí masívny návrat Ukrajincov do svojej domoviny. Už predovšetkým nie tých, ktorí v cudzine majú svoje kompletné rodiny a teda skutočné domovy, majú trvalé zamestnania a deti navštevujú tamojšie školy. K takýmto migrantom patria predovšetkým tí, ktorí neodišli do cudziny tvrdo pracovať a zbaviť sa tak biedy vo svojej vlasti, ale vzdelaní podnikatelia, ktorí sa neboja riskovať. Tí si veľmi dobre uvedomujú, že pokiaľ na Ukrajine nedôjde k skutočným ekonomickým reformám a nielen ku rôznym kozmetickým úpravám, pokiaľ sa nevytvoria podmienky na dôstojný život, tak sa prúd ľudí, idúcich za prácou či trvalým vysťahovaním, nezmenší a nepoľaví...

Svoj pohľad na túto záležitosť však majú nielen ekonómovia, ale aj politici. Minister zahraničných vecí Pavel Klimkin. Podľa neho v cudzine žije až 20 miliónov Ukrajincov a keď sa na Ukrajine neuskutočnia výrazné zmeny, tak sa ten počet môže zdvojnásobiť, pretože sa vysťahuje polovica obyvateľov tejto krajiny!

 

KTO ICH VYŤAŽÍ?

Práve v čase našej návštevy Ukrajiny sme sa dozvedeli, že náš východný sused má nečakane obrovské zásoby nerastných surovín. Odborníci toto bohatstvo oceňujú na 12 – 15 triliónov USD. Ide predovšetkým o ropu a zemný plyn i čierne uhlie. Toto bohatstvo sa nachádza prakticky na celom území Ukrajiny a treba iba investovať do ťažobných zariadení. Keď však naozaj bude pokračovať migrácia takým tempom ako doteraz, tak sa asi už nenájde toľko odborníkov, ktorí by dokázali pripraviť všetko tak, aby sa začalo s ťažbou. Veď iba podľa skromných odhadov je v novoobjavených ložiskách viac ako 5 mld. ton ropy!

 

PROBLEMATICKÁ DOPRAVA

Aj v tomto roku sme už niekoľkokrát písali o problematickej doprave na Ukrajinu, predovšetkým vez najvyťaženejší priechod Vyšné Nemecké – Užhorod. Ešte donedávna chodili viac-menej podľa cestovného poriadku linkové autobusy, dnes aj tie meškajú aj štyri hodiny! Cesta z Užhorodu do Košíc, alebo opačne, takto trvá niekedy až takmer päť hodín, i keď vzdialenosť medzi týmito mestami je približne sto kilometrov! Ťažko viniť hraničnú políciu a colníkov na našej strane, či vojakov – hraničiarov na ukrajinskej, že si nerobia svoju prácu. Jednoducho tento hraničný priechod najmä po zrušení povinnej vízovej povinnosti pre občanov Ukrajiny doslova praská vo švíkoch a vôbec nevidieť, že otvorenie železničného spojenia Košíc s Čopom a Mukačevom aspoň trochu odbremenilo tento cestný priechod. Žiaľ, už sa akosi prestalo hovoriť o vybudovaní nového pre automobily a autobusy, ktorý obe krajiny tak veľmi potrebujú. Skutočne škoda...

(Cesta na Ukrajinu realizovaná s finančnou pomocou Literárneho fondu.)