Tento článok by sa mohol nazývať aj OMYLY A OSPRAVEDLNENIA, ale to by na prvý pohľad zrejme bolo priveľmi všeobecné, hoci tiež dosť výstižné. Uprednostnil som označenie TEST, ČI TREST, lebo smeruje hlbšie k podstate problému v medzinárodných vzťahoch na pozadí ozbrojených incidentov medzi spojencami.

Je úplne samozrejmé, že každá krajina vykonáva skryté aktivity (rozviedku a kontrarozviedku, teda ofenzívne i defenzívne spravodajstvo, čiže špionáž a protišpionáž) nielen vo vzťahu k potenciálnym protivníkom, ale vo vzťahu k svojim spojencom, pretože každý  štát chce byť včas o všetkom dôležitom informovaný a nikto sa nechce dať nepríjemne prekvapiť.

To by bolo úplne v poriadku, keby aj medzi spojencami nedochádzalo k ostrým vojenským konfrontáciám, ktoré možno pokladať za testovanie rozličných technických a diplomatických aspektov, lenže pri ktorých reálne zomierajú ľudia. V praktickej politike, ktorej súčasťou či pokračovaním sú silové prostriedky, očividne ľudské životy nie sú najvyššou a najposvätnejšou hodnotou, pretože spomínané činnosti majú predísť hrozbe globálnej vojnovej katastrofy, v ktorej by zahynulo nepredstaviteľné množstvo ľudí, zanikla by súčasná civilizácia na našej planéte a nadlho by sa Zem stala neobývateľnou.

Napriek dohode o vzájomnej armádnej koordinácii medzi Izraelom a Ruskou federáciou došlo k situácii, ktorá pri izraelskom bombardovaní sýrskych vládnych zariadení viedla k zostreleniu ruského prieskumného lietadla sýrskymi protivzdušnými systémami sovietskej výroby. Pri zasiahnutí ruského stroja zahynulo všetkým 15 členov posádky. Izraelské oficiálne miesta sa ospravedlnili, vyjadrili sústrasť rodinám pozostalých a vyhlásili, že došlo k niekoľkým vážnym omylom – najmä z ich strany.

Čo všetko sa testovalo pri uvedenej tragickej udalosti, je viac-menej jasné. Ukázalo sa, že ruské velenie sa priveľmi spolieha na dohody a nechráni svoje prieskumné lietadlá vlastnými silami. Opäť sa potvrdilo, že sýrska protivzdušná obrana (ešte sovietskej produkcie) nie je dostatočne účinná proti najmodernejším izraelským bombardérom (americkej produkcie). V neposlednom rade sa overilo, že v podobných prípadoch sa stačí ospravedlniť a incident nevyvolá odvetné opatrenia.

Paralel z dávnejšej i bližšej minulosti je dostatok. Stačí si spomenúť, keď napriek proklamovanej súčinnosti Ankary a Moskvy turecká armáda zaútočila na ruské bombardéry, ktoré tiež dovtedy v Sýrii lietali bez vlastnej ochrany. Táto udalosť však nezostala bez adekvátnej reakcie Kremľa a trvalo dosť dlho, kým sa vzťahy oboch krajín opäť znormalizovali.

Čo do rozsahu sa vari najväčší OMYL stal, keď izraelské lietadlá a bojové člny v roku 1967 použili bomby, rakety, torpéda i napalm proti americkej špionážnej lodi Liberty – napriek spojeneckým vzťahom s USA. Výsledkom boli desiatky mŕtvych a zranených, zničené komunikačné zariadenia a výzvedné aparatúry. Veď útočníci vedeli, kam majú strieľať. Pravdepodobne by pokračovali až do konca, ale keď izraelskí analytici zaregistrovali mobilizáciu americkej šiestej flotily, tak útok sa náhle skončil, nasledovalo urýchlené diplomatické ospravedlnenie a vyjadrenie sústrasti v súvislosti s poľutovaniahodným omylom.

Z analogických drám zrejme treba vyvodiť ponaučenie – Kamarátmi buďme, ale svoje si chráňme. Z načrtnutého hľadiska sa súčasné Slovensko naozaj nachádza v chúlostivej a pravdepodobne bezvýchodiskovej situácii, keď sa spolieha na úplne nespoľahlivé dohody so spojencami, ktorých záujmy svojím významom ďaleko presahujú rozmery malej krajiny, čo dávajú najavo aj tým, že nám spravidla ani nevedia prísť na meno.