Ako slovenský odborník so skúsenosťou v euro parlamente ak hodnotíte návrh uvoľniť trh pre ukrajinské tovary?
Hodnotím to ako politické gesto, nebude mať adekvátnu obchodnú a ekonomickú hodnotu. V agropotravinárskom sektore, môže napríklad vzájomný obchod zabrzdiť neschopnosť dovozcov vyhovieť hygienickým, zdravotným, veterinárnym a fytosanitárnym podmienkam. Naši poľnohospodári a potravinári sú nespokojní s takýmto opatrením, lebo akýkoľvek dovoz, by narušil súčasné ceny a obchodné vzťahy.

Je v poriadku, že Brusel rozhoduje v takých citlivých otázkach politicky?
Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, môže mať politická podoba presadzovania záujmov aj úplne opačný dopad. Ukrajina, ako obilnica Európy, bola paradoxne v krízach opakovane vystavená hladomorom. Pri dnešnej situácii, keď potrebuje Ukrajina peniaze za každú cenu by som sa obával rizika bezbrehého obchodu s potravinami. Urobiť z Ukrajiny producenta agrárnych surovín a súčasne dovozcu spracovaných potravín je zrejmá politika EÚ.

Hovoríte: SR má potenciál na výrobu potravín pre 10 miliónový trh – nebárni nám v tom terajší systém dotácií EÚ?
Áno. Z vedeckej výpovede Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied tiež vyplýva, že efektívne využitie tohto biologického potenciálu sa pohybuje okolo dvoch tretín. Pre zabezpečenie potravinovej suverenity SR, potrebujeme rozvojovú dlhodobo stabilnú agrárnu politiku SR ktorá vyrovná, v prvom rade, našu konkurencieschopnosť v dotačných podporách . Priame platby z EÚ sú totiž pre farmárov starých členských štátov o polovicu väčšie ako pre našich poľnohospodárov. Súčasne ale zo štátneho rozpočtu SR sú naši farmári podporovaní mnohonásobne horšie. Napríklad v Rakúsku je to 25O Eur/ ha pôdy a na Slovensku 2O Eur/ha. V takýchto podmienkach sa prehlbuje kolonizácia nášho vidieka. Nevyužívame všetky možnosti pre zrovnoprávnenie postavenia našich poľnohospodárov na trhu EÚ.