Ukrajina si problémy musí vyriešiť sama – Stanislav Kubánek

Čo nového na Ukrajine? Túto otázku mi často kladú mnohí priatelia i kolegovia v parlamente. Asi preto, že náš Prešovský kraj susedí so Zakarpatskou oblasťou Ukrajiny, teda s jej najzápadnejšou časťou. Okrem toho Prešovský samosprávny kraj udržiava s našimi východnými susedmi aktívne partnerské vzťahy s niektorými tamojšími predstaviteľmi oblastnej rady. Napriek tomu si nedovolím tvrdiť, že dokážem analyzovať súčasnú situáciu v krajine, ktorá sa mení zo dňa na deň. Nájdu sa síce u nás politológovia i politici, ktorí síce na východ od našich hraníc nikdy neboli ale možno práve preto sa hrajú na odborníkov a záujem širokej verejnosti o dianie na Ukrajine využívajú na svoju reklamu. Podobne ako niektorí novinári. Nikdy predtým som od nich nič o Ukrajine nečítal, ako viem, nikdy u našich východných susedov neboli, ale teraz akoby medzi sebou súťažili kto z nich o udalostiach v susednej krajine napíše najviac. Dokážu všetko dianie komentovať a dokonca radiť, čo majú Ukrajinci robiť.

Práve preto neviem pochopiť prečo naraz prejavujú záujem o dianie na Majdane niektorí naši pravicoví poslanci NR SR a dokonca sa neunúvali na niekoľko hodín navštíviť Kyjev. Čo tým chcú dokázať? Situáciu na Ukrajine však pozorne sleduje aj predseda vlády SR Robert Fico. Podľa neho Slovensko vníma udalosti na Ukrajine zo susedského i európskeho pohľadu so znepokojením a z pohľadu eskalácie násilia a strát na životoch s poľutovaním a smútkom. Podľa premiéra situácia na Ukrajine ponúka pre nás vážne ponaučenie v tom, aký nezastupiteľný a doslova vitálny význam má dnes pre normálny chod Slovenska, jeho stabilitu a rozvoj atmosféra spolupráce a dialógu. Prečo v podstate citujem nášho premiéra? Pretože práve spomínaný novinári citujú svojich ukrajinských kolegov, ktorí jemu i celej vláde vytýkajú, že na udalosti v Kyjeve celé mesiace vôbec nereagovali. Nie je to vôbec pravda! Práve R.Fico ešte v závere minulého roku v niektorých našich médiách vyjadril nielen svoj osobný názor na dianie na Ukrajine, ale zároveň i myšlienky niektorých členov vlády, poslancov i ďalších jeho blízkych spolupracovníkov.

Jedno je však už isté. S návratom Viktora Janukovyča do hociktorej významnej politickej funkcie sa už neráta, naopak. Nové vedenie krajiny obvinilo jeho a jeho najvernejších spolupracovníkov za smrť bezbranných civilistov na Námestí nezávislosti a priľahlých uliciach, konkrétne za vydanie rozkazu na streľbu do demonštrantov. Čo bude ďalej? Existuje niekoľko scenárov a možno, že pozornosť Ukrajiny i celej Európy sa sústredí na polostrov Krym. Žijú tu prevažne obyvatelia ruskej národnosti a mnohí majú dokonca aj ruské štátne občianstvo. Väčšina z nich teraz žiada pripojenie Krymu k Rusku. Moskva začína dávať najavo, že je pripravená „podniknúť aj rázne kroky v záujme svojich občanov, žijúcich na Ukrajine“. Tieto slová si môže každý vysvetliť podľa svojho, ale aj Brusel i Washington si musia uvedomiť, že Rusko sa len tak jednoducho nevzdá svojho vplyvu na Ukrajinu. „Moskva sa síce už vzdala Janukovyča, ale nevzdá sa Ukrajiny“ – tieto slová mi povedal jeden znalec ukrajinských i ruských politických pomerov, ktorý sa v pondelok vrátil domov z Kyjeva.

Najideálnejšie by bolo, keby si Ukrajina vyriešila svoje problémy sama, bez zasahovania zo strany Európskej únie, či USA. Či sa jej to podarí – dnes nikto nevie. Situácia sa môže zmeniť aj v čase medzi písaním týchto riadkov a ich uverejnením na stránkach Slovenského rozhľadu. Mnohí sa ma pýtajú aj na rozdiely medzi západnou a východnou časťou Ukrajiny. Samozrejme existujú. Rozdielne dejiny, rozdielny vývoj, rozdielna vnútropolitická situácia. Západ krajiny je však oveľa chudobnejší a prakticky žije z toho, čo ukrajinskí gastarbajtri zarobia v Česku, Nemecku, Poľsku, Taliansku či v ďalších západoeurópskych krajinách. Na tomto sa však budúcnosť nedá budovať. Až 70% HDP sa tvorí na východe a juhu republiky, kde je sústredený ťažobný a chemický priemysel, hutníctvo železa a strojárenstvo. Okrem toho Európska únia doteraz nepomohla Ukrajine v ničom a pôžička vo výške 20 miliárd eur, o ktorej sa zatiaľ neoficiálne hovorí, má byť akousi reakciou na pôžičku zo strany Ruska. Premiér Fico jednoznačne povedal, že Slovensko podporuje kroky vedúce k deeskalácii napätia a následnému hľadaniu najlepšieho usporiadania pomerov.