Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Ukrajina po 1. kole prezidentských volieb – Vladimír Mezencev

ZELENSKIJ NIE JE ŽOVIÁLNY UMELEC, ANI DEMOKRAT

Iba jeden deň bol rozdiel medzi prezidentskými voľbami u nás a na susednej Ukrajine. My sme už posledný marcový deň vedeli, kto v júni vystrieda vo funkcii hlavy štátu Andreja Kisku, naši východní susedia však v ten istý deň prichádzali k volebným urnám aby rozhodli, kto postúpi do ich 2. kola. Každému bolo totiž jasné, že v tom prvom pôjde iba o to, ktorá dvojica postúpi do záverečného súbojaa o prezidentské kreslo. Na Ukrajine má prezident oveľa viac právomoci než u nás, tam je totiž akási symbióza moci hlavy štátu a parlamentu. Práve preto tieto voľby vzbudzujú veľký záujem zo strany politikov a verejnosti nielen u susedov, ale aj v Rusku, USA, Nemecku či Francúzsku.

 

KANDIDÁTOV AKO MAKU

Ako sme už v Slovenskom rozhľade písali, Ukrajina asi drží svetový rekord v počte uchádzačov o funkciu prezidenta republiky. Bolo ich až 39 (!), pričom pre prevažnú väčšinu z nich prezidentské voľby znamenali iba možnosť urobiť si reklamu a imidž pred jesennými parlamentnými voľbami.

Už po prekročení slovensko-ukrajinských hraníc nás privítali priatelia otázkami: Čo sa na Slovensku o našich voľbách hovorí? Koho by chceli mať Slováci za ukrajinského prezidenta? Odpovedať nebolo ľahké. Napriek všetkej snahe informácie o dianí u východných susedov sú  najčastejšie skreslené a neúplné. Okrem toho našinci, ktorých cesta na Ukrajinu najčastejšie končí v Zakarpatsku, v podstate celých päť rokov nepočuli jedno dobré slovo na súčasného prezidenta Petra Porošenka...

V administratívnom sídle Zakarpatskej oblasti – v Užhorode – sme mali možnosť zúčastniť sa na predvolebnom mítingu Júlie Tymošenkovej, ktorej podľa agentúr pre výskum verejnej mienky patrilo v prieskumoch 2. miesto za Volodymyrom Zelenskym. Na naše veľké prekvapenie sa na tomto mítingu zišlo neobyčajne veľa ľudí, ale nechápali sme, prečo tam bolo tak veľa policajtov, ťažkoodencov a príslušníkov Národnej gardy. Veď celé podujatie malo pokojný priebeh a s tým, čo tam hovorila Tymošenková i predrečníci sa dalo len a len súhlasiť. I keď nepadli vo vystúpeniach mená dvoch našich expolitikov, ktorí by už mali skončiť na smetisku dejín – Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša, bolo jasné, že sa hovorí aj o nich. Načo Ukrajina potrebuje všelijakých zahraničných poradcov, ktorí už doma nič neznamenajú – nemá dosť vlastných schopných ľudí, ktorí by sa na túto funkciu hodili viac, než skrachovaní politici z niektorých susedných krajín? Takže, i keď sa mená nespomínali, bolo jasné, o kom sa tam hovorilo... Ešte jeden zaujímavý fakt zaznel na tomto predvolebnom zhromaždení: V ukrajinčine sa meno Tymošenkovej píše a vyslovuje iba v mužskom rode a neskloňuje sa – jednoducho Tymošenko. Na zozname uchádzačov o funkciu prezidenta sa však objavilo meno nejakého Jurija Tymošenka... Volebný štáb pani Julie je presvedčený, že ide len a len o taktiku Porošenkových ľudí zmiasť voličov tak, že namiesto Julie Tymošenko zakrúžkujú Jurija Tymošenko. „Aj my sme mohli tak urobiť! Nenašli by sme aj piatich Porošenkov a tých päť dať na kandidátnu listinu? Mohli! My sme však na rozdiel od pána prezidenta čestní!“ – zaznelo z úst jedn=eho predrečníka. Len pre zaujímavosť – ten Jurij Tymošenko nakoniec nazbieral 112 000 hlasov /0,63%/ a skončil na 10. mieste...

 

PREDPOKLADANÝ VÍŤAZ

Na oficiálne výsledky 1. kola prezidentských volieb, resp. potvrdenie tých predbežných, si musíme ešte počkať, no ich víťaz je istý: Volodymyr Zelenskij, herec, komik, mediálny manažér, predseda politickej strany Sluha ľudu... Nazbieral vyše 30% zo všetkých odovzdaných hlasov a svojim prvenstvom urobil radosť aj Moskve. Zelenského materinským jazykom je ruština a to sa prejavilo aj vo výsledku volieb v oblastiach, v ktorých sa stále hovorí predovšetkým po rusky: v Dnepropetrovskej /45% zo všetkých hlasov – z toho regiónu aj pochádza/, Odeskej /41%/, Chersonskej /37%/, Charkovskej /36%/, Poltaskej a Kirovogradskej po 35%...

