Ukrajina nám priniesla dva jazyky – Dušan D. Kerný

Búrlivý medzinárodný vývoj má nečakaný mediálny vývoj. V Českej republike vyvolala prudké spory o jazyk, terminológiu akú používa špička súčasnej politickej triedy tohto štátu.

Prudké spory o slovník českého prezidenta si zasluhujú osobitný pohľad. Teraz chceme upozorniť na dve skutočnosti, ktoré na Slovensku nepoznáme, ktoré nie sú prítomné vo verejnoprávnych médiách na Slovensku. Je to napríklad vysielanie Hyde Park českej verejnoprávnej televízie. Pôvodne tam boli aj priame otázky divákov, teraz už ich hlasy nepočuť, iba písomne sa objavujú otázky na obrazovke.

 

Hyde park po česky

Tým ČT ustúpila od praxe, ktorú napríklad stále dodržujú verejnoprávne televízie v Nemecku, napríklad vo vysielaní každo týždenného Presseklubu, vždy v nedeľu na poludnie. Teda v tradičnom čase. Tam po besede novinárov je druhá časť venovaná priamo otázkam divákov pre všetkých prítomných novinárov, ktorí sa predtým zúčastnili besedy v Presseklube. To je formát u nás nevídaný a ani sa oň nikto nepokúša.

Vráťme sa však k Hyde Parku českej televízie, ktorá je bezbariérovo prístupná aj u nás všade. Vystupovali tam pod paľbou alebo záplavou otázok mnohé osobnosti nielen českej, ale aj medzinárodnej scény. Napríklad N. Gorbanevskaja, jedna z demonštrantiek na našu podporu v auguste 1968 na Červenom námestí v Moskve.

 

Veľvyslanec nemal argumenty

V pondelok 25. novembra 2014 bol hosťom bývalý český veľvyslanec v Ruskej federácii Petr Kováč. Otázky, ktoré poslali písomne internetom na obrazovku štúdia nesúhlasiaci poslucháči sa týkali v mnohom kriticky USA a ich politiky na Blízkom východe.

Bola to výmena názorom medzi dvomi nesúhlasiacimi, navzájom protichodnými názormi. Bývalý diplomat, ktorý už nie je v štátnej správe, povedal, že kto nič nerobí nič nepokazí, že USA porazili napr. Japonsko a to sa stalo ich spojencom a prekvitajúcou krajinou, v Iraku to jednoducho nevyšlo. Výhovorka hodná groš – USA proti Japonsku bojovali ako súčasti zvráteného systému, ktorý sa usiloval o svetovládu spolu s hitlerovským Nemeckom, bojovali proti štátu, ktorý ich napadol a zničil a zabíjal na tichomorskej základni USA v Pearl Harbore. Ohrozil vojensky USA.

 

Americká politika vyvoláva otázky

Na rozdiel od toho Irak neohrozoval USA, americká a spojenecká invázia sa udiala na základe vymyslených a sfalšovaných informácií, tribúna OSN bola zneužitá na ich šírenie. Nenastolila sa nijaká stabilita v regióne, ale naopak, rozložil sa pomer síl, destabilizoval sa celý región a dodnes sa tam bojuje, vedie vojna. Je zrejmé, že vedenie vojnových operácií zdedí po terajšom americkom prezidentovi aj nasledujúci – jeho meno ešte nepoznáme a už je zrejmé, že jeho problémom bude americká vojenská prítomnosť v bojových operáciách.

Čo je ešte horšie – po prvý raz sa v podobe hnutia Islamský štát vytvorila nie teroristická organizácie, ale systém, ktorý si chce vytvoriť vlastné pravidlá na rozľahlom území a ignoruje všetky medzinárodné zásady a styky. Islamský štát nemá nijaký cieľ, aby spolupracoval s medzinárodným spoločenstvom, medzinárodnými organizáciami, stal sa ich členom, alebo pestoval susedské vzťahy so susednými štátmi. Neusiluje sa o nijaké medzinárodné uznanie. Neusiluje sa o uznanie susedných arabských či moslimských štátov. Je to po prvý raz, čo sme svedkami takéhoto hnutia za štát a v takom rozsahu.

 

Oficiálny jazyk a jazyk faktov

 

Beseda s českým bývalým diplomatom, veľvyslancom,  hlavou zastúpenia významného štátu EÚ, nášho najbližšieho suseda – Česka – v takom významom štáte ako je Ruská federácia – ukazuje, že jeden jazyk nestačí. Jeden je jazyk diplomacie a politiky a druhý je jazyk médií. Je jasné, že argumentmi diplomacie a politiky sa dnes verejnosti nedajú vysvetliť procesy na európskom kontinente a ani politika EÚ či NATO. Potrebujeme dva jazyky – jeden jazyk oficiálny a druhý jazyk faktografický. Hoci šlo o besedu v češtine, treba povedať, že pomery sú zrejme rovnaké aj na Slovensku. Je zrejmé, že potrebujeme dve slovenčiny. Tento paradox sa stal zrejmý nielen po udalostiach na Blízkom východe ale najmä po tom všetkom, čo sa už rok odohráva v našom bezprostrednom susedstve na Ukrajine.