Udalosť historického významu – Dušan D. Kerný

Po sedemdesiatich rokoch je viac zrejmé, že udalosti Slovenského národného povstania dodnes formujú spoločenské a politické vedomie. Povstanie, ktorého názov vznikol až dodatočne, malo dôležitý štátoprávny význam – vytvorilo totiž nové podmienky na právne usporiadanie budúcej Č-SR, nabúralo koncepciu o právnej kontinuite Č-SR po skončení vojny. Deklarácia povstaleckej Slovenskej národnej rady hovorila o slovenskom a nie o česko-slovenskom národe. Ešte v roku 1946 prezident E. Beneš oficiálne hovoril o vlasteneckom – nie o slovenskom povstaní.

 

Čo bolo predtým súčasťou desaťročia aj bezohľadného politického zápasu i represálií, dnes je predmetom nielen živého záujmu historikov a médií, ale aj ešte stále neukončeným sporom a diskusiou i zápasom o mediálnu a názvoslovnú dominanciu. Pre Maticu slovenskú sa stalo podnetom na rozsiahlu anketu historikov, prvú tohto druhu, ktorú viedol tajomník Matice slovenskej Peter Mulík. Kompletná anketa bude uverejnená v Historickom zborníku NS na jeseň tohto roka. Pre Maticu slovenskú je to aj otázka vyrovnávania sa s vlastnou minulosťou – povstalecké revolučné tlačové orgány horlivo žiadali najvyššie tresty menovite pre tridsiatich šiestich matičných pracovníkov, okrem iných i pre Jozefa Cígera Hronského. Volaním po popravách na dlhé roky odštartovalo politicky motivované rôznorodé prenasledovanie, ktorého rezíduá trvajú dodnes.

 

V MLYNICI NÁZOROV

Podľa historika mladej generácie Pavla Mičianika je SNP o. i. významné tým, že ho Slováci sami naplánovali, pripravili a uskutočnili. Podľa nemeckého historika Wolfganga Venora je významné nielen tým, že sa stalo druhým najväčším protifašistickým povstaním v Európe po Juhoslávii, ale aj tým, že v radoch takého malého a neznámeho národa sa zrodili osobnosti, ktoré to dokázali nie vtedy, keď už bola Červená armáda na ich území, ale pol roka predtým. Zdôrazňuje, že to bolo prvé a jediné tak dôkladne pripravované povstanie v Európe, a to vďaka armáde, vrátane ministra obrany. Podľa historika a autora vysokoškolskej učebnice z roku 1938 – 1945 Róberta Letza povstanie vytvorilo nový kvalitatívny stav. Pri obnove Č-SR sa základom nemohla stať (čechoslovakistická) ústava z roku 1920 a budúci štát mal byť spoločným štátom troch slovanských národov – Čechov, Slovákov a karpatských Ukrajincov, budovaný na základe rovný s rovným. Tak sa vlastne potvrdilo, že vyhlásenie slovenskej autonómie zo 6. októbra 1938 v rámci vtedajšieho Česko-Slovenska bolo politickým skoncovaním s oficiálnym čechoslovakizmom. Historik Ivan Kamenec prízvukuje, že povstanie nebolo povstaním proti slovenskej štátnosti, proti štátu, ale proti režimu toho štátu. Podľa významnej matičiarskej osobnosti Romana Kalinského povstanie bolo vlasteneckým bojom proti nemeckej okupácii.

 

MOTIVÁCIA JUBILEOM

Séria slovenských a medzinárodných vedeckých konferencií venovaná sedemdesiatemu piatemu výročiu vzniku Slovenskej republiky, na najmä sedemdesiatemu výročiu Slovenského národného povstania a postupne publikované referáty z týchto konferencií sú jasným svedectvom o tom, že tieto udalosti, aj keď sa odohrali pred dlhými desaťročiami, dodnes aktívne vplývajú na formovanie politického, zahranično-politického, spoločenského a mediálneho vedomia a prostredia, na tvorbu školských učebníc a stále sú predmetom nielen vedeckého vyjasňovania, ale aj polemiky.

Novým je to, že tentoraz sa spor a polemiky odohrávajú nie ako súčasť česko-slovenského sporu, resp. politicky motivovaných snáh vnútri česko-slovenského štátu, ale ako výrazná slovenská motivácia ujasniť si národné, ako aj medzinárodné súvislosti čo najpodrobnejšie. Jedným z počinov je dvojdňová medzinárodná diskusia Múzea SNP v Banskej Bystrici vedená Stanislavom Mičevom, vďaka ktorému sa koná prvá konferencia tohto druhu na tému Rusko (Sovietsky zväz) a Slovensko v priesečníkoch dejín.