Ukrajina nám priniesla štyri problémy – Dušan D. Kerný

Voľby prezidenta Ukrajiny boli rozhodujúce voľby v Európe. Zvíťazil Petro Porošenko a má podporu USA, EÚ a v ich rámci ako aj dvojstranných stykov takisto Slovenska. Porošenko zvíťazil dokonca hlasmi aj značnej časti voličov na východe Ukrajiny, kde sa bojuje. Voľby boli zároveň porážkou mýtu o hrozbe tzv. banderovcov na čom bola postavená argumentácia ruských médií a politiky a dokonca  aj skúsenej ruskej diplomacie.

 

Radikálni nasledovníci „banderovcov“, „úderná päsť majdanu“, získali len jedno percento hlasov. Vývoj na Ukrajine však aj pred voľbami a aj po nich priniesol do strednej Európy štyri problémy. Je to volanie po autonómii, vyjadrenia o tom ako posilniť vojenskú spoluprácu NATO a dlhodobú otázku energetickú. Pred zmenou v úrade prezidenta SR, prezidenta, ktorý vyhral s masívnou podporou menšinového voliča, to vyvoláva pre vládu problém. Maďarský predseda vlády po víťazných voľbách vyhlásil, že vývoj na Ukrajine s „novou naliehavosťou zdôraznil mimoriadnu nevyhnutnosť autonómie Maďarov“ v zahraničí, osobitne na Ukrajine.  Vzápätí sa nechal počuť nový europoslanec  Pál Csáky, že plán autonómie dokonca prekonzultoval s maďarským predsedom vlády. Pokiaľ ide o Ukrajinu V. Orbán požiadavku autonómie formuloval ako „jednoznačné očakávanie od novej ukrajinskej vlády“. Maďarsko oficiálne dalo najavo - ako jediný štát aliancie a únie - osobitné požiadavky na Ukrajinu.

 

Kyjev odmietol maďarskú autonómiu

Podľa slov V. Orbána štáty EÚ i samotná únia musia rešpektovať Maďarsko. Problémom je však najmä požiadavka predstaviteľov ukrajinskej 200 000 tisícovej maďarskej menšiny na kolektívne práva. Odpoveď z Kyjeva je jednoznačne odmietavá: "Sme jednotný štát a k autonómii sa staviame veľmi opatrne. Ukrajine v súčasnosti hrozí rozpad pre separatistické povstanie na rusky hovoriacom východe krajiny, ktoré vypuklo potom, čo sa od Ukrajiny odtrhol Krym a pripojil sa k Ruskej federácii. Vyzývame ukrajinských partnerov, aby sa zdržali vyhlásení, ktoré len nahrávajú Rusku“ vyhlásila námestníčka ministra zahraničných vecí N. Galibarenková pre maďarské médiá. Výzva s Kyjeva sa dá čítať aj ako požiadavka solidarity s partnerským štátom únie, ktorý je vo veľmi zložitej situácii politickej i ekonomickej. Nárast požiadaviek na autonómiu sa môže považovať za využívanie oslabeného štátu, ktorého vláda celkom zjavne nekontroluje celé svoje územie a nemá podporu a ani autoritu u značnej časti obyvateľstva.

 

Otázka však nie je uzavretá, nový prezident Petro Porošenko už vyhlásil v stretnutí s prezidentom USA B. Obamom vo Varšave, že pripraví decentralizáciu v štáte vrátane východných častí, kde sa bojuje, v Donecku a Luhansku, teda oblastí s mnoho miliónovým obyvateľstvom.  Formulácia V. Orbána z 12. mája znie: „Postavenie dvestotisíc Maďarov žijúcich na Ukrajine dáva otázke nevyhnutnosti autonómie a dvojitého občianstva mimoriadnu naliehavosť. Maďarské spoločenstvo musí mať možnosť dvojitého občianstva, všetky práva národnej menšiny vrátane práva samosprávy – to sú naše jednoznačné očakávania“. To znamená tlak na to, aby pri formulovaní decentralizácie Ukrajiny bolo maďarské želiezko v ohni. A to v situácii, keď sa Ukrajina jednoznačne aj so svojimi problémami stala partnerom Európskej únie a aliancie NATO, teda zjednodušene povedané, budeme zdieľať riešenie ukrajinských problémov a to zrejme dlhodobo. Pritom sme v situácii, keď sme Ruskú federáciu ešte nedefinovali ani ako partnera, ale ani ako súpera či protivníka.

 

Spojenectvo musí byť jednoznačné

To sa ukázalo aj na vyjadreniach českého predsedu vlády, ktoré viedlo k roztržke vo vláde ako aj ku kritike prezidenta.  Kritici však dali spiatočku, keď český sociálnodemokratický predseda vlády Sobotka vyhlásil: nepovedal som, že som proti zvyšovaniu vojenskej prítomnosti aliancie NATO, predovšetkým, USA v Európe, netýkalo sa to ostatných štátov NATO, ale Českej republiky. A to v tom zmysle, že terajšia situácia v súvislosti s Ukrajinou bezpečnostne neohrozuje Českú republiku natoľko, že by bolo potrebné zvyšovať aliančnú prítomnosť, prítomnosť vojsk USA na území českej republiky.

 

V  Prahe si požiadavka na presnosť formulácií a teda jednoznačnosť postoja vlády vyžiadala ostrá kritika členov vlády a samozrejme opozície, ale aj sarkazmus prezidenta Zemana na adresu B. Sobotku, ktorý sa „nikdy v živote nezaoberal zahraničnou politikou, takže sa to musí teraz ešte len učiť“. V Prahe to bol už druhý taký rozruch, prvý bol okolo vyjadrenia ministra obrany Stropnického, že cudzie vojská /vojská NATO a USA/ by mu pripomínali skúsenosť z roku 1968, keď prišli vojská Varšavskej zmluvy resp. sovietske. Bomba bola o to väčšia,. že to povedal pre zahraničnú svetovú agentúru. To vyvolalo tlak na jednoznačné vyhlásenie vlády, že bude plniť spojenecké záväzky – a to sa stalo. Oba prípady sú však jasným svedectvom, že českým politikom ide aj o domáce prostredie, pozície a zrejme by sa „nedopustili“ nepresností, keby neprekonali skúsenosť s odporom verejnosti voči rozmiestneniu častí protiraketovej obrany,  napokon odvolaného projektu, plánu z čias prezidenta Busha. Napriek všetkej nevyhnutnosti, aby politici boli jednoznační rozruch je aj signálom pre zahraničie, že vlády musia plniť spojenecké záväzky ale z ohľadom na domáce problémy.

 

RTVS kriticky o R. Ficovi

V prípade Slovenska je celý rozruch v mediálnej polohe. Po prvý raz sa spravodajstvo verejnoprávnej RTVS kriticky zaoberalo zahraničnopolitickými vyhláseniami predsedu vlády R. Fica. Verejnoprávna RTVS tvrdila ústami tamojšej slovenskej analytičky Atlantickej spoločnosti /v stredu 4.6./, že Slovensko  vyhláseniami R. Fica signalizovalo odklon od línie aliancie NATO. RTVS si na prvú verejnú kritiku pozície R. Fica v oblasti spojeneckej politiky a to počas návštevy prezidenta USA v strednej Európe a krátko po stretnutí Obama – Gašparovič zvolilo spravodajstvo z Washingtonu.

 

R. Fico pokiaľ ide o rozmiestnenie zahraničných vojsk zdôraznil predovšetkým citlivosť tejto otázky vzhľadom na historické skúsenosti. To nie je odklon od spojeneckej politiky posilnenia vojenskej prítomnosti vzhľadom na vývoj na Ukrajine. Bezpečnostné analýzy Slovenska, ktoré prispeli aj k rozšíreniu informačnej základne samotného NATO kvôli dobrej práci  slovenského vojenského spravodajstva, nehovoria o nutnosti posilňovať vojenskú prítomnosť spojeneckých vojsk na Slovensku teraz. Slovensko sa plne stavia zaplnenie svojich spojeneckých záväzkov, o vojenskej prítomnosti akýchkoľvek vojsk na našom území sa rozhoduje v dvojstranných rokovaniach a nijaké rozhovory či sondáže neprebehli. Slovensko je však plne pripravené poskytnúť svoje vojenské výcvikové strediská na prípadný výcvik cudzích vojsk. R. Fico veľmi jednoznačne povedal, že reakcia vlády SR bude nasledovať až potom, čo sa zoznámi s plánom prezidenta USA. V celej záležitosti však ani v prípade Česka a sni Slovenska nejde o vojenské základne či prítomnosť spojeneckých vojsk kvôli tomu, čo sa teraz deje na Ukrajine. Ide najmä o to, aby sa vytvoril potrebný tlak na plnenie záväzku dávať na obranu dve percentá z hrubého národného dôchodku, teda približne o 100 percent viac, ako je terajší slovenský podiel.

 

Plynový front

Ukrajinská kríza otvorila aj „plynový front“. Slovensko sa dynamicky vyrovnalo s požiadavkou reverznej dodávky plynu pre Ukrajinu – prvého takého v dejinách vzájomných vzťahov. Zároveň pragmaticky postupovalo v rozhovoroch s kľúčovým dodávateľom plynu, štátnym Gazpromom a ruským ministerstvom zahraničných vecí.  Rokovania z Gazpromom potrebovala aj pre postup na domácej pôde. Na domácej pôde, aby udržala vláda ceny plynu pre obyvateľov plne prevzala do rúk štátu Slovenský plynárenský podnik SPP. To sa stretlo s prudkou kritikou opozície a liberálnych ekonómov. Aké je to všetko zložité ukazuje prípad Bulharska. To stavia po dne Čierneho mora, obchádzajúc Ukrajinu, plynovod z Ruska do Bulharska. Európska komisia sa proti projektu ako nevyhovujúcemu európskym normám postavila. Bulharská vláda má mesiac na to, aby zdôvodnila svoje stanovisko prečo chce v stavbe pokračovať, inak jej hrozí proces a až pokuta za porušenie práva Európskej únie.

 

Komisia tvrdí, že projekt musí preskúmať vzhľadom na energetickú bezpečnosť Európskej únie.  Komisia zastavila schvaľovací proces stavby. Bulharsko pritom považuje Južný potok, ktorí má pokračovať do Srbska, Maďarska, Rakúska ale aj do Chorvátska, Macedónska , Grécka a Turecka, za strategickú národnú prioritu, ktorej sa nechce vzdať. Problém spočíva v stratégii Európskej komisie prijatej v dôsledku ukrajinskej krízy. Únia chce zabrániť ruskému Gazrpomu vlastniť prepravné cesty plynu, ale Bulharsko zasa zdroje na nákladný projekt po dne mora nemá pritom plyn naliehavo potrebuje.