Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Ukrajina a slovenský provincionalizmus – Dušan D. Kerný

Ukrajina sa stala po prvý raz osobitným predmetom výročnej konferencie o zahraničnej politike Slovenska, v poradí šestnástej.

Nikomu netreba osobitne zdôrazňovať, že Ukrajina je nielen predmetom živého záujmu Európy a svetovej politiky, ale aj Slovenska. Podpredseda vlády, minister ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí na konferencii zdôraznil potrebu priamych informácií potrebných tak pre diplomaciu ako aj pre politické rozhodovanie, pretože každý deň sa dozvedáme dve verzie informácií o jednej a tej istej udalosti. Vytvárajú sa podľa náklonnosti, sympatií či antipatií. Preto, samozrejme zodpovedná politika potrebuje nielen priame, ale aj vierohodné informácie a nie výklad tej či onej strany o nich.

Minister vie veľmi dobre čo hovorí. Veď istý čas bolo Slovensko priamo zapojené do prípravy asociačnej zmluvy s Ukrajinou, vtedy s vládou V. Janukoviča. Toto zapojenie trvalo roky. Takisto minister bol osobne a nie raz na rokovaniach s predstaviteľmi už novej ukrajinskej vlády po voľbách a nástupe prezidenta P. Porošenka a predsedu vlády Jaceňuka. Vie teda nielen veľmi dobre čo hovorí, ale aj prečo sa na takom významnom fóre dovoláva priamych politických informácií bez toho, aby sme sa denne dozvedali dve verzie o tej istej udalosti. Je to viac ako oprávnená požiadavka administratívy.

 

Naliehanie  a dobiehanie prezidenta

Zároveň zapadá do naliehania prezidenta A. Kisku, aby sa Ukrajina stala našou prioritou, prioritou slovenskej zahraničnej politiky. Prezident tak len vyvíja úsilie dobehnúť realitu – ako je zrejmé, Ukrajina je prioritou hneď niekoľkých európskych štátov, prinajmenšom Nemecka a Francúzska. Pravda ak posudzujeme len z toho, čo sme videli na obrazovkách počas šestnásťhodinových rokovaní v Minsku a následných rokovaniach ministrov zahraničných vecí v Berlíne. O priamom a bezprostrednom záujme USA, o priorite pri formovaní terajšej ukrajinskej vlády a výbere prezidenta a nepretržitom prioritnom záujme americkej diplomacie a politiky vrátane vojenskej, netreba pochybovať a je už dlho viac ako zrejmý. Aké miesto pripadá v tomto Slovensku a jeho možnostiam????

Slovenská vláda tiež prioritne vyšla v ústrety ukrajinským záujmom a pomoci v doteraz nebývalom rozmere, teda prioritne. Ak teraz prezident požaduje urobiť z Ukrajiny prioritu je to vlastne len konštatovanie toho, čo sa deje. Pravda osobitný význam zaradenie Ukrajiny medzi trvalé priority slovenskej zahraničnej politiky bude mať vplyv na hľadanie východiska pre vzťahy s Ruskou federáciou. A v tomto zmysle má nastávajúca ukrajinská priorita vytýčená a požadovaná prezidentom od terajšej vlády osobitný význam.

 

Zaostávanie médií

Prečo je však toto „dobiehanie“ osobitne pozoruhodné pre oblasť médií?  Pred niekoľkými rokmi sa niekoľko novinárov s dlhoročnými skúsenosťami zahraničných spravodajcov domáhalo otvorenia spravodajského punktu v Kyjeve – vtedy to bolo takmer predmetom výsmechu, v každom prípade bol Kyjev, napriek oranžovej revolúcii považovaný za „málo atraktívny“. Neprijal sa ani návrh udržať miesto trvalého spravodajcu v Moskve pretože odtiaľ bol nielen bezbariérový, ale aj technicky málo náročný „prístup“ do Kyjeva, na mieste bol spravodajca oveľa skôr ako z Bratislavy vyslaný spravodajca. Okrem toho ukrajinská tematika bola priamou súčasťou ruskej vládnej i opozičnej politiky a ekonomiky, o iných oblastiach nehovoriac. Slovensko po roku 2008 prišlo aj o túto možnosť priameho pôsobenia a po prvý raz od roku 1949, kedy bol akreditovaný prvý slovenský rozhlasový spravodajca, neostal v tomto „teréne! Z médií nikto. Na rozdiel od postupne narastajúceho zastúpenia českých médií – printových práve tak ako aj elektronických. A tie sa postupne stali v čase celej krízy často na dlhé obdobie jediným zdrojom priamych informácií aj pre slovenské médiá, verejnoprávny rozhlas a televíziu, pre RTVS.

 

Trestuhodná chyba

Odchod z tohto priestoru bol najväčšou, trestuhodnou manažérskou chybou. Vidno to nielen na tom, ako dominantne sa priestoru zmocnili české médiá. Výrazným príkladom je manažment rakúskeho verejnoprávneho rozhlasu a televízie ORF. Jej korešpondent prelomil pôvodné nepochopenie pre Kyjev a Ukrajinu, v čase krízy bol dlhodobo zdrojom objektívnych informácií, často ako jediný západný spravodajca. Práve tým aký prehľad poskytol divákovi a to aj divákovi v politických, vládnych kruhoch, získal pre ORF rešpekt. To, že bol menovaný Rakúskym novinárom roka 2014 len pripomína pre verejnosť aj za hranicami Rakúska, ako dôležité je, aby mediálny managment mal pochopenie a peniaze pre kvalifikované rady ľudí, ktorí priestor na východ poznajú a Ukrajinu už dávno nepovažovali za nezaujímavý priestor. Z tohto hľadiska provinčne zaostávame. A aj keď sa vytvorí nejaké oficiálne miesto niť nenahradí novinára a nič nenahradí ani roky, ktoré novinári zaujímajúci sa o Ukrajinu stratili.

 

Mezencev sa snaží

Že sú ľudia aj u nás, ktorí to vedia, ukazuje trvalo už niekoľko rokov príklad napr. Borisa Lattu vo významnom mienkotvornom denníku alebo príklad člena Únie slovenských novinárov Vladimíra Mezenceva, ktorý vďaka i keď skromnej ale predsa len podpore Literárneho fondu prináša originálne osobné informácie o Ukrajine z ciest po Ukrajine od Ľvova po Odesu a späť. Dá sa povedať, že slovenský mediálny managment mohol priorite Ukrajina už dávno venovať pozornosť a aspoň v stredoeurópskom priestore zvýšiť kvalitu poznania ukrajinských súvislostí. Veď pred nami sú zrejme roky, keď to bude prvoradé. Je len paradox typicky slovenský, že najpozoruhodnejšiu reportáž napr. z ukrajinského Mariupoľa nájdete v najnovšom vydaní časopisu Nota Bene. Je to časopis, ktorí predávajú v rámci charity bezdomovci. Práve takým bezdomovcom – pokiaľ ide o porovnanie s českými či rakúskymi verejnoprávnymi médiami za posledného poldruha roka – je aj naše „pokrývanie“ Ukrajiny a všetkého s tým spojeného vývoja.