Rusko by však najradšej na prezidentskej stoličke videlo Jurija Bojku, predstaviteľa opozičnej platformy, ktorý ako jediný má v programe spoluprácu s Ruskom. Bojko dostal 11,60% hlasov a skončil na 4. mieste za Tymošenkovou s cca 14 percentami. Presvedčivo však vyhral v Doneckej a Luhanskej oblasti, ktorých časť je v rukách separatistov /36, resp. 41%/.

Terajší prezident Petro Porošenko skončil síce ako druhý so 16%, ale ešte v závere minulého roka mu prieskumy verejnej mienky nedávali ani 10%. Jednoducho mal skvelý finiš. Čo je to však v porovnaní s rokom 2014, kedy sa prezidentom stal už po 1. kole volieb, v ktorých dostal až 54,77% hlasov a nevyhral iba v jednej oblasti. Teraz pre zmenu vyhral iba vo dvoch, Ľvivskej a Ternopoľskej, pričom Zelenskij zvíťazil až v dvadsiatich.

Tymošenková, napriek tomu, že prešla väzením a stala sa akousi martýrkou, napriek tomu, že stojí na čele silnej parlamentnej strany Baťkyvščina /Domovina/ a má už skúsenosti s prezidentskými voľbami z roku 2007, kedy sa dostala do ich 2. kola, teraz nečakane voličov nepresvedčila. Skončila tretia, dostala iba 13,5% hlasov a vyhrala iba v jednej oblasti – Ivano-Frankivskej.

 

HLASY AJ Z CUDZINY

Na rozdiel od nás však prezidenta môžu voliť aj Ukrajinci, žijúci v cudzine, a to priamo tam, kde žijú a pracujú. Prevažná väčšina z nich však asi čaká na druhé, rozhodujúce kolo, pretože z celkového počtu 338 000 zaregistrovaných ukrajinských voličov v zahraničí prišlo z nich k urnám iba necelých 16%. Porošenko vyhral voľby v Kanade, ale v ostatných krajinách /Poľsko, Bielorusko, Maďarsko, Arménsko, Lotyšsko, Srbsko/ viac hlasov nazbieral Zelenskyj.

 

TVRDÝ AKO ŽULA

Čo môžu očakávať od Zelenského aj tí, ktorí mu síce dali svoje hlasy, ale nevedia, ako sa vo funkcii prezidenta zachová? Podľa riaditeľa fondu Ukrajinská politika Konstantina Bondarenku k veľkým prekvapeniam v jeho správaní nedôjde. I keď mnohí považujú Zelenského za bábku v rukách oligarcha Kolomojského – on si to nemyslí. Za Zelenským stoja viacerí silní podnikatelia a len časť z nich je spojená s Kolomojskym. Zelenskij je tvrdý človek, žiadny demokrat, skôr despota. V prípade, že sa stane zázrak a on ukrajinským prezidentom, Kolomojskij bude prvý, ktorý pocíti jeho moc. Asi sa takto bude opakovať situácia, ktorá vznikla medzi Vladimírom Putinom a Borisom Berezovským. Zelenskij v prípade víťazstva v druhom kole pocíti jeden svoj nedostatok – nenájde žiadne zázemie vo Verchovnej rade. Jednoducho parlamentná väčšina rozhodne o tom, kto sa stane predsedom vlády a nie on. Pritom parlament v súčasnom zložení bude pracovať až do októbra tohto roku. Potom sa bude tvoriť nová koalícia a zároveň sa budú hľadať noví kandidáti na členov vlády. Zelenskij takto môže mať svoju vládu až v roku 2020. To ale nie je všetko. Podľa ukrajinských zákonov sú gubernátori jednotlivých oblastí podriadení prezidentovi i predsedovi vlády.

A tak sa môže stať, že štátna moc v krajine bude úplne paralyzovaná. V prípade opätovného zvolenia Porošenka za hlavu štátu takéto problémy nehrozia. Tu však hrozí niečo iné: Porošenkova volebná kampaň vraj stojí vyše 500 miliónov dolárov. Sú to obrovské peniaze. Keby ho nezvolili za prezidenta, tak musí rátať aj s tým, že môže skončiť za mrežami...

Druhé kolo prezidentských volieb bude 21. apríla, inaugurácia /staro/nového prezidenta sa musí uskutočniť do 27. mája.

/Cesta na Ukrajinu realizovaná finančnou pomocou Literárneho fondu./