Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Turecko, člen NATO destabilitzuje Európu – Dušan Slovák

Jeden hanebný deň za druhým pokiaľ ide o slobodu tlače sa valí Tureckom. Pod súdny dozor sa dostal denník Zaman, ktorý odhaľoval pozadia rozličných škandálov od roku 2013.Zatýkanie šéfredaktora dokonca vysielala televízia v priamom prenose! Škandály boli nepohodlné predovšetkým vládnej strane a prezidentovi Erdoganovi. Kriticky a varovne sa musela dokonca v tomto prípade vyjadriť aj šéfka európskej diplomacie Federika Mogheriniová.

 

Surovo proti novinám

Nastolenie kontroly nad novinami Zaman však nebol jediný prípad. Vlani zasiahla vládna moc proti denníku Cumhuriyet na čele s jeho šéfredaktorom Can Dundarom. Je to neuveriteľný prípad porušovania slobody tlače. Denník, práve tak ako noviny Zaman bol obvinený z prepojenia na teroristické organizácie. A to preto, že na základe vyjadrenia predsedu vlády uverejnil zábery, ako turecké kamióny prevážajú cez sýrsku hranicu zbrane a veľkokaliberné náboje. Boli určené o. i. teroristickým skupinám v Sýrii. Boli prejavom veľmi vlažného postupu Turecka, keď išlo o to, zakročiť proti tzv. islamskému štátu. Záležitosť sa udiala krátko pred tým, než nečakane do sýrskych udalostí vstúpilo Rusko. Všetko sa udialo v čase, keď islamský štát a rôzne skupiny boli tesne pri pobreží, mohli získať prístup k moru, ktorý predtým nemali. A tak zväčšiť svoje možnosti vývozu ropy. Z tej ako je známe financujú väčšinu teroristickej činnosti.

 

Cumhuriyet to uverejnil vrátane obrazového materiálu v čase, keď aj predseda tureckej vlády priznával, že Turecko „pomáha spriateleným národnostiam za hranicami“, teda na území Sýrie. Priznal to preto, že škandál sa rozrástol do takých rozmerov, že hrozilo odstúpenie vlády. Vtedy sa nechal počuť prezident Erdogan, vyhlásil, že „ osoba, ktorá ten článok uverejnila za to draho zaplatí. To sa stal stalo. Vedenie redakcie zatkli a súdili za velezradu.

 

Dlhá tradícia

Denník založili v roku 1924 ako mediálny pilier Ataturkovej politiky sekulárneho, neislamského štátu, nového Turecka. Stredoľavicovú líniu podpory demokracie, sociálnych a liberálnych práv a trhovej ekonomiky si udržal doteraz. Výrečne hovorí o tom skutočnosť, že denník po tom, čo islamistickí radikáli zabíjali v parížskej redakcii Charlie Ebdo kvôli karikatúre proroka Mohameda, túto karikatúru prebral a uverejnil.

 

Necúvli

Nejde teda o noviny, ktoré by napriek zložitostiam, finančným ťažkostiam a mnohým útokom cúvli. Pre ostatnú novinársku obec v Európe sú nielen hlasom o skutočných pomeroch v tureckom štáte, ale najmä signálom p masívnom porušovaní práv. Len žalôb o nactiutrhaní prezidenta Erdogana, v úrade je o roku 2014,  bolo doteraz okolo dve tisíc. Po prvý raz však spor s médiami presiahol hranice a dokonca aj politický a diplomatický prah.

 Je to prejav politiky, ktorá je presvedčená o závislosti Európy od Turecka. Turecko postupuje z pozície sily, z pozície štátu, ktorý si to môže dovoliť a má proti Európskej únii páky.

 

Slovenské médiá zlyhávajú

Vývoj v Turecku nastavuje krivé zrkadlo celej slovenskej tlači a spisovateľským organizáciám. Na rozdiel od porušovania slobode tlače a ľudských práv v iných štátoch pokiaľ ide o Turecko sú naše protesty veľmi tlmené a mediálna pozornosť udalostiach v Turecku je tlmená ešte väčšmi. Pritom Turecko nie je ďaleko, sedíme s ním za jedným stolom v orgánoch Severoatlantickej aliancie NATO. A to v situácii, keď sa aj s masívnou tureckou podporou a spoluprácou s Ukrajinou /oba štáty označili Rusko resp. jeho počínanie za agresora/ sa tu vytvára nová hranica Európy. Európy s Ukrajinou a bez Ruska. Nového NATO s Ukrajinou a Tureckom a bez spolupráce s Ruskom.