Tento týždeň v Európskom parlamente – Milan Országh

Sviatočné dni máme v Európe už definitívne za sebou, pracovný rok 2015 sa rozbehol na plné obrátky. Aj v Európskom parlamente a v Komisii. Pozrime sa aspoň rámcovo na pracovný program týchto dvoch vrcholných inštitúcií únie v 3. tohtoročnom týždni: V pondelok 12. januára si poslanci pripomenuli oslobodenie nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v januári 1945. Predseda parlamentu Martin Schulz vystúpil  s vyhlásením na túto tému.

 

Hneď v úvode pracovného týždňa si plénum EP pripomenulo minútou ticha obete nedávnych teroristických útokov vo Francúzsku, pričom niektorí z poslancov si považovali za svoju povinnosť vystúpiť s diskusným príspevkom či prehlásením k tejto téme. Všetky mali spoločného menovateľa – Európa a svet nesmie islamskému terorizmu ustúpiť!  Nigel Farage (EFDD, UK) však kritizoval politických lídrov,  najmä za vojenské intervencie na Blízkom východe. "V podstate sme rozdúchali veľmi hlboký hnev veľkej časti moslimskej komunity (...) Dovolili sme kazateľom nenávisti rozhlasovať veci, ktoré sú absolútne neprijateľné. Výsledkom toho všetkého je piata kolóna žijúca v našich krajinách, úplne zaznávajúca naše hodnoty." A je zrejmé, že trafil klinec problému presne po hlavičke!

 

Včera, v utorok,  predstúpil novozvolený predseda Európskej rady po prvýkrát pred Európsky parlament, aby s poslancami prediskutoval závery decembrového samitu lídrov členských štátov, ktorý okrem iného podporil plány Európskej komisie na mobilizáciu 315 mld. eur na podporu rastu a zamestnanosti v EÚ. Plénum za prítomnosti talianskeho premiéra Mattea Renziho a predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera zhodnotilo uplynulé obdobie talianskeho predsedníctva. V tento deň prišli v parlamente na rad ešte dve významné témy. Poslanci hlasovali o legislatívnom návrhu, ktorý by umožnil členským štátom obmedziť alebo zakázať na svojom území kultiváciu plodín obsahujúcich geneticky modifikované organizmy, a to aj v prípade, že boli schválené na úrovni EÚ. Navrhovaná smernica, na ktorej znení sa v decembri Parlament neformálne dohodol s Radou, bola pôvodne predložená v roku 2010. Legislatívny proces však kvôli nezhodám medzi členskými štátmi uviazol na štyri roky v slepej uličke. Každý z členských štátov únie bude teda môcť o pestovaní geneticky upravovaných plodín rozhodovať zvrchovane.

 

Poslanci diskutovali aj  s komisárom Dimitrisom Avramopoulosom o nedávnych prípadoch pašovania ľudí v oblasti Stredozemného mora, vrátane incidentu s nákladnou loďou s imigrantmi smerujúcou z Turecka, ktorá skončila v Taliansku. Európsky parlament vo svojom uznesení zo 17. decembra vyzval členské štáty, aby prijali opatrenia proti obchodovaniu s ľuďmi a ich pašovaniu do EÚ, ako aj v rámci Únie. Po minulotýždňových udalostiach vo Francúzsku, kedy si Európa 7. januára „užila“ svoj manhattanský 11. september, začnú sa orgány únie zaoberať touto problematikou konečne so všetkou vážnosťou a odbornosťou. Zdá sa totiž, že nesprávne rozhodnutia z minulosti a rôzne vizionárske teórie, v ktorých vrcholné orgány únie podriemovali dlhé roky, ich dnes dobehli. Prirodzene, že terajšia vrcholová garnitúra únie za to nemôže, ale bude musieť nakopené problémy riešiť v záujme bezpečnosti svojich občanov aj nepopulárnymi opatreniami. Predsedníčka lotyšskej vlády Laimdota Straujuma stihla diskutovať s poslancami o prioritách lotyšského predsedníctva v Rade EÚ. V utorok ráno plénum za prítomnosti talianskeho premiéra Mattea Renziho a predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera zhodnotilo uplynulé talianske predsedníctvo.

 

V stredu popoludní majú poslanci v rámci výročnej rozpravy o smerovaní zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ diskutovať s vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci Federicou Mogherini. Pôjde o prvú debatu o prehodnotení stratégie EÚ v tejto oblasti od minuloročného bezpečnostného zvratu na východnej hranici Únie, ale aj po čerstvých parížskych atentátoch. .

Vo štvrtok prostredníctvom uznesenia oficiálne zareaguje na pracovný program Európskej komisie na rok 2015. V tento deň budú poslanci hlasovať o uznesení k situácii v oblasti slobody tlače a médií v Turecku po policajných raziách a zatýkaní novinárov z konca minulého roka. V rozprave počas decembrového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu poslanci jednohlasne odsúdili porušovanie slobody prejavu v krajine a uviedli, že s útokmi na právny štát a základné ľudské práva je potrebné skoncovať. Dnes sa už dá povedať, že všetko súvisí so všetkým a tieto témy sa dotýkajú ochrany základných ľudských práv a slobôd aj na pôde únie.

 

V závere týždňa prakticky končí cyklus januárových plenárnych zasadnutí, poslanci sa budú venovať práci vo výboroch a komisiách.

A ešte novinka z Európskej komisie: Menej byrokracie pri riešení cezhraničných sporov.

Vďaka zjednodušeniu pravidiel pri riešení cezhraničných sporov sa dá ušetriť 48 miliónov Eur.  Takýchto sporov je zhruba 10 000 ročne a na každom prípade by mohlo ísť o úsporu 2 000 až 12 000 EUR.  Navyše bude celý proces pre podniky a spotrebiteľov menej nákladný a rýchlejší. 

Nové pravidlá začnú  platiť 10. januára 2015 a prinesú lepšiu právnu ochranu pri nakupovaní mimo EÚ, pre podniky bude väčšia právna istota pri podnikaní v rámci Únie.

 

Čo všetko v tejto súvislosti začne fungovať?

 

·           súdne rozhodnutie v občianskoprávnych a obchodných veciach v jednom členskom štáte budú automaticky vykonateľné v celej EÚ

·           spotrebitelia a zamestnanci budú lepšie chránení v prípade právnych sporov týkajúcich sa tretích krajín

·           zvýši sa právna istota v súvislosti s dohodami o voľbe súdu

 

Z podkladov EP Press Service a Zastúpenia Kancelárie EK na Slovensku pripravil

M. Országh