Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Uhorková sezóna sa nekoná – Stanislav Kubánek

Médiá pôsobiace na Slovensku si v lete rozhodne nemôžu sťažovať na nedostatok zaujímavých tém. Teda žiadna uhorková sezóna sa nekoná.  Stačí vziať len taký konflikt medzi  bývalými spojencami Igorom Matovičom a Radoslavom Procházkom o tom, koľko stála Procházkova kampaň pred tohtoročnými prezidentskými voľbami.  Nechcem sa tomuto problému venovať, nech sa ním zapodievajú tí, ktorí takéto záležitostí majú v náplni práce, teda daňové úrady, prokuratúra, polícia. V celej kauze ma však potešila anketa jedného denníka medzi tými skutočne obyčajnými ľuďmi /nie tými Matovičovými/ na tému – čo si o celej záležitosti myslia. Ľudia jednoznačne odpovedali: obaja sú za vzniknutú situáciu vinní, ani jeden z nich nemôže povedať, že postupoval čestne, či už z pohľadu morálky, alebo platných predpisov a zákonov. Podľa mňa  azda najtrápnejšie na celej tejto nechutnej záležitosti je to, že pri útokoch jedného na druhého a naopak, každý z nich za správanie protivníka viní stranu SMER-SD. Nuž, znie to síce ako dobrý vtip, ale nie je. Keď už nevedia kam z konopí, keď už verejnosť i médiá prídu na to, že obaja nemajú čisté svedomie a klamú – tak ich k útokom jedného na druhého inšpiroval SMER! Asi sa mnohí  nad tým usmejú, iní mávnu rukou a povedia si – tak im obom treba! – ale ja za ich vyhláseniami vidím iba úbohosť oboch aktérov tohto súboja Matovič – Procházka, ale do smiechu mi rozhodne nie je. Asi preto mi ani nestojí za to viac sa venovať tejto kauze, jednoducho škoda slov...

 

Určite zaujímavejšia je situácia v SDKÚ-DS. Aký osud čaká túto pravicovú stranu, ktorá ešte nie tak dávno si myslela, že ešte veľa rokov bude stáť na čele parlamentnej i vládnej koalície a teda zároveň z jej radov vzíde ešte nejeden premiér?  Strana  už však stratila a to veľmi rýchlo, svoje prehnané sebavedomie a dnes je jej budúci osud veľmi neistý. SDKÚ-DS síce ani raz nevyhrala voľby do NR SR, ale trikrát mala najdôležitejšie slovo pri zostavovaní vlády i nominovaní premiéra. Jej politika ju zákonite priniesla tam, kde teraz je – v prípade volieb do parlamentu by v súčasnosti dostala približne 3,5% hlasov voličov!

 

Rozhodne sa nechcem venovať situácii v strane, ktorá nikdy ani nebola našim koaličným partnerom, vždy bola na opačnej strane politického diania než SMER-DS. Píšem o nej však iba preto, lebo chcem upozorniť na jej vnútrostranícke problémy, pričom SDKÚ-DS sa im málo venuje. Žiaľ, o to viac na parlamentnej pôde neustále, nekorektne a neadekvátne útočí na nás. Žiadne konštruktívne návrhy, žiadna konštruktívna kritika. Cieľom „modrých“ i ostatných opozičných poslancov je útočiť na SMER-SD najčastejšie iba preto, aby sa dostali do médií.

Na veľké prekvapenie nám pravica, práve na čele s SDKÚ-DS v parlamente vytýka aj súčasnú (ne)infláciu, resp. defláciu, je to skutočne smiešne. Tak napríklad celková inflácia v roku 2008 predstavovala 3,8%, teraz iba 0,1%. U potravín klesla z 11% v roku 2009 na súčasných  – 1,7%. V porovnaní s júnom minulého roku boli nižšie regulované ceny, vláda znížila od januára ceny elektriny a trochu klesli aj ceny plynu pre domácnosti. Lacnejšie ako pred rokom sú potraviny, tým, že sa znížili ceny energií, klesli aj náklady na bývanie. Menej ako pred rokom zaplatíme napríklad aj za nábytok. Viac nás však stoja služby, vzdelávanie, kultúra, odevy i obuv. Keď to všetko dáme dohromady, tak zistíme, že ceny medziročne nenarástli, buď mierne klesli, alebo zostali nezmenené. Ekonómov skutočne prekvapuje pokles cien potravín. Ten sa začal v krízovom roku 2009 a pokračuje dodnes.

 

Dal som si trochu záležať na tom, aby som si pomerne dôkladne preštudoval vývoj cien od rokov 2008 – 2009 až doteraz. Trochu sa zahrám aj na prognostika. Veľa bude závisieť od toho aká bude úroda obilovín. Podľa odhadu vyššia ako pred rokom. Práve preto by v jeseni ešte mohli zlacnieť výrobky z múky a mäso. Ekonómovia však tvrdia, že pokles cien potravín, je vo väčšine prípadov krátkodobá záležitosť a potom zvykne nastať rast ich cien.   Povedzme  teraz tým občanom, ktorí žijú od výplaty k výplate, od dôchodku ku dôchodku, že minimálna inflácia a nezvyšovanie cien potravín je z ekonomického hľadiská zlé a že práve preto by sa mali ceny všetkého zvyšovať. Nech ich teda niekto presvedčí, že z rastu cien sa majú radovať ! Ja osobne chápem, že deflácia z hľadiska makroekonomiky nie je to najlepšie, že pri nej podnikatelia majú minimálne zisky, že sa tým umŕtvuje  konkurencia a tým aj potrebné investície. Niektorí naši pravicoví ekonómovia si však neuvedomujú, že pri poklese cien tovarov základnej spotreby, konkrétne energií a potravín sa automaticky zvyšuje kúpna sila pri službách a iných tovaroch. Znamená to, že domácnosti si budú môcť dovoliť viac míňať, budú tu lacnejšie pôžičky vďaka nižším úrokom, porastú aj mzdy. Bude teda stúpať tzv. čistá inflácia. Mierne, ale predsa. Zákony ekonomiky sú však neúprosné a preto môžeme predpokladať, že o rok už ceny tovarov a služieb porastú rýchlejšie. Komu chýba tento rast cien, nech vydrží.

Stanislav Kubánek, poslanec NR SR