Trump dotrumpoval – Daniel Kantor

Hádam celý svet sledoval posledné americké prezidentské voľby a vkladal nádeje do D. Trumpa, ktorého zvolili za prezidenta. Niektorí nadšením jačali, iní  tiež  jačali proti nemu. Len ruská diplomacia sa správala obozretne a zdržanlivo.  A ukázalo sa, že nie náhodou.  Nový americký prezident sa totiž nevymyká z rámca svojich predchodcov, lebo jednoducho nemôže, sila peňazí je tam taká veľká a obludná ako more plné žralokov.

 

Nedalo sa čakať od D. Trumpa, ktorého dvakrát pred bankrotom zachránili Rotschildovci, lepšie povedané spoločnosť Goldman Sachs, že obetované nebude musieť vrátiť. Po akomsi milkovaní z jeho strany z Ruskom začal konať.

 

Presne vtedy, keď jedol zákusky vo Washingtone s najvyšším čínskym predstaviteľom mu oznámil, že na Sýriu vyletelo 59 rakiet Tomahawk. Čínsky šéf zachoval zdvorilosť a nič nekomentoval, komentoval až keď sa vrátil domov.  Trump sa zbavil 59 Tomahawkov v cene zhruba 2 milióny dolárov každý jeden, no samozrejme bude treba vyrobiť ďalšie a to je biznis pre tie isté spoločnosti, ktoré stoja za Trumpom. Tak isto sa zbavil najväčšej bomby, lebo treba vyrobiť ďalšiu.

 

Potom začal prevetrávať lietadlové lode a krížniky, smerom na KĽDR a Pentagonu dal voľnú ruku v napadnutí ktoréhokoľvek štátu, teda samozrejme aj Ruska. Na ruských východných hraniciach sa grupujú vojaci a výzbroj, samozrejme reaguje aj ruská strana, ktorá  rázne odpovedá na napínanie svalov D. Trumpa and Comp.

 

Napätá situácia na Ukrajine, voľby vo Francúzku  a potom v Nemecku a ešte večne nepokojný Balkán, zostrujú situáciu aj v samotnej Európe, kde naviac hrozí Svätá vojna moslimov, vrátane Turecka. A je celkom jasné z nediplomatických vyjadrení D. Trumpa, že nechá Európu  napospas svojmu osudu aj  preto, lebo bude plniť svoje volebné heslo „Amerika predovšetkým“.

 

Svet sa ocitá na akomsi bode zlomu a nikto nevie povedať, ako sa bude ďalej uberať. Separátne rokovania mocností ako SA, Rusko, Čína sú utajené v hmlovine Andromédy, EÚ vajatá, ako hora, ktorá porodila myš. Naozaj sa treba spýtať, ako to urobil E. Hemingway v titule svojej knihy: Komu zvonia do hrobu?