Turbulencie na politickej scéne našich susedov – Dušan D. Kerný

Po prvý raz od rozšírenia Európskej únie v roku 2004 a po prvý raz od rozšírenia Severoatlantickej aliancie o tri stredoeurópske štáty (Poľsko, Česko a vtedy ešte Maďarskú republiku) v roku 1997 sa situácia dramaticky zmenila. Slovenská republika, jej politika a verejný priestor sa ocitli v situácii, keď krízový vývoj nadobudol nový, nečakaný vývin odlišujúci sa od pomerov na Slovensku tak ako azda nikdy predtým. Predovšetkým môžeme sledovať rozpad českej politickej scény – padla vláda, ktorú neskosili ani korupčné aféry a ani to, že viac ako 90 percent obyvateľstva vládu nepodporovalo.

V Českej republike to bola nevídaná situácia a česká politická scéna nenašla východisko ani po mediálne, jednoznačne v prospech ministra K. Schwarzenberga formovanej prezidentskej kampani a v neuveriteľne jednoznačnom povolebnom mediálnom prístupe v znemožňovaní prezidenta Zemana. Je pozoruhodné, že už v zabudnutej prezidentskej kampani zabrala téma českého strachu a nevyrovnanosti s nemeckou otázkou , resp. Sudet a to v neprospech K. Schwarzenberga, ale potom, počas nedávnej prvej oficiálne návštevy v Nemecku si musel český prezident po prvý raz od roku 1989 vypočuť nemeckú kritiku o tom, že by nemal vytvárať z úradu prezidenta druhé mocenské vládne centrum. To bola prvá zahraničná reakcia na rozpad českej vlády a na vytváranie novej, už takrečeno v réžii Hradčian. To sa týka rovnako vlády, ako aj diplomacie a ukazuje nám, ako zásadne sa zmenila česká politická scéna. Prispel k tomu aj krok miliardára A. Babiša, ktorý v tejto situácii kúpil – a to od nemeckého vydavateľa – najvplyvnejšie printové médiá v Čechách, médiá, ktoré majú priamy a bezprostredný vplyv aj na značnú časť slovenskej verejnej mienky a najmä tých na Slovensku, ktorí slovenskú verejnú mienku a šoubiznis formujú.

MILIARDÁR SA VYZBROJUJE
Ide najmä o Lidové noviny, ale aj o Mladú frontu Dnes a internetové spravodajské portály týchto novín, teda vydavateľstvo MAFRA. Stalo sa tak v situácii, keď A. Babiš vytvoril vlastnú politickú stranu. Okrem podnikania v potravinárstve a chémii, čo mu prinieslo miliardy, A. Babiš po prvý raz rozšíril svoje podnikanie na mediálnu sféru – po krátkom pokuse vydávať zadarmo rozdávané noviny – a na niekoľkomiliardové investície v Poľsku, možno v Nemecku a na Slovensku. Ide o maloobchod a vodárenstvo, o investičný fond Hartenberg, do ktorého chce „naliať“ 200 miliónov eur, a o rovnakú sumu by kapitál mali zvýšiť české banky, pričom spravovať sumu, ktorá môže vzrásť na pol miliardy eur , bude bývalý investičný šéf skupiny Penta Jozef Janov. Jedným z kľúčových mužov je aj bývalý finančný riaditeľ skupiny Penta, cieľom všetkých, ktorí majú vlastný kapitál je dosahovať dvanásťpercentné zhodnotenie – koľko to je povedzme zo sto či dvesto miliónov, je ľahká matematika. A to sa udialo v situácii, keď sa „ľudia, najmä kľúčoví ministri do novovznikajúcej českej vlády nehrnú“ údajne preto, že nový kabinet je po všetkých stránkach riskantným projektom. KRITIKA MAĎARSKA Kým politická a mediálna situácia v Čechách sa zmenila natoľko, že ide o zmenu doterajších pomerov, otázky vyvoláva aj vývoj v Maďarsku. Európsky parlament začiatkom júla konštatoval, že sa odkláňa od hodnôt Európskej únie, že sa zneužíva väčšinové postavenie vlády v parlamente. „Ústavné zmeny v Maďarsku sú systémové a všeobecným trendom je odklon od únijných hodnôt zakotvených v článku 2 Zluvy o EÚ,“ konštatovalo sa v Európskom parlamente. Maďarské orgány musia urýchlene prijať nevyhnutné opatrenia zabraňujúce porušovaniu základných únijných hodnôt. Ak sa tak nestane, európsky parlament by mal zvážiť, či sa v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ obráti na Európsku radu, aby zhodnotila, či existuje zjavné riziko vážneho porušenia spoločných hodnôt. Vyplýva to z uznesenia, ktoré schválil Európsky parlament. Európski poslanci taktiež požadujú zriadenie skupiny na vysokej úrovni, ktorá by monitorovala dodržiavanie hodnôt EÚ vo všetkých členských štátoch. Parlament v uznesení, ktoré poslanci schválili pomerom hlasov 370 (za) : 249 (proti) : 82 (zdržalo sa hlasovania), zdôraznil, že Európska únia je založená na hodnotách, akými sú úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť a právny štát. Ešte nikdy členský štát Európskej únie nedostal takúto výstrahu, nehovorilo sa o ňom takýmto spôsobom.

VÁHAVÝ EUROPARLAMENT
Na druhej strane však musíme kriticky hodnotiť postup orgánov Únie a EP zvlášť. Poslanci predsa mali už niekoľko rokov od nástupu vlády V. Orbána možnosť slobodne sa vyjadriť o pomeroch v Maďarsku – prečo sa čakalo až do polovice roku 2013 a nelegislatívne uznesenie prijali až takrečeno pred dlhou letnou prestávkou pri poslednom zvonení zasadania? Treba sa aj kriticky pozrieť vôbec na spôsob hodnotenia – EP teraz chce hodnotiť všetky štáty EÚ – lenže po tom, čo krkolomne rýchlo prijal Bulharsko a Rumunsko, vyvstane mu ďalšia agenda, ktorej mohol predísť. Podobne sa zachovala komisia a parlament pri prijímaní Cypru – tiež ako ukázala nedávna kríza, nebolo to domyslené, nehľadelo sa na riziká. Teraz sa znovu hovorí o rizikách, tentoraz po prijatí Chorvátska – o rizikách pre Úniu, práve tak o rizikách hovoria aj samotní obyvatelia Chorvátska. Samozrejme, je očividné, že Chorvátsko je oveľa vyspelejšie ako v čase prijímania boli Rumunsko a Bulharsko, a tak je čoraz zrejmejšie, že celý mechanizmus a prístup európskych inštitúcií – ak nemá podkopať európsku súdržnosť – sa musí nevyhnutne prehodnotiť